< ارمیا 38 >
اما شفطیا (پسر متان)، جدلیا (پسر فشحور)، یوکل (پسر شلمیا) و فشحور (پسر ملکیا) شنیدند که من به مردم چنین میگفتم: | 1 |
Pea kuo fanongo ʻa Sefatia ko e foha ʻo Matani, mo Ketalia, ko e foha ʻo Pasuli, mo Sehukali ko e foha ʻo Selemaia, mo Pasuli ko e foha ʻo Malikia, ki he ngaahi lea ʻaia naʻe lea ʻaki ʻe Selemaia ki he kakai kotoa pē, ʻo pehē,
«خداوند میفرماید: هر که در شهر بماند با شمشیر و قحطی و بیماری خواهد مرد، ولی هر که تسلیم بابِلیها شود، زنده خواهد ماند. | 2 |
“ʻOku pehē mai ʻa Sihova, ‘Ko ia ʻoku nofo ʻi he kolo ni, te ne mate ʻi he heletā, mo e honge, pea mo e mahaki fakaʻauha: ka ko ia ʻe ʻalu kituʻa ki he kau Kalitia te ne moʻui; ʻe ʻiate ia ʻene moʻui ko e koloa kuo vetea, pea te ne moʻui.’
خداوند فرموده که پادشاه بابِل بیگمان اورشلیم را تصرف خواهد کرد!» | 3 |
ʻOku pehē ʻe Sihova, ‘Ko e moʻoni ʻe foaki ʻae kolo ni ki he nima ʻoe kau tau ʻo Papilone, pea te nau kapa ia.’”
پس آنها با شنیدن این سخنان، نزد پادشاه رفتند و گفتند: «استدعا میکنیم که دستور بفرمایی این شخص را اعدام کنند، چون سخنانش روحیهٔ مردم و این چند سرباز باقی مانده را تضعیف میکند. او یک خائن است.» | 4 |
Ko ia naʻe pehē ai ʻae houʻeiki ki he tuʻi, “ʻOku mau kole kiate koe, tuku ke tāmateʻi ʻae tangata ni: he ʻoku ne fakavaivaiʻi ʻae nima ʻoe kau tangata tau ʻoku kei toe ʻi he kolo ni, pea mo e nima ʻoe kakai kotoa pē, ʻi heʻene lea ʻaki ʻae ngaahi lea pehē kiate kinautolu: he ʻoku ʻikai kumi ʻe he tangata ni ʻae lelei ʻoe kakai ni, ka ko e kovi.”
صدقیای پادشاه موافقت کرد و گفت: «بسیار خوب، هر طور صلاح میدانید، عمل کنید. من نمیتوانم برخلاف میل شما کاری بکنم!» | 5 |
Pea pehē mai ʻa Setikia ko e tuʻi, “Vakai, ʻoku ʻi homou nima ia: he ʻoku ʻikai faʻa fai ʻe he tuʻi ha meʻa kiate kimoutolu.”
پس آنها مرا از زندان بیرون آوردند و با طناب به داخل چاهی که متعلق به شاهزاده ملکیا بود، پایین فرستادند. آن چاه آب نداشت، ولی ته آن پر از گل و لای بود، و من در گل فرو رفتم. | 6 |
Pea naʻe ʻave ʻa Selemaia, ʻo lī ia ki he fale fakapoʻuli ʻo Malikia ko e foha ʻoe tuʻi, ʻaia naʻe ʻi he lotoʻā ʻoe fale fakapōpula: pea naʻe tukutuku hifo ʻaki ʻa Selemaia ʻae ngaahi maea. Ka naʻe ʻikai ha vai ʻi he fale fakapoʻuli, ka ko e kele pe; pea naʻe ngalo hifo ʻa Selemaia ʻi he kele.
