< ارمیا 32 >

در سال دهم سلطنت صدقیا، پادشاه یهودا، که مصادف با هجدهمین سال سلطنت نِبوکَدنِصَّر بود، پیغامی از طرف خداوند بر من نازل شد. 1
KA olelo i hiki mai io Ieremia la mai o Iehova mai la, i ka umi o ka makahiki o Zedekia ke alii o ka Iuda, oia ka makahiki umikumamawalu o Nebukaneza.
در این زمان که اورشلیم در محاصرهٔ سپاه نِبوکَدنِصَّر، پادشاه بابِل بود، من در حیاط زندان واقع در کاخ پادشاه یهودا، محبوس بودم. 2
Ia manawa, hoopilikia mai la ka poe kaua o ke alii o Babulona ia Ierusalema: a ua hoopaaia o Ieremia ke kaula ma kahi paa o ka halepaahao iloko o ka hale o ke alii o Iuda.
صدقیای پادشاه به این علّت مرا زندانی کرده بود که پیوسته از جانب خدا اعلام می‌کردم که اورشلیم به دست پادشاه بابِل سقوط خواهد کرد، 3
No ka mea, hoopaa iho la o Zedekia ke alii o Iuda ia ia, e olelo mai ana, No ke aha la oe e wanana mai nei, i ka i ana mai, Penei ka olelo a Iehova, Aia hoi e haawi aku no au i keia kulanakauhale iloko o ka lima o ke alii o Babulona, a nana ia e hoopio:
و خود او نیز توسط بابلیان دستگیر شده، برای محاکمه به حضور پادشاه بابِل برده خواهد شد و او را به چشم خود خواهد دید. 4
Aole hoi e pakele o Zedekia ke alii o Iuda mai ka lima aku o ka poe Kaledea; he oiaio e haawiia oia iloko o ka lima o ke alii o Babulona, a e kamailio oia me ia he waha he waha, a e ike auanei kona mau maka i ko ia la mau maka;
من بارها از طرف خدا به پادشاه گفته بودم: «نِبوکَدنِصَّر تو را به بابِل خواهد برد و در آنجا سالها در زندان خواهی ماند تا مرگت فرا رسد. پس چرا در برابر ایشان مقاومت می‌کنی؟ این کار بی‌فایده است، بهتر است زودتر تسلیم شوی!» 5
A e kai aku oia ia Zedekia i Babulona, a ilaila oia e noho ai a ike hou au ia ia, wahi a Iehova: ina e kaua aku oukou me ka poe Kaledea, aole oukou e pomaikai.
در چنین شرایطی بود که این پیغام از طرف خداوند به من رسید: «پسر عمویت حنم‌ئیل (پسر شلوم)، به‌زودی نزد تو خواهد آمد و از تو خواهد خواست تا مزرعه‌اش را در عناتوت از او بخری، چون طبق شریعت، پیش از اینکه آن را به دیگری بفروشد، حق توست که بخری.» 6
Olelo ae la o Ieremia, Hiki mai la ka olelo a ke Akua io'u nei, i mai,
7
Aia hoi, e hele mai ana iou la o Hanameela ke keiki a Saluma kekahi makuakane ou, e i mai ana, E kuai oe nou i kuu aina ma Anatota; no ka mea, o ka pono no ka hoopanai, nou no ia e kuai.
پس همان‌طور که خداوند گفته بود، حنم‌ئیل در حیاط زندان به دیدنم آمد و گفت: «مزرعهٔ مرا در عناتوت، در سرزمین بنیامین بخر، چون طبق قوانین الهی، تو به عنوان نزدیکترین فرد خانواده حق داری آن را بازخرید کنی.» آنگاه مطمئن شدم که پیغامی که شنیده بودم، از طرف خداوند بوده است. 8
A hele mai la io'u nei o Hanameela ke keiki a kekahi makuakane o'u, iloko o ka pahale o ka halepaahao, e like me ka olelo a ke Akua; i mai la ia ia'u, Ke noi aku nei au ia oe, e kuai oe i kuu aina ma Anatota ma ka moku o ka Beniamina; no ka mea, nou no ka hooili ana, a nou hoi ka hoopanai ana; e kuai oe nou. Alaila, ike iho la au o ka olelo ia a ke Akua.
پس مزرعه را به قیمت هفده مثقال نقره از حنم‌ئیل خریدم، 9
A kuai iho la au i ka aina me Hanameela ke keiki a kekahi makuakane o'u, ka mea i noho ma Anatota, a kaupaona iho nona i ke kala, i na sekela kala he umikumamahiku.
و در حضور چند شاهد، قباله را نوشته مهر کردم؛ و همان موقع نقره را هم وزن نموده به او پرداختم. 10
Kakau iho la au ma ka palapala, a hoopaa iho la i ka wepa, a lawe iho la na mea ike maka, a kau iho la i ke kala ma na mea kaupaona.
سپس قبالهٔ مهر و موم شده را که تمام شرایط در آن قید شده بود و رونوشت باز آن را برداشتم و 11
Lawe ae la au i ka palapala hoike i ke kuai ana, i ka mea i paa i ka wepa, a me ka mea i hoopaa ole ia, mamuli o ke kanawai a me ka oihana;
در حضور پسر عمویم حنمئیل و شاهدانی که قباله را امضا کرده بودند، و نیز در برابر تمام یهودیانی که در حیاط نگهبانان نشسته بودند، به باروک پسر نیریا، نوه محسیا دادم، 12
A haawi aku la au i ka palapala hoike i ke kuai ana ia Baruka ke keiki a Neria, ke keiki a Maaseia, ma ke alo o Hanameela ke keiki a kekahi makuakane o'u, a ma ke alo hoi o na mea hoike, o ka poe i kakau inoa ma ka palapala o ke kuai ana, imua hoi o ka poe Iudaio a pau e noho ana ma ka pahale o ka halepaahao.
و در حضور همه به او گفتم که 13
Kauoha aku la au ia Baruka imua o lakou, i aku la,
خداوند لشکرهای آسمان، خدای اسرائیل چنین می‌فرماید: «این قبالهٔ مهر و موم شده و رونوشت آن را بگیر و در یک کوزه بگذار تا سالها محفوظ بماند. 14
Ke olelo mai nei o Iehova o na kaua ke Akua o ka Iseraela penei; E lawe i keia mau palapala hoike, o ka palapala no ke kuai ana i paa i ka wepa, a me keia palapala hoike aole i paa, a e hahao iloko o ka ipu lepo, i malamaia'i ia mau mea i na la he nui.
زیرا خداوند لشکرهای آسمان، خدای اسرائیل، چنین می‌فرماید: این اسناد در آینده ارزش خواهند داشت، زیرا روزی خواهد رسید که هر کس بار دیگر صاحب املاک خود خواهد گردید و خانه‌ها و تاکستانها و مزرعه‌ها خرید و فروش خواهند شد.» 15
No ka mea, ke olelo mai nei o Iehova o na kaua, ke Akua o ka Iseraela, penei; E komo hou ia na hale, na aina a me na pawaina ma keia aina.
بعد از آنکه قباله‌ها را به باروک دادم، به حضور خداوند دعا کرده، گفتم: 16
A pau ae la i ka haawiia o ka palapala hoike ia Baruka ke keiki a Neria, pule aku la au ia Iehova, i ka i ana aku,
«ای خداوند، تو آسمانها و زمین را با قدرت بی‌پایانت آفریده‌ای و هیچ کاری برای تو مشکل نیست! 17
Auwe, e ka Haku, e Iehova e! aia hoi, nau no i hana ka lani a me ka honua, ma kou mana nui, a me ka lima kakauha, aohe mea i hiki ole ia oe.
هر چند فرزندان را به سزای گناهان پدرانشان می‌رسانی، با این حال هزاران نفر از احسان تو برخوردار می‌شوند. تو خدای بزرگ و توانا هستی و نامت، خداوند لشکرهای آسمان است! 18
Ke hoike mai nei oe i ka lokomaikai i na tausani, a ke hoopai nei hoi i ka hala o na makua maloko o ka poli o ka lakou mau keiki mahope o lakou; ke Akua nui a me ka mana, o Iehova Sabaota kona inoa.
