< 2 Reis 9 >

1 Elisha o profeta chamou um dos filhos dos profetas e lhe disse: “Ponha seu cinto na cintura, pegue este frasco de óleo em sua mão e vá até Ramoth Gilead.
Muprofita Erisha akadana murume aibva kuboka ravaprofita akati kwaari, “Chizvisunga chiuno chako, utore chinu chamafuta ugoenda kuRamoti Gireadhi.
2 Quando você chegar lá, encontre Jehu, filho de Jeosafá, filho de Nimshi, e entre e faça-o levantar-se do meio de seus irmãos, e leve-o para uma sala interior.
Kana wasvikako, utsvake Jehu, mwanakomana waJehoshafati, mwanakomana waNimishi. Uende kwaari, umubvise pakati peshamwari dzake ugopinda naye muimba yomukati.
3 Depois pegue o frasco de óleo e despeje-o sobre sua cabeça, e diga: 'Yahweh diz: “Eu te ungi rei sobre Israel'”. Depois, abra a porta, fuja e não espere”.
Ipapo utore chinu ugodira mafuta pamusoro wake uchiti, ‘Zvanzi naJehovha: Ndakuzodza kuti uve mambo weIsraeri.’ Ipapo ugozarura mukova utize; usanonoka!”
4 So o jovem, o jovem profeta, foi para Ramoth Gilead.
Naizvozvo jaya iri, muprofita, rakaenda kuRamoti Gireadhi.
5 Quando ele chegou, eis que os capitães do exército estavam sentados. Então ele disse: “Eu tenho uma mensagem para você, capitão”. Jehu disse: “Para qual de nós?” Ele disse: “A você, ó capitão”.
Akati asvika, akawana vakuru vehondo vagere pamwe chete. Akati, “Ndine shoko renyu, imi mukuru.” Jehu akamubvunza akati, “Kuna ani pakati pedu?” Iye akapindura akati, “Kunemi imi, mutungamiri.”
6 Ele se levantou, e entrou em casa. Então derramou o óleo em sua cabeça e disse-lhe: “Javé, o Deus de Israel, diz: 'Eu te ungi rei sobre o povo de Javé, até mesmo sobre Israel'.
Jehu akasimuka akapinda mumba. Ipapo muprofita akadira mafuta pamusoro waJehu akati, “Zvanzi naJehovha: Mwari weIsraeri: ‘Ndakuzodza kuti uve mambo wavanhu vaJehovha, ivo vaIsraeri.
7 Você deve golpear a casa de seu senhor Ahab, para que eu possa vingar o sangue de meus servos, os profetas, e o sangue de todos os servos de Iavé, às mãos de Jezabel”.
Unofanira kuparadza imba yaAhabhu tenzi wako, uye ini ndichatsiva ropa ravaranda vangu vaprofita uye neropa ravaranda vose vaJehovha rakadeurwa naJezebheri.
8 Pois toda a casa de Ahab perecerá. Cortarei de Ahab todos os que urinarem contra um muro, tanto aquele que estiver calado como aquele que for deixado em liberdade em Israel.
Nokuti imba yose yaAhabhu ichaparadzwa. Ndichabvisa kubva kuna Ahabhu murume wokupedzisira wose wose muIsraeri, nhapwa kana akasununguka.
9 Farei a casa de Ahab como a casa de Jeroboão, filho de Nebat, e como a casa de Baasha, filho de Ahijah.
Ndichaita imba yaAhabhu seyaJerobhoamu, mwanakomana waNebhati, uye seimba yaBhaasha, mwanakomana waAhija.
10 Os cães comerão Jezebel no terreno de Jezreel, e não haverá ninguém para enterrá-la'”. Então ele abriu a porta e fugiu.
Kana ari Jezebheri, imbwa dzichamudya pamunda weJezireeri, hapana achamuviga.’” Ipapo akazarura mukova akatiza.
11 Quando Jehu se dirigiu aos servos de seu senhor e um lhe disse: “Está tudo bem? Por que este louco veio até você”? Ele lhes disse: “Vocês conhecem o homem e como ele fala”.
Jehu akati aenda kuna vamwe vabati pamwe naye, mumwe wavo akamubvunza akati, “Kwakanaka here? Ko, iri benzi romurume ravingei kwauri?” Jehu akapindura akati, “Murume uyu unomuziva nezvinhu zvaanogarotaura.”
12 Eles disseram: “Isso é uma mentira. Diga-nos agora”. Ele disse: “Ele me disse: 'Javé diz, eu te ungi rei sobre Israel'”.
Ivo vakati, “Hazvisizvo! Tiudze.” Jehu akati, “Hezvi zvaandiudza: ‘Zvanzi naJehovha: Ndakuzodza kuti uve mambo weIsraeri.’”
13 Então eles se apressaram, e cada homem pegou seu manto, colocou-o debaixo dele no topo das escadas e tocou a trombeta, dizendo: “Jehu é rei”.
Vakakurumidza kutora majasi avo vakaawaridza pasi pamakumbo ake pazvikwiriso. Ipapo vakaridza hwamanda vakadanidzira vachiti, “Jehu ava mambo!”
14 Então Jehu, filho de Jehoshaphat, filho de Nimshi, conspirou contra Jorão. (Agora Jorão estava defendendo Ramoth Gilead, ele e todo Israel, por causa de Hazael, rei da Síria;
Saka Jehu, mwanakomana waJehoshafati, mwanakomana waNimishi, akamukira Joramu. (Zvino Joramu navaIsraeri vose vakanga vadzivirira Ramoti Gireadhi nokuda kwaHazaeri mambo weAramu.
15 mas o rei Jorão tinha voltado para ser curado em Jezreel das feridas que os sírios lhe fizeram quando ele lutou com Hazael, rei da Síria). Jehu disse: “Se este é seu pensamento, então não deixe ninguém escapar e saia da cidade para ir contar em Jezreel”.
Asi mambo Joramu akanga adzokera kuJezireeri kuti andopora maronda aakanga akuvadzwa navaAramu muhondo naHazaeri, mambo weAramu.) Jehu akati, “Kana zviri izvo zvamunoda, ngaparege kuva neanonyeruka achibuda muguta achienda kunotaura shoko muJezireeri.”
16 Então Jehu montou em uma carruagem e foi para Jezreel, pois Joram estava deitado lá. Ahaziah, rei de Judá, tinha descido para ver Jorão.
Ipapo akakwira mungoro yake akaenda kuJezireeri, nokuti Joramu akanga akazorora ikoko uye Ahazia mambo weJudha akanga adzikako kuti andomuona.
17 Agora o vigia estava de pé na torre em Jezreel, e ele espiou a companhia de Jehu quando chegou, e disse: “Eu vejo uma companhia”. Joram disse: “Pegue um cavaleiro e envie ao seu encontro, e deixe-o dizer: 'É paz?
Nharirire yakanga yakamira pamusoro peshongwe muJezireeri yakati ichiona varwi vaJehu vava kusvika, yakadanidzira ichiti, “Ndiri kuona varwi vari kuuya.” Joramu akamurayira akati, “Dana mutasvi webhiza. Mutume kuti anosangana navo agovabvunza kuti, ‘Muri kuuya norugare here?’”
18 Então um foi a cavalo para conhecê-lo e disse: “O rei diz: 'É a paz? Jehu disse: “O que você tem a ver com a paz? Caiam atrás de mim”! O vigilante disse: “O mensageiro veio até eles, mas ele não vai voltar”.
Mutasvi webhiza akakwidza kundosangana naJehu akati, “Zvanzi namambo, ‘Mauya norugare here?’” Jehu akapindura akati, “Uneiko iwe norugare? Tevera shure kwangu.” Nharirire yakazivisa kuti, “Nhume yasvika kwavari, asi haisi kudzoka.”
19 Então ele enviou um segundo a cavalo, que veio até eles e disse: “O rei diz: 'É a paz? Jehu respondeu: “O que você tem a ver com a paz? Caiam atrás de mim”!
Saka mambo akatumazve mumwe mutasvi webhiza. Akati achisvika kwavari akati, “Zvanzi namambo, ‘Mauya norugare here?’” Jehu akapindura akati, “Uneiko norugare iwe? Tevera shure kwangu.”
20 O vigilante disse: “Ele veio até eles, e não vai voltar. A condução é como a condução do Jehu, filho de Nimshi, pois ele conduz furiosamente”.
Nharirire yakazivisazve ichiti, “Asvika kwavari, asi naiyewo haasi kudzoka. Kuchaira kwacho kwakafanana nokwaJehu mwanakomana waNimishi, nokuti anochaira kunge benzi.”
21 Joram disse: “Prepare-se!” Eles têm sua carruagem pronta. Então Jorão, rei de Israel, e Acazias, rei de Judá, saíram, cada um em sua carruagem; e saíram ao encontro de Jeú, e o encontraram na terra de Nabot, o jizreelita.
Joramu akarayira akati, “Sungai ngoro yangu.” Zvino yakati yasungwa, Joramu mambo weIsraeri naAhazia mambo weJudha vakakwira mumwe nomumwe mungoro yake, kundosangana naJehu. Vakasangana naye pamunda wakanga uri waNabhoti muJezireeri.
22 Quando Jorão viu Jeú, ele disse: “É paz, Jeú?”. Ele respondeu: “Que paz, enquanto a prostituição de sua mãe Jezebel e sua bruxaria abundarem”?
Joramu akati aona Jehu akamubvunza akati, “Wauya norugare here, Jehu?” Jehu akapindura akati, “Pangava norugare seiko, kana pachine ufeve nouroyi hwakawanda hwamai vako Jezebheri?”
23 Joram virou as mãos e fugiu, e disse a Acazias: “Isto é traição, Acazias!
Ipapo Joramu akatendeuka akatiza, achidanidzira kuna Ahazi achiti, “Tamukirwa, Ahazi!”
24 Jehu desenhou seu arco com toda sua força, e atingiu Joram entre seus braços; e a flecha saiu em seu coração, e ele afundou em sua carruagem.
Ipapo Jehu akawembura uta hwake akapfura Joramu napakati pamapendekete. Museve wakandobaya pamwoyo wake iye ndokuwira mungoro yake.
25 Então Jehu disse a Bidkar, seu capitão: “Pegue-o e jogue-o na trama do campo de Naboth, o Jezreelita; pois lembre-se como, quando você e eu cavalgamos juntos depois de Ahab, seu pai, Yahweh colocou este fardo sobre ele:
Jehu akati kuna Bhidhikari, muchairi wengoro, “Musimudze umukande mumunda waimbova waNabhoti muJezireeri. Rangarira pataiva mungoro iwe neni tiri shure kwababa vake Ahabhu, Jehovha paakaita chiprofita ichi pamusoro pake:
26 'Certamente vi ontem o sangue de Naboth, e o sangue de seus filhos', diz Yahweh; 'e eu lhe retribuirei nesta trama de terra', diz Yahweh. Agora, portanto, pegue-o e jogue-o na trama de terra, de acordo com a palavra de Javé”.
‘Nezuro ndakaona ropa raNabhoti neropa romwanakomana wake, ndizvo zvinotaura Jehovha, uye zvirokwazvo ndichaita kuti iwe uzviripe pamunda uno, ndizvo zvinotaura Jehovha.’ Naizvozvo zvino, chimusimudza umukande pamunda uyo, sezvakarehwa neshoko raJehovha.”
