< ایوب 3 >

سرانجام ایوب لب به سخن گشود و روزی را که از مادر زاییده شده بود نفرین کرده، 1
Lè l fini, Job te ouvri bouch li e te modi jou li te fèt la.
گفت: 2
Job te di:
«نابود باد روزی که به دنیا آمدم و شبی که در رحم مادرم قرار گرفتم! 3
“Kite jou ke m te dwe fèt la peri, ak nwit ki te anonse ‘se yon gason ki fèt la.’
ای کاش آن روز در ظلمت فرو رود و حتی خدا آن را به یاد نیاورد و نوری بر آن نتابد. 4
Ke jou sa a kapab vin fènwa nèt. Pa kite Bondye anwo a pran swen li, ni limyè vin klere sou li.
ای کاش تاریکی و ظلمت مطلق آن را فرا گیرد و ابر تیره بر آن سایه افکند و تاریکی هولناک آن را در بر گیرد. 5
Kite fènwa avèk gwo tenèb reklame li. Kite fènwa jou sa a modi li.
ای کاش آن شب از صفحهٔ روزگار محو گردد و دیگر هرگز در شمار روزهای سال و ماه قرار نگیرد. 6
Selon nwit sa a, kite tenèb sezi li. Kite li pa gen rejwisans nan jou ane a. Kite li pa antre nan chif ki konte mwa yo.
ای کاش شبی خاموش و عاری از شادی باشد. 7
Koute byen, kite nwit sa a rete esteril. Pa kite okenn kri lajwa antre ladann.
بگذار نفرین‌کنندگانِ ماهر، نفرینش کنند، آنان که در برانگیزانیدنِ لِویاتان ماهرند. 8
Kite sila ki konn modi jou yo modi jou sa a, sila ki prè pou fè Levyatan leve kò l.
ای کاش آن شب ستاره‌ای نداشته باشد و آرزوی روشنایی کند، ولی هرگز روشنایی نباشد و هیچگاه سپیدهٔ صبح را نبیند. 9
Kite zetwal lannwit li yo vin etenn. Kite li espere limyè, men pa twouve l. E kite li pa wè maten vin parèt,
آن شب را لعنت کنید، چون قادر به بستن رحم مادرم نشد و باعث شد من متولد شده، دچار این بلاها شوم. 10
akoz li pa t fèmen ouvèti vant manman m, ni kache twoub devan zye m.
«چرا مرده به دنیا نیامدم؟ چرا وقتی از رَحِمِ مادرم بیرون می‌آمدم، نمردم؟ 11
“Poukisa mwen pa t mouri lè m te fèt? Sòti nan vant li e mouri la menm?
چرا مادرم مرا روی زانوهایش گذاشت و مرا شیر داد؟ 12
Poukisa jenou yo te resevwa m, e poukisa tete a, pou m ta pran?
اگر هنگام تولد می‌مردم، اکنون آرام و آسوده در کنار پادشاهان، رهبران و بزرگان جهان که کاخهای قدیمی برای خود ساختند و قصرهای خود را با طلا و نقره پر کردند، خوابیده بودم. 13
Paske koulye a mwen t ap gen tan kouche pou m jwenn lapè; mwen t ap dòmi depi lè sa a e mwen t ap twouve repo,
14
ansanm ak wa ak konseye latè ki te rebati ansyen mazi yo pou kont yo;
15
oswa avèk prens ki te gen lò yo, ki t ap plen lakay yo ak ajan;
«چرا مرده به دنیا نیامدم تا مرا دفن کنند؟ مانند نوزادی که هرگز فرصت دیدن روشنایی را نیافته است؟ 16
Oswa kon yon fòs kouch ki kache, mwen pa t ap egziste, kon yon pitit ki pa t janm wè limyè.
زیرا در عالم مرگ، شریران مزاحمتی به وجود نمی‌آورند و خستگان می‌آرامند. 17
La, mechan yo sispann fè laraj, e la moun fatige yo jwenn repo.
آنجا اسیران با هم در آسایش‌اند، و فریاد کارفرمایان را نمی‌شنوند. 18
Prizonye yo alèz ansanm. Yo p ap tande vwa a sipèvizè a.
در آنجا فقیر و غنی یکسانند و غلام از دست اربابش آزاد است. 19
Ni piti, ni gran yo la. E esklav la lib de mèt li.
«چرا باید نور زندگی به کسانی که در بدبختی و تلخکامی به سر می‌برند بتابد؟ 20
“Poukisa limyè bay a sila ki soufri a, e lavi a nanm anmè a,
و چرا کسانی که آرزوی مردن دارند و مرگشان فرا نمی‌رسد و مثل مردمی که در پی گنج هستند به دنبال مرگ می‌گردند، زنده بمانند؟ 21
ki anvi wè lanmò, men nanpwen, e fouye plis pou twouve li pase trezò kache,
چه سعادت بزرگی است وقتی که سرانجام مرگ را در آغوش می‌کشند! 22
ki rejwi anpil e fè lwanj lè yo rive nan tonbo a?
چرا زندگی به آنانی داده می‌شود که آینده‌ای ندارند و خدا زندگیشان را از مشکلات پر ساخته؟ 23
Poukisa limyè bay a yon nonm ak chemen an kache a, ke Bondye te jennen tout kote a?
خوراک من غصه است، و آه و ناله مانند آب از وجودم جاری است. 24
Paske soupi mwen yo parèt menm moman manje a rive devan ze m. Epi kri mwen yo vide tankou dlo.
چیزی که همیشه از آن می‌ترسیدم بر سرم آمده است. 25
Paske sa m krent lan te vini sou mwen. Sa ke m pa vle wè a te tonbe sou mwen.
آرامش و راحتی ندارم و رنجهای مرا پایانی نیست.» 26
Mwen pa alèz, ni mwen pa anpè. Mwen pa jwenn repo, ni m pa kal, men se boulvèsman ki vin parèt.”

< ایوب 3 >