< UDutheronomi 28 >
1 “Nxa limlalela ngokupheleleyo uThixo uNkulunkulu wenu njalo lilandele yonke imilayo yakhe engilitshela yona lamuhla ngonanzelelo, uThixo uNkulunkulu wenu uzaliphakamisa libe phezu kwezizwe zonke emhlabeni.
और अगर तू ख़ुदावन्द अपने ख़ुदा की बात को जांफिशानी से मान कर उसके इन सब हुक्मों पर, जो आज के दिन मैं तुझको देता हूँ, एहतियात से 'अमल करे तो ख़ुदावन्द तेरा ख़ुदा दुनिया की सब क़ौमों से ज़्यादा तुझको सरफ़राज़ करेगा।
2 Lezizibusiso zonke zizakwehlela phezu kwenu zibe ngezenu nxa limlalela uThixo uNkulunkulu wenu.
और अगर तू ख़ुदावन्द अपने ख़ुदा की बात सुने तो यह सब बरकतें तुझ पर नाज़िल होंगी और तुझको मिलेंगी।
3 Lizabusiswa edolobheni libusiswe futhi lemaphandleni.
शहर में भी तू मुबारक होगा, और खेत में भी मुबारक होगा।
4 Inzalo yenu izabusiswa, lezithelo zomhlabathi wenu kanye lenzalo yezifuyo zenu, amathole emihlambi yenu kanye lamazinyane emihlambi yenu.
तेरी औलाद, और तेरी ज़मीन की पैदावार, और तेरे चौपायों के बच्चे, या'नी गाय — बैल की बढ़ती और तेरी भेड़ — बकरियों के बच्चे मुबारक होंगे।
5 Kuzabusiswa isitsha senu kanye lomganu wenu wokuxovela izinkwa.
तेरा टोकरा और तेरी कठौती दोनों मुबारक होंगे।
6 Uzabusiswa nxa ungena ubusiswe lanxa uphuma.
और तू अन्दर आते वक़्त मुबारक होगा, और बाहर जाते वक़्त भी मुबारक होगा।
7 UThixo uzakwenza ukuthi izitha zakho ezikuvukelayo zinqotshwe phambi kwakho. Zizakulihlasela zivelela endleleni eyodwa, kodwa zizabaleka ngezindlela eziyisikhombisa.
ख़ुदावन्द तेरे दुश्मनों को जो तुझ पर हमला करें, तेरे सामने शिकस्त दिलाएगा; वह तेरे मुक़ाबले को तो एक ही रास्ते से आएँगे, लेकिन सात सात रास्तों से हो कर तेरे आगे से भागेंगे।
8 UThixo uzakwehlisela isibusiso phezu kweziphala zenu, lakukho konke elizakwenza. UThixo uNkulunkulu wenu uzalibusisa elizweni lelo alinika lona.
ख़ुदावन्द तेरे अम्बारख़ानों में और सब कामों में जिनमें तू हाथ लगाये बरकत का हुक्म देगा, और ख़ुदावन्द तेरा ख़ुदा उस मुल्क में जिसे वह तुझको देता है तुझको बरकत बख़्शेगा।
9 UThixo uzalimisa njengabantu bakhe abangcwele, njengokulithembisa kwakhe ngesifungo, nxa lingagcina imilayo kaThixo uNkulunkulu wenu lihambe ngezindlela zakhe.
अगर तू ख़ुदावन्द अपने ख़ुदा के हुक्मों को माने और उसकी राहों पर चले, तो ख़ुदावन्द अपनी उस क़सम के मुताबिक़ जो उसने तुझ से खाई तुझको अपनी पाक क़ौम बना कर क़ाईम रख्खेगा।
10 Ngalokho bonke abantu emhlabeni bazabona ukuthi lina libizwa ngebizo likaThixo, balesabe.
और दुनिया की सब क़ौमें यह देखकर कि तू ख़ुदावन्द के नाम से कहलाता है, तुझ से डर जाएँगी।
11 UThixo uzalenza liphumelele kakhulu, enzalweni yenu, lenzalo yezifuyo zenu kanye lezithelo zomhlabathi wenu elizweni afunga ngalo kubokhokho benu ukuthi uzalinika lona.
और जिस मुल्क को तुझको देने की क़सम ख़ुदावन्द ने तेरे बाप — दादा से खाई थी, उसमें ख़ुदावन्द तेरी औलाद को और तेरे चौपायों के बच्चों को और तेरी ज़मीन की पैदावार को ख़ूब बढ़ा कर तुझको बढ़ाएगा।
12 UThixo uzavula amazulu, isiphala sakhe esiphuphumayo, ukuze anise izulu phezu kwelizwe lenu ngesikhathi salo njalo abusise yonke imisebenzi eliyenzayo. Lizakweboleka izizwe ezinengi kodwa lina lingeboleki lutho kuzo.
ख़ुदावन्द आसमान को जो उसका अच्छा ख़ज़ाना है तेरे लिए खोल देगा कि तेरे मुल्क में वक़्त पर मेंह बरसाए, और वह तेरे सब कामों में जिनमें तू हाथ लगाए बरकत देगा; और तू बहुत सी क़ौमों को क़र्ज़ देगा, लेकिन ख़ुद क़र्ज़ नहीं लेगा।
13 UThixo uzalenza libe yinhloko, hatshi umsila. Nxa lizalalelisisa imilayo kaThixo uNkulunkulu wenu engilinika yona lamuhla njalo liyilandele ngonanzelelo, lizahlala njalo liphezulu, lingabi ngaphansi lanini.
और ख़ुदावन्द तुझको दुम नहीं बल्कि सिर ठहराएगा, और तू पस्त नहीं बल्कि सरफ़राज़ ही रहेगा; बशर्ते कि तू ख़ुदावन्द अपने ख़ुदा के हुक्मों को, जो मैं तुझको आज के दिन देता हूँ, सुनो और एहतियात से उन पर 'अमल करो,
14 Lingaphambuki loba lakuwuphi wemilayo engilinika yona lamuhla, lingaphambukeli kwesokunene loba kwesenxele, lilandela abanye onkulunkulu lokubakhonza.”
और जिन बातों का मैं आज के दिन तुझको हुक्म देता हूँ, उनमें से किसी से दहने या बाएँ हाथ मुड़ कर और मा'बूदों की पैरवी और इबादत न करे।
15 “Kodwa-ke, nxa lingayikumlalela uThixo uNkulunkulu wenu futhi lingalandeli yonke imilayo yakhe ngonanzelelo kanye lezimiso zakhe engilinika zona lamuhla, zonke leziziqalekiso zizakuba phezu kwenu zilehlele:
“लेकिन अगर तू ऐसा न करे, कि ख़ुदावन्द अपने ख़ुदा की बात सुनकर उसके सब अहकाम और आईन पर जो आज के दिन मैं तुझको देता हूँ एहतियात से 'अमल करे, तो यह सब ला'नतें तुझ पर नाज़िