< Hebreus 12 >
1 Portanto nós também, pois que estamos rodeados de uma tão grande nuvem de testemunhas, deixemos toda a carga, e o pecado que tão comodamente nos rodeia, e corramos com paciência a carreira que nos está proposta:
Ngonua lvkobv svkvnv kayatayanv kairungnv nyipam gobv ngonua dooyumdo. Vkvlvgabv ngonugv lamtvlo ogugo mvtumritum dudw ho vdwa mvala okv rimur hv ngonua jarbwngla rwkrwk mvla gakbwngla doodunv vdwa mva silaju, okv ngonu lamtv joktu jokse nga haapok jila jokla juka.
2 Olhando para Jesus, autor e consumador da fé, o qual pelo gozo que lhe estava proposto suportou a cruz, desprezando a afronta, e assentou-se à dextra do trono de Deus.
Klai ngonugv nyikkv Jisunyi rogap laju, ninyi gvlo ngonugv mvngjwng ngv atok lokv ataranya lobv mvngging dunv. Nw gv aainvlo mvngpu paase nga, nw daapo gv lvkwngbv topak matoku! Vmabvya nw daapo lo hinyinghirula sise lvkwngbv ogubvka mvngmato, okv nw vjak Pwknvyarnv gv dvbv dooging gv lakbik tangvlo doodukunv.
3 Considerai pois aquele que contra si mesmo suportou tal contradição dos pecadores, para que não enfraqueçais, desfalecendo em vossos ânimos.
Nw ogugo ripv kudw um mvngkato, rimurnv nyi vdwgv achialvbv kaanwng mabv rinam a oguaingbv nw saktvla rito kubvdw! Vkvlvgabv nonuno atubongv mvngju sila topu mabvka.
4 Ainda não resististes até ao sangue, combatendo contra o pecado.
Nonugv rimur ha turmilarmi sikulo nonu sinam nyenam gubv rimi siyo madv.
5 E já vos esquecestes da exortação que, como a filhos, discorre convosco: Filho meu, não desprezes a correção do Senhor, e não desmaies quando por ele fores repreendido;
Pwknvyarnv gv nonua ninyigv kuu aingbv mintvmirula minam gamchar vdwa nonu mvngpa kuma lare? “Ngoogv kuu anga nga vdwlo Ahtu nam minsar nama tvvgap laka, okv vdwlo nw naa yamredw no mvngju simabvka.
6 Porque o Senhor corrige ao que ama, e açoita a qualquer que recebe por filho.
Ogulvgavbolo Ahtu nw gv paknam mvnwngnga nw minsar dunv, okv nw gv kuu anga jvbv torwksinama nw mvritririt dunv.”
7 Se suportais a correção, Deus vos trata como a filhos; porque, que filho há a quem o pai não corrija?
Nonunogv hinching chingnam a abu gv mvritriritnam gubv no saktv laka; nonugv hinching chingnam lokv kaapadu Pwknvyarnv nonua nw gv kuu ayingbv mvgvdu. Abu gv mvdwkmvku manam kuu anga go dobv lare?
8 Mas, se estais sem disciplina, da qual todos são feitos participantes, logo sois bastardos, e não filhos.
Nonuno nw gv kuu mvnwng vdwa mvnam apiabv, nonua mvritririt madubolo hv manv nonu nw gv jvjvnv kuu vdwvma, vbvritola dvchoyirv nvgv kuu vdwv.
9 Também, na verdade, tivemos nossos pais, segundo a carne, para nos corrigir, e os reverenciamos: não nos sujeitaremos muito mais ao Pai dos espíritos, para vivermos?
Tanyi amar lokv ngonugv abu vdwlo minbolo, bunu ngonua mvdwkmvku do okv ngonu bunua mvngdv dunv. Vbvrikunamv, ngonugv yalu gv Abu lo ngonu vdwgo tolwklaklwk sirungla ridudodu kubv ridukunv!
10 Porque aqueles, na verdade, por um pouco de tempo, nos corrigiam como bem lhes parecia; porém este, para nosso proveito, para sermos participantes da sua santidade.
Ngonugv tanyi amar abu vdwv ngonua dw achuk gv lvgabv mvdwkmvku namv, kaarinyi bunu riinbv ridu; vbvritola Pwknvyarnv um ngonugv alvnam lvgabv ridu, vkvlvgavbolo ngonu ninyigv darwk nama baak paamwng gvdubv.
11 E, na verdade, toda a correção, ao presente, não parece ser causa de gozo, senão de tristeza, mas depois produz um fruto pacífico de justiça aos exercitados por ela
Vdwlo ngonua mvritririt rikudw, kaarinyi hv ho dw lo mvngpu lvgabvma, ngonua mvngru monam lvgabv. Vbv yvv bunua mvritriritla tamsarnam vdwv aainvlo tarwkbaakbv turnam okv sarsopoyo gv amina paariku.
12 Portanto tornai a levantar as mãos cançadas, e os joelhos desconjuntados,
Vbvrikunamv, nonugv laakyu kunv laak kv idung toka, okv nonugv jinjinrumrumnv lvbwng ngv gwlwk motokuka!
13 E fazei retas veredas para os vossos pés, para que o que manqueja se não desvie inteiramente, antes seja sarado.
Sorchinv lamtv vdwlo vngkar dvdv toka, vkvlvgavbolo lvpiknv lvpa ngv vngnyu mabv rima dubv, vbvritola poyadukubv.
14 Segui a paz com todos, e a santificação, sem a qual ninguém verá o Senhor:
Mvnwngnga sarsopoyo bv ribam dubv rikw laka, okv darwkbv turdubv rikw laka, ogulvgavbolo vbv rimabv yvvka Ahtunyi kaapa mare.