27 Mas quando Acazias o rei de Judá viu isto, fugiu pelo caminho da casa do jardim. Jehu o seguiu, e disse: “Atinjam-no também na carruagem”! Eles o atingiram na subida de Gur, que é por Ibleam. Ele fugiu para Megiddo, e morreu lá.
Ahazia mambo weJudha akati aona zvakanga zvaitika, akatiza nenzira yokuBheti Hagani. Jehu akamudzingirira, achidanidzira achiti, “Muurayei naiyewo!” Vakamukuvadza ari mungoro yake ari munzira yaienda nokuGuri pedyo neIbhiremi, asi akapunyuka akaenda kuMegidho akandofira ikoko.
28 Seus servos o levaram em uma carruagem para Jerusalém e o enterraram em sua tumba com seus pais na cidade de Davi.
Varanda vake vakamutakura nengoro vakaenda kuJerusarema vakandomuviga namadzibaba ake muguva rake muGuta raDhavhidhi.
29 No décimo primeiro ano de Jorão, filho de Acabe, Acazias começou a reinar sobre Judá.
(Mugore regumi nerimwe raJoramu mwanakomana waAhabhu, Ahazia akava mambo weJudha.)
30 Quando Jehu chegou a Jezreel, Jezebel ouviu falar; pintou os olhos, enfeitou a cabeça e olhou pela janela.
Zvino Jehu akaenda kuJezireeri. Jezebheri akati azvinzwa, akapenda meso ake, akashongedza bvudzi rake ndokutarira napawindo.
31 Quando Jehu entrou pelo portão, ela disse: “Você vem em paz, Zimri, seu assassino de seu mestre?
Jehu akati achipinda pasuo, Jezebheri akamubvunza akati, “Wauya norugare here, Zimuri, iwe muurayi watenzi wako?”
32 Ele levantou o rosto para a janela, e disse: “Quem está do meu lado? Quem está do meu lado?”. Dois ou três eunucos olharam para ele.
Jehu akatarira kumusoro pawindo akadanidzira akati, “Ndiani ari kurutivi rwangu? Ndiani?” Varanda vaviri kana vatatu vakamutarira.
33 Ele disse: “Joguem-na no chão”! Então eles a jogaram no chão; e parte do sangue dela foi aspergida na parede e nos cavalos. Então ele a pisoteou.
Jehu akati, “Mukandirei pasi!” Naizvozvo vakamukanda pasi, rimwe ropa rake rikapfachukira parusvingo napamabhiza paakatsikwa nawo.
34 Quando ele entrou, comeu e bebeu. Então ele disse: “Veja agora esta mulher amaldiçoada e enterre-a, pois ela é filha de um rei”.
Jehu akapinda akadya uye akanwa. Akati, “Torai mukadzi akatukwa, mumuvige, nokuti akanga ari mwanasikana wamambo.”
35 Eles foram enterrá-la, mas não encontraram mais dela do que o crânio, os pés e as palmas das mãos dela.
Asi vakati vaenda kundomuviga, havana chavakawana kunze kwedehenya rake, tsoka dzake namaoko ake chete.
36 Portanto, eles voltaram e lhe disseram. Ele disse: “Esta é a palavra de Javé, que ele falou por seu servo Elias, o tishbite, dizendo: 'Os cães comerão a carne de Jezebel no lote de Jezreel,
Vakadzokera vakandoudza Jehu, iye akati, “Iri ndiro shoko raJehovha raakataura kubudikidza nomuranda wake Eria muTishibhi achiti: Imbwa dzichadya nyama yaJezebheri pamunda wokuJezireeri.
37 e o corpo de Jezebel será como esterco na superfície do campo na terra de Jezreel, para que não digam: “Isto é Jezebel””.
Chitunha chaJezebheri chichava somupfudze pamusoro pomunda wokuJezireeri, zvokuti hapana achagona kuti, ‘Uyu ndiye Jezebheri.’”

< 2 Reis 9 >