عبدملک حبشی که خواجه سرا و از مقامات مهم دربار بود، شنید که مرا به سیاهچال انداختهاند. پس با عجله خود را به دروازهٔ بنیامین رساند، و به پادشاه که در آنجا مردم را به حضور میپذیرفت گفت: | 7 |
Pea kuo fanongo ʻa ʻIpetemeleki, ko e ʻItiopea, ko e tangata talifekau ʻaia naʻe nofo ʻi he fale ʻoe tuʻi, kuo tuku ʻa Selemaia ki he fale fakapoʻuli; pea ʻoku nofo ʻae tuʻi ʻi he matapā ʻo Penisimani,
Naʻe ʻalu atu mei he fale ʻoe tuʻi ʻa ʻIpetemeleki, ʻo lea ki he tuʻi, ʻo pehē,
«ای سرور من، افراد تو کار ظالمانهای کردهاند که ارمیا را در چاه انداختهاند. او در آنجا از گرسنگی خواهد مرد، چون در شهر یک تکه نان هم پیدا نمیشود.» | 9 |
“Ko ʻeku ʻeiki ko e tuʻi, ʻoku kovi ʻae meʻa kotoa pē kuo fai ʻe he kau tangata ni kia Selemaia ko e palōfita, ʻaia kuo nau lī ki he fale fakapoʻuli, he te ne mate fiekaia ʻi he potu ko ia: he ʻoku ʻikai kei toe ha mā ʻi he kolo.”
پس پادشاه به عبدملک دستور داد که سی نفر را با خود ببرد و مرا پیش از آنکه بمیرم از چاه بیرون بیاورد. | 10 |
Pea naʻe fekau ʻe he tuʻi ʻa ʻIpetemeleki ko e ʻItiopea, ʻo pehē, “ʻAlu mo koe ʻae kau tangata ʻe toko tolungofulu, pea toʻo hake ʻa Selemaia ko e palōfita mei he fale fakapōpula, ʻi he teʻeki ai te ne mate.”
عبدملک بلافاصله همراه با این افراد به انبار کاخ رفت و از آنجا مقداری پارچه و لباسهای کهنه برداشت. سپس بر سر چاه آمد و آنها را برای من با طناب پایین فرستاد و | 11 |
Pea naʻe ʻave ʻe ʻIpetemeleki ʻae kau tangata pea nau ʻo mo ia ki he fale ʻoe tuʻi, ki lalo ʻi he tukuʻanga koloa, pea toʻo mei ai ʻae ngaahi kofu motuʻa pea mahaehae, ʻo tukutuku hifo ia mo e ngaahi maea ki he fale fakapoʻuli kia Selemaia.
به من گفت: «این پارچهها و لباسهای کهنه را زیر بغلت بگذار تا وقتی تو را با طناب بالا میکشیم، اذیت نشوی!» وقتی من حاضر شدم، | 12 |
Pea naʻe pehē ʻa ʻIpetemeleki ko e ʻItiopea kia Selemaia, “Ai ni ʻae ngaahi kofu motuʻa pea mahaehae ʻi ho lalo faʻefine pea mo e ngaahi maea.” Pea naʻe fai ia ʻe Selemaia.
مرا بیرون کشیدند و به زندان قصر پادشاه بازگرداندند تا همان جا بمانم. | 13 |
Pea naʻa nau fusi hake ʻa Selemaia mo e ngaahi maea, pea ʻave ia mei he fale fakapōpula: ka ka nofo ʻa Selemaia ʻi he lotoʻā ʻoe fale fakapōpula.
پس از مدتی، صدقیای پادشاه، به دنبال من فرستاد و مرا در محل دروازهٔ سوم خانۀ خدا به حضور خود آورد و به من گفت: «از تو سؤالی دارم و میخواهم حقیقت را هر چه که هست، به من بگویی!» | 14 |
Pea naʻe toki fekau ʻe Setikia ko e tuʻi, pea ʻomi ʻa Selemaia, ko e palōfita kiate ia ki he hūʻanga lahi ʻaia ʻoku ʻi he fale ʻo Sihova: pea naʻe pehē ʻe he tuʻi kia Selemaia, “Te u fehuʻi kiate koe ha meʻa ʻe taha; pea ʻoua naʻa ke fufū ha meʻa ʻiate au.”
گفتم: «اگر حقیقت را بگویم، مرا خواهی کشت و اگر تو را راهنمایی و نصیحت کنم، گوش نخواهی کرد.» | 15 |
Pea pehē ʻe Selemaia kia Setikia, “Kapau te u fakahā ia kiate koe, ʻoku moʻoni ʻe ʻikai te ke tāmateʻi au? Pea kapau te u akonakiʻi koe te ke fanongo kiate au?”
پس صدقیای پادشاه در نهان برای من قسم خورد و گفت: «به خداوند زنده که به ما حیات بخشیده، سوگند که تو را نخواهم کشت و به دست کسانی که تشنهٔ خونت هستند، نخواهم سپرد!» | 16 |
Pea naʻe fuakava fakafufū ʻa Setikia kia Selemaia, ʻo pehē, “ʻI he moʻui ʻa Sihova, ʻaia kuo ngaohi kiate kitaua ʻae laumālie ni, ʻe ʻikai te u tāmateʻi koe, pea ʻe ʻikai te u tukuange koe ki he nima ʻoe kau tangata ni ʻoku kumi hoʻo moʻui.”
آنگاه به صدقیا گفتم: «خداوند، خدای لشکرهای آسمان، خدای اسرائیل فرموده که اگر تسلیم پادشاه بابِل شوی، تو و خانوادهات زنده خواهید ماند و این شهر هم به آتش کشیده نخواهد شد؛ | 17 |
Pea naʻe pehē ʻe Selemaia kia Setikia, “ʻOku pehē mai ʻa Sihova, ko e ʻOtua ʻoe ngaahi kautau, ko e ʻOtua ʻo ʻIsileli; ‘Ko e moʻoni kapau te ke ʻalu atu ki he houʻeiki ʻoe tuʻi ʻo Papilone, ʻe moʻui ho laumālie, pea ʻe ʻikai tutu ʻaki ʻae kolo ni ʻae afi, pea te ke moʻui, mo ho fale:
ولی اگر تسلیم نشوی، بابِلیها این شهر را تصرف کرده، به آتش خواهند کشید و تو نیز گرفتار خواهی شد!» | 18 |
pea kapau ʻe ʻikai te ke ʻalu atu ki he houʻeiki ʻoe tuʻi ʻo Papilone, pea ʻe toki foaki ʻae kolo ni ki he nima ʻoe kau Kalitia, pea te nau tutu ʻaki ia ʻae afi, pea ʻe ʻikai te ke hao ʻi honau nima.’”
پادشاه گفت: «من میترسم تسلیم شوم، چون ممکن است بابِلیها مرا به دست یهودیان طرفدار خود، بسپارند. آنگاه معلوم نیست چه بلایی بر سرم خواهند آورد.» | 19 |
Pea pehē ʻe Setikia ko e tuʻi kia Selemaia, “ʻOku ou manavahē ki he kau Siu kuo hola ki he kau Kalitia, telia naʻa nau tukuange au ki honau nima, pea te nau manukiʻi au.”
جواب دادم: «یقین بدان که تو را به آنها نخواهند سپرد. استدعا میکنم که از کلام خداوند اطاعت نمایی. این به نفع توست، چون کشته نخواهی شد. | 20 |
Pea pehē ʻe Selemaia, “ʻE ʻikai te nau tukuange koe. ʻOku ou kole kiate koe, ke ke talangofua ki he leʻo ʻo Sihova, ʻi he meʻa ʻoku ou lea ʻaki kiate koe: pea ko ia ʻe hoko ai ʻae lelei kiate koe, pea ʻe moʻui ho laumālie.