15 Atendendo a que ninguém se prive da graça de Deus, a que nenhuma raiz de amargura, brotando, vos perturbe, e por ela muitos se contaminem.
Pwknvyarnv gv anyuaya lokv dakkur svnga hima sutoka. Yvvnyika kvvchaknv singnv ngv svngchala okv chumdwk lokv achialv gonyi adwkaku monam aingbv rimu mabvka.
16 Que ninguém seja fornicário, ou profano, como Esaú, que por um manjar vendeu o seu direito de primogenitura.
Yvvnyika Isau gv jvbv gwngngmurla vmalo darwkmanv gubvrila, lvkin go achin dvnam mvngchik gv lvgabv nw gv achi gubvrila kaiyabv yikungyira paase nga pyogga sinv aingbv rimu mabvka.
17 Porque bem sabeis que, querendo ainda depois herdar a benção, foi rejeitado, porque não achou lugar de arrependimento, ainda que com lágrimas o buscou.
Nonuno chindu, ho kochingbv nw abu gv bokta nga naarwk sidukubv mvngtoku; nw nyikla sarla makar kubvka abuv ninyia hvngkur toku, ogulvgavbolo nw riro kunam ha lvkodv ridin dukubv lamtv kaaku matoku.
18 Porque não chegastes ao monte que se não podia tocar, e ao fogo incêndido, e à escuridão, e às trevas, e à tempestade,
Nonu Israel nyi vdwgv aanam aingbv aama, nonugv hinla jinamv, Sinai Moodw lo vmv gugo dvbv, kanv pulwkla okv kanv jikriak to, doogumdoori rila,
19 E ao sonido da trombeta, e à voz das palavras, a qual os que a ouviram pediram que se lhes não falasse mais;
pungli tapu akogv dunam v, okv vlv gv adu v, vdwlo nyi vdwv vlv adua tvvtokudw, bunu gamchar gudv tvvmu kumabvkv vla kootoku,
20 Porque não podiam suportar o que se lhes mandava: se até uma besta tocar o monte, será apedrejada ou passada com uma flecha.
Ogulvgavbolo “Svnwngsvmin gunvka moodw am mvsit bolo, um vlwng orki runglaka.” Vla ortojinam ha bunu tvvnyu kuma toku.
21 E tão terrível era a visão, que Moisés disse: Estou todo assombrado, e tremendo.
Bunu kaanamv achialvbv busu kaapa toku vbvrila Moses mintoku, “Ngo busula okv jinjinrumrum pvnv!”
22 Mas chegastes ao monte de Sião, e à cidade do Deus vivo, à Jerusalém celestial, e aos muitos milhares de anjos;
Vbvritola, nonu Jayon Moodw lo okv turnv Pwknvyarnv gv pamtv nyido mookugv Jerusalem lo, hoka hejar-hejar bv nyidogindung vdwgv doopam kolo, hoka nonu aatoku.
23 Á assembléia geral e igreja dos primogênitos, que estão inscritos nos céus, e a Deus, o juiz de todos, e aos espíritos dos justos aperfeiçoados
Pwknvyarnv gv kuunyilo bvngtu mvnwng gv amina nyidomooku gv kitaplo lvkpv duku ho vdwgv himpu mvngpula doopam kolo nonu aaduku. Pwknvyarnv gvlo aadu yvvdw nyi nga jwngkadaka dunv, okv alvnv nyi vdwgv dow nga rvbwng mokunam vdwgvlo nonu aalwk duku.
24 E a Jesus, o Mediador do Novo Testamento, e ao sangue da aspersão, que fala melhores coisas do que o de Abel.
Anw bv milv kunam ha mvkimvak pvkunv Jisu gvlo nonu aadu, okv Abel gv oyi sarnam ha alvyanv ogu milvla oyi paksakku ho aalwkduku.
25 Vede que não rejeiteis ao que fala; porque, se não escaparam aqueles que rejeitaram ao que na terra dava respostas divinas, muito menos escaparemos nós, se nos desviarmos daquele que é dos céus
Vbvrikunamv, nonu hima sulaka, okv yvv japdudw ninyi tvvya mabv riyoka. Yvvdw akonvgv Sichingmooku so darwknv doin japnam ha tvvmabv toa kunv vdwv ringsu lamanyato. Vbvrikubolo, nyidomooku tologv japnv anga ngonu dakkur kubolo achuk guka ringsu lajiku kaama!
26 A voz do qual moveu então a terra, porém agora anunciou, dizendo: Ainda uma vez comoverei, não só a terra, senão também o céu.
Ho gv dw lo Ninyigv vlv ngv Sichingmookua hwkdinto, vbvritola vjak nw milv toku, “Ngo lvkodv Sichingmookua hwkdin mwngmare nyidomooku haka hwkdin re.”
27 E esta palavra: Ainda uma vez, mostra a mudança das coisas móveis, como coisas feitas, para que as imóveis permaneçam.
“Lvkodv” vnam gamchar lokv kaatamdu pwknamyarnam oguogu vdw si hwkdin reku okv naala naa riku, vbvrikubolo hwkdin nyumanv oguogu vdwv doobwngre.
28 Pelo que, recebendo o reino imóvel, retenhamos a graça, pela qual sirvamos a Deus agradavelmente com reverência e piedade;
Vbvrikunamv, klai ngonu umbonyikv vla kuju, ogulvgavbolo ngonu hwkdin nyumanv karv nga naarwk supvku. Klai ngonu Pwknvyarnvnyi busula achialvbv mvngdvla, ogunv lamtv lokv ninyia mvngpu dubv rise ngvdw umbonyikv vla ninyia kumlajola kuju;
29 Porque o nosso Deus é um fogo consumidor.
ogulvgavbolo ngonugv Pwknvyarnv jvjv bv mvyakmvchaknv vmv ngv.