حکمت تو عظیم است و کارهای تو بزرگ! تمام راههای انسان را زیر نظر داری و هر کس را مطابق کارهایش پاداش می‌دهی. 19
He nui ka naauao, he mana hoi i ka hana: no ka mea, e kaakaa ana kou mau maka maluna iho o na aoao a pau o na keiki a kanaka; e uku mai i kela mea i keia mea e like me kona mau aoao, a e like hoi me ka hua o kana hana ana;
در سرزمین مصر معجزات بزرگی انجام دادی، و تا به امروز نیز در اسرائیل و در میان قومها، کارهای عجیب انجام می‌دهی، و از این راه خود را به همه می‌شناسانی. 20
Ka mea nana i hoonoho i na hoailona a me na mea kupaianaha ma ka aina o Aigupita, a hiki i neia la, iloko hoi o ka Iseraela, a iwaena o kanaka; a i hookaulana i kou inoa, me ia i keia la;
«تو اسرائیل را با معجزات بزرگ و قدرت زیاد که باعث ترس دشمنان گردید، از مصر بیرون آوردی، 21
A i lawe mai i kou poe kanaka o ka Iseraela mai ka aina o Aigupita mai me na hoailona, a me na mea kupaianaha, a me ka lima ikaika, a me ka lima kakauha, a me ka weliweli nui;
و این سرزمین حاصلخیز را که شیر و عسل در آن جاری است به ایشان بخشیدی که در گذشته، وعدۀ آن را به اجدادشان داده بودی. 22
A haawi mai la no lakou i keia aina, au i hoohiki ai i ko lakou poe kupuna e haawi mai no lakou, he aina e kahe ana ka waiu a me ka meli;
ولی وقتی پدرانمان آمدند و آن را فتح کردند و در آنجا سروسامان گرفتند، از اطاعت تو سر باز زدند و از شریعت تو پیروی نکردند و هیچ‌یک از اوامر تو را انجام ندادند؛ بدین سبب است که به این بلاها، گرفتارشان کرده‌ای! 23
A komo mai la lakou a noho iho la; aka, aole lakou i hoolohe i kou leo, aole hoi i hele ma kou kanawai: aole lakou i hana iki i ka mea a pau au i kauoha mai ai ia lakou e hana; nolaila ua kau mai ai oe i keia popilikia a pau maluna iho o lakou.
بنگر که چگونه بابِلی‌ها دور شهر سنگر ساخته‌اند! شهر زیر فشار جنگ و قحطی و بیماری به دست آنها خواهد افتاد. همه چیز مطابق گفتهٔ تو روی داده است، همان‌گونه که خواست تو بود. 24
Aia hoi na puu kaua, ua hiki mai i ke kulanakauhale e lawepio ia ia, a ua haawiia ke kulanakauhale iloko o ka lima o ka poe Kaledea e kaua ku e mai ana, no ka pahikaua, a me ka wi, a me ka ahulau: a ua ko io no ka mea au i olelo mai ai; aia hoi, ke ike mai nei oe.
در چنین شرایطی که شهر به دست دشمن می‌افتد، تو دستور دادی که این مزرعه را بخرم؛ من هم در حضور این گواهان برای آن قیمت خوبی پرداختم، و دستور تو را اطاعت نمودم.» 25
E ka Haku, Iehova e, ua olelo mai oe ia'u, E kuai i ka aina me ke kala, a e lalau i na mea ike maka; aka, ua lilo ke kulanakauhale iloko o ka lima o ka poe Kaledea.
آنگاه خداوند به من چنین فرمود: 26
Alaila hiki mai ka olelo a Iehova io Ieremia la, i mai la,
«من، خداوند، خدای تمام انسانها هستم! هیچ کاری برای من دشوار نیست. 27
Aia hoi, owau no o Iehova, ke Akua o na mea io a pau: e hiki ole anei kekahi mea ia u?
بله، من این شهر را به بابِلی‌ها و به نِبوکَدنِصَّر، پادشاه بابِل تسلیم خواهم نمود. ایشان شهر را فتح خواهند کرد، 28
Nolaila, ke olelo nei o Iehova; Aia hoi, e haawi no wau i keia kulanakauhale iloko o ka lima o ka poe Kaledea, a iloko o ka lima o Nebukaneza ke alii o Babulona, a e hoopio auanei oia ia.
و داخل شده، آن را به آتش خواهند کشید و همهٔ این خانه‌ها را خواهند سوزاند، خانه‌هایی که بر بام آنها برای بت بعل بخور می‌سوزاندند و به بتهای دیگر هدیهٔ نوشیدنی تقدیم می‌کردند و آتش خشم و غضب مرا شعله‌ور می‌ساختند! 29
A o ka poe Kaledea e kaua mai ana i keia kulanakauhale, e hele mai lakou, a e puhi i keia kulanakauhale, a e hoopau lakou ia i ke ahi, me na hale hoi, maluna olaila kahi i puhi ai lakou nei i ka mea ala na Baala, a ninini iho ai i na mohaiinu no na akua e, i mea e hoonaukiuki mai ai ia'u.
مردم اسرائیل و یهودا از همان ابتدا همواره گناه کرده‌اند و با کارهایشان مرا به خشم آورده‌اند. 30
No ka mea, ua hana hewa wale no na mamo a Iseraela a me na mamo a Iuda imua o'u mai ko lakou wa kamalii mai: no ka mea, ua hoonaukiuki wale mai no na mamo a Iseraela ia'u, i ka hana a ko lakou mau lima, wahi a Iehova.
این شهر، از روز بنا تا به حال، باعث خشم و غضب من بوده است؛ بنابراین من نیز آن را ویران خواهم ساخت. 31
No ka mea, he mea hoonaukiuki. a me ka hooinaina ia'u keia kulanakauhale, mai ka la mai i kukulu ai lakou ia a hiki i keia la, i mea e hoonee aku ai au ia mai ko'u alo aku;
«گناهان مردم اسرائیل و یهودا، یعنی گناهان پادشاهان، بزرگان، کاهنان و انبیایشان و مردم اورشلیم مرا به شدت خشمگین کرده است. 32
No ka hewa a pau o na mamo a Iseraela, a o na mamo a Iuda, ka mea a lakou i hana'i e hoonaukiuki mai ia'u, o lakou, o ko lakou poe alii, a me na luna o lakou, a me ko lakou poe kahuna, a me ko lakou poe kaula, a me na kanaka o ka Iuda, a me ka poe e noho ana ma Ierusalema.
آنها مرا ترک گفته‌اند و نمی‌خواهند نزد من بازگردند. با اینکه پیوسته ایشان را تعلیم دادم که درست را از نادرست، و خوب را از بد تشخیص دهند، ولی گوش ندادند و اصلاح نشدند. 33
A ua huli lakou i ke kua ia'u, aole i ka maka: owau nae ka mea nana lakou i ao aku e ala ana i ka wanaao e ao aku; aole nae lakou i hoolohe mai, i loaa ia lakou ke akamai.
حتی خانهٔ عبادت مرا با بت‌پرستی نجس کرده‌اند. 34
A kau no lakou i ko lakou mea haumia iloko o ka hale i kapaia ma ko'u inoa, e hoohaumia ia.
در وادی هنوم برای بت بعل مذبحهای بلند ساخته‌اند و بر آنها فرزندان خود را برای بت مولک به عنوان قربانی سوزانده‌اند، کاری که من هرگز دستورش را نداده و حتی به فکرم نیز خطور نکرده بود. بله، آنها با این شرارتها، یهودا را به چنین گناهان بزرگی کشانده‌اند!» 35
A hana no hoi lakou i na wahi kiekie o Baala, na mea ma ke awawa o ke keiki a Hinoma, i mea e hele ai ka lakou keikikane a me ka lakou kaikamahine i Moleka, ka mea a'u i kauoha ole aku ai ia lakou, aole hoi ia i komo iloko o ko'u manao e hana lakou i keia mea haumia e hewa'i o ka Iuda.