اما اگر نخواهی تسلیم شوی، خداوند در رؤیا به من نشان داد | 21 |
Pea kapau ʻe ʻikai te ke ʻalu atu, ko eni ʻae lea kuo fakahā ʻe Sihova kiate au:
که تمام زنانی که در کاخ سلطنتی باقی ماندهاند، به دست فرماندهان سپاه بابِل خواهند افتاد. هنگامی که ایشان از کاخ بیرون برده میشوند، خواهند گفت:”دوستان نزدیک پادشاه به او خیانت کردهاند و در سختیها او را به حال خود رها نمودهاند!“ | 22 |
‘ʻIo, vakai, ko e fefine kotoa pē ʻoku kei toe ʻi he fale ʻoe tuʻi ʻo Siuta, ʻe ʻomi ʻakinautolu ki he houʻeiki ʻoe tuʻi ʻo Papilone, pea te nau lea ʻo pehē, “Kuo akonakiʻi koe ʻe ho kāinga, pea kuo nau ikuna koe: kuo moʻua ho vaʻe ʻi he kele, pea kuo nau tafoki kimui.”
تمام زنان و فرزندانت به دست بابِلیها خواهند افتاد و خود نیز موفق به فرار نخواهی شد و در چنگ پادشاه بابِل گرفتار خواهی گشت و این شهر در آتش خواهد سوخت!» | 23 |
Pea te nau ʻomi ho ngaahi uaifi kotoa pē mo hoʻo fānau ki he kau Kalitia: pea ʻe ʻikai te ke hao ʻi honau nima, ka ʻe puke nima koe ʻe he tuʻi ʻo Papilone: pea ʻe tutu ʻaki ʻae afi ʻae kolo ni koeʻuhi ko koe.’”
صدقیا گفت: «مواظب باش کسی از گفتگوی ما اطلاع پیدا نکند تا خطری متوجه جانت نباشد! | 24 |
Pea naʻe pehē ʻe Setikia kia Selemaia, “ʻOua naʻa tuku ke ʻilo ʻe ha tangata ʻae ngaahi lea ni, pea ʻe ʻikai te ke mate.
هنگامی که درباریان باخبر شوند که با تو صحبت کردهام، تو را به مرگ تهدید خواهند نمود تا از موضوع گفتگوی ما آگاهی یابند؛ | 25 |
Pea kapau ʻe fanongo ʻe he houʻeiki kuo tā alea mo koe, pea te nau haʻu kiate koe, pea pehē kiate koe, ‘Fakahā mai kiate kimautolu ʻaia kuo ke tala ki he tuʻi, ʻoua naʻa fakafufū ia ʻiate kimautolu, pea ʻe ʻikai te mau tāmateʻi koe; pea mo e meʻa foki kuo lea ʻaki ʻe he tuʻi kiate koe:’
ولی به ایشان فقط بگو که به پادشاه التماس کردم که مرا به سیاهچال خانهٔ یوناتان باز نگرداند، چون در آنجا خواهم مرد!» | 26 |
Pea ke ke pehē kiate kinautolu, ‘Naʻaku fai ʻeku kole ʻi he ʻao ʻoe tuʻi, ke ʻoua naʻa pule ia ke toe ʻave au ki he fale ʻo Sonatani ke u mate ai.’”
همانطور هم شد. طولی نکشید که تمام بزرگان، نزد من آمدند و پرسیدند که با پادشاه چه گفتگویی داشتهام. من نیز همانگونه که پادشاه گفته بود، به آنها جواب دادم. ایشان هم نتوانستند کار دیگری بکنند، زیرا کسی سخنان من و پادشاه را نشنیده بود. | 27 |
Pea naʻe haʻu ʻae houʻeiki kotoa pē kia Selemaia pea fehuʻi kiate ia: pea ne fakahā kiate kinautolu, ʻo hangē ko e ngaahi lea ni kotoa pē ʻaia naʻe fekau ʻe he tuʻi. Pea naʻe ʻikai te nau toe lea kiate ia; he naʻe ʻikai ke hā mai ʻae talanoa.
به این ترتیب تا روزی که اورشلیم به دست بابِلیها افتاد، در زندان قصر پادشاه ماندم. | 28 |
Pea naʻe nofo ʻa Selemaia ki he lotoʻā ʻoe fale fakapōpula ʻo aʻu ki he ʻaho naʻe kapa ai ʻa Selūsalema: pea naʻe ʻi ai ia ʻi he kapa ʻo Selūsalema.