< Êxodo 17 >
1 Depois toda a congregação dos filhos d'Israel partiu do deserto de Sin pelas suas jornadas, segundo o mandamento do Senhor, e acamparam em Rephidim; e não havia ali agua para o povo beber.
Pea naʻe fononga ʻae fakataha kotoa pē ʻae fānau ʻa ʻIsileli mei he toafa ʻo Sini, ʻi he anga ʻo honau ngaahi fononga, ʻo fakatatau ki he fekau ʻa Sihova, ʻonau ʻapitanga ʻi Lefitimi: pea naʻe ʻikai ha vai ʻi ai ke inu ʻe he kakai.
2 Então contendeu o povo com Moysés, e disseram: Dae-nos agua para beber. E Moysés lhes disse: Porque contendeis commigo? porque tentaes ao Senhor?
Ko ia naʻe lea fakamamahi ai ʻae kakai kia Mōsese, ʻo pehē, “Tuku mai ha vai kiate kimautolu ke mau inu.” Pea pehē ʻe Mōsese kiate kinautolu, “Ko e hā ʻoku mou tautea ai au? Ko e hā ʻoku mou ʻahiʻahi kovi ai kia Sihova?”
3 Tendo pois ali o povo sêde d'agua, o povo murmurou contra Moysés, e disse: Porque nos fizeste subir do Egypto, para nos matares de sêde, a nós e aos nossos filhos, e ao nosso gado?
Pea naʻe holi ʻae kakai ki he vai; pea lāunga ʻae kakai kia Mōsese, ʻo pehē, “Ko e hā kuo ke ʻomi ai ʻakimautolu mei ʻIsipite ke tāmateʻi ʻakimautolu mo e mau fānau, mo e mau fanga manu ʻaki ʻae fie inu?”
4 E clamou Moysés ao Senhor, dizendo: Que farei a este povo? d'aqui a pouco me apedrejarão.
Pea naʻe tangi ʻa Mōsese kia Sihova, ʻo pehē, “Ko e hā te u fai ki he kakai ni? ʻOku nau meimei tolongaki au ʻaki ʻae maka.”
5 Então disse o Senhor a Moysés: Passa diante do povo, e toma comtigo alguns dos anciãos de Israel: e toma na tua mão a tua vara, com que feriste o rio: vae
Pea naʻe folofola ʻa Sihova kia Mōsese, “ʻAlu atu ʻo muʻomuʻa ʻi he kakai, pea ʻalu mo koe ʻae mātuʻa ʻo ʻIsileli: mo ho tokotoko ʻaia naʻa ke tā ʻaki ʻae vaitafe, toʻo ia ʻi ho nima, mo ke ʻalu.
6 Eis que eu estarei ali diante de ti sobre a rocha, em Horeb, e tu ferirás a rocha, e d'ella sairão aguas e o povo beberá. E Moysés assim o fez, diante dos olhos dos anciãos de Israel.
Vakai, te u tuʻu ʻi ho ʻao ʻi ai ʻi he maka ʻi Holepi; pea te ke tā ʻae maka pea ʻe tupu mei ai ʻae vai, koeʻuhi ke inu ai ʻae kakai.” Pea naʻe fai ia ʻe Mōsese ʻi he ʻao ʻoe kau mātuʻa ʻo ʻIsileli.
7 E chamou o nome d'aquelle logar Massah e Meribah, por causa da contenda dos filhos de Israel, e porquanto tentaram ao Senhor, dizendo: Está o Senhor no meio de nós, ou não?
Pea ne ui hono hingoa ʻoe potu ko ia ko Masa, mo Melipa, ko e meʻa ʻi he lea fakamamahi ʻae fānau ʻa ʻIsileli, pea ko e meʻa ʻi heʻenau ʻahiʻahi kovi kia Sihova, ʻi heʻenau pehē, “ʻOku ʻiate kitautolu ʻa Sihova pe ʻikai?”
8 Então veiu Amalek, e pelejou contra Israel em Rephidim.
Pea naʻe haʻu ʻa ʻAmaleki, ʻo tauʻi ʻa ʻIsileli ʻi Lefitimi.
9 Pelo que disse Moysés a Josué: Escolhe-nos homens, e sae, peleja contra Amalek: ámanhã eu estarei sobre o cume do outeiro, e a vara de Deus estará na minha mão.
Pea naʻe fekau ʻe Mōsese kia Siosiua, “Fili haʻatau kau tangata, pea ʻalu ʻo tauʻi ʻa ʻAmaleki: te u tuʻu ʻapongipongi ki he tumutumu ʻoe moʻunga mo e tokotoko ʻoe ʻOtua ʻi hoku nima.”
10 E fez Josué como Moysés lhe dissera, pelejando contra Amalek: mas Moysés, Aarão, e Hur subiram ao cume do outeiro.
Pea naʻe fai ʻe Siosiua ʻo hangē ko e fekau ʻa Mōsese kiate ia, ʻo ne tauʻi ʻa ʻAmaleki: pea naʻe ʻalu ʻa Mōsese, mo ʻElone, mo Hua, ki he tumutumu ʻoe moʻunga.
11 E acontecia que, quando Moysés levantava a sua mão, Israel prevalecia: mas quando elle abaixava a sua mão, Amalek prevalecia.
Pea naʻe pehē, ʻi he hiki ki ʻolunga ʻae nima ʻo Mōsese, naʻe mālohi ʻa ʻIsileli: pea ka tuku hifo hono nima, naʻe mālohi ʻa ʻAmaleki.
12 Porém as mãos de Moysés eram pesadas, por isso tomaram uma pedra, e a pozeram debaixo d'elle, para assentar-se sobre ella: e Aarão e Hur sustentaram as suas mãos, um d'uma banda, e o outra da outra: assim ficaram as suas mãos firmes até que o sol se poz
Ka naʻe mamafa ʻae nima ʻo Mōsese pea naʻa nau toʻo ʻae maka ʻo tuku ia ke ne heka ai: pea naʻe poupou hake hono nima ʻe ʻElone mo Hua, ko e tokotaha ki hono toʻomataʻu, mo e taha ki hono toʻohema; pea naʻe taʻengāue hono nima ʻo aʻu ki he tō ʻae laʻā.
13 E assim Josué desfez a Amalek, e a seu povo, ao fio da espada.
Pea naʻe ikuna ʻe Siosiua ʻa ʻAmaleki mo hono kakai ʻaki ʻae mata ʻoe heletā.
14 Então disse o Senhor a Moysés; Escreve isto para memoria n'um livro, e relata-o aos ouvidos de Josué; que eu totalmente hei de riscar a memoria d'Amalek de debaixo dos céus.
Pea naʻe fekau ʻe Sihova kia Mōsese, “Tohi ʻae meʻa ni ʻi ha tohi, ko e meʻa fakamanatu, pea lau ia ʻi he telinga ʻo Siosiua: he te u fakaʻauha ʻaupito ʻae fakamanatu ki ʻAmaleki mei he lalo langi.”
15 E Moysés edificou um altar, e chamou o seu nome, o Senhor é minha bandeira.
Pea naʻe fokotuʻu ʻe Mōsese ʻae ʻesifeilaulau, ʻo ne ui hono hingoa ko Sihova-nisai:
16 E disse: Porquanto jurou o Senhor, haverá guerra do Senhor contra Amalek de geração em geração.
He naʻa ne pehē, “Kuo fuakava ʻa Sihova, ʻe tauʻi maʻuaipē ʻe Sihova ʻa ʻAmaleki ʻi he toʻutangata ki he toʻutangata.”