اینک خداوند، خدای اسرائیل می‌فرماید: «دربارهٔ این شهر گفته می‌شود که در اثر جنگ، قحطی و بیماری به دست پادشاه بابِل خواهد افتاد؛ اما بشنوید من دربارهٔ آن چه می‌گویم: 36
Nolaila, ke olelo mai nei o Iehova, ke Akua o ka Iseraela no keia kulanakauhale, ka mea a oukou i olelo ai, E haawiia oia iloko o ka lima o ke alii o Babulona, no ka pahikaua, a no ka wi, a no ka mai ahulau; peneia,
من ساکنان آن را از تمام سرزمینهایی که بر اثر خشم و غضبم ایشان را به آنجا پراکنده ساختم، به همین مکان باز خواهم آورد تا در آسایش و امنیت زندگی کنند. 37
Aia hoi, e hoiliili mai nei au ia lakou mai loko mai o na aina a pau, kahi a'u i kipaku aku ai ia lakou i ko'u huhu, a i ko'u ukiuki, a me ka inaina nui; a e hoihoi hou mai au ia lakou i keia wahi, a e hoonoho au ia lakou i ka maluhia.
آنها قوم من خواهند بود و من خدای ایشان. 38
A e lilo mai lakou i poe kanaka no'u, a owau auanei ko lakou Akua.
فکر و اراده‌ای جدید به ایشان خواهم داد تا برای خیریت خود و نسلهای آینده‌شان، همیشه مرا عبادت کنند. 39
A e haawi aku no wau ia lakou i hookahi naau, a i hookahi aoao, i makau mau lakou ia'u, i mea e pono ai lakou, a me ka lakou poe keiki mahope iho o lakou.
«با ایشان عهد و پیمان جاودانی خواهم بست و دیگر هرگز احسان و برکت خود را از ایشان دریغ نخواهم نمود؛ در دلشان میل و اشتیاقی ایجاد خواهم کرد که همواره مرا پیروی نمایند و هرگز مرا ترک نکنند. 40
A e hana wau i berita mau loa me lakou, aole hoi au o huli ae mai o lakou aku, me ka hana ia lakou i ka maikai, a e kau no au i ka makau ia'u iloko o ko lakou naau, aole hoi lakou e haalele mai ia'u.
از احسان نمودن به ایشان مسرور خواهم شد و با شادی فراوان، بار دیگر ایشان را در این سرزمین مستقر خواهم ساخت. 41
E olioli no wau ia lakou, e hana maikai ia lakou, a e hoonoho paa ia lakou ma keia aina, mo ko'u naau a pau, a me ko'u uhane a pau.
همان‌گونه که این بلایا را بر ایشان نازل کردم، در آینده تمام وعده‌های نیکویی را که به آنها داده‌ام به انجام خواهم رساند. 42
No ka mea, ke olelo mai nei o Iehova penei; E like me ko'u lawe ana i keia hewa nui a pau maluna o keia poe kanaka, pela no wau e lawe maluna o lakou i ka maikai a pau a'u i olelo aku ai ia lakau.
«در همین سرزمینی که اکنون مورد تاخت و تاز بابِلی‌ها قرار گرفته و خالی از سکنه و حیوانات شده است، بار دیگر مزرعه‌ها و املاک خرید و فروش خواهند شد. 43
E kuaiia auanei na mahinaai ma keia aina, kahi a oukou i olelo ai, Ua mehameha, aohe kanaka, aohe holoholona; ua haawiia iloko o ka lima o ko Kaledea.
بله، در خاک بنیامین و در اورشلیم، در شهرهای یهودا و کوهستانها، در دشت فلسطین و حتی در صحرای نگب، باز مزرعه خرید و فروش خواهند شد و قباله‌ها در حضور شاهدان، تنظیم و مهر و موم خواهند گردید، زیرا من این قوم را به سرزمین خودشان باز خواهم آورد. من، خداوند، این را می‌گویم.» 44
E kuai no na kanaka i na mahinaai i ke kala, a kakau i palapala e akaka'i, a hoopaa i ka wepa, a e lawe i poe ike, ma ka aina o ka Beniamina a ma na wahi e puni ana ia Ierusalema, a ma na kulanakauhale o ka Iuda, a ma na kulanakauhale o na mauna, a ma na kulanakauhale o ke awawa, a ma na kulanakauhale o ke kukuluhema; no ka mea, e hoihoi mai au i ko lakou pio ana, wahi a Iehova.

< ارمیا 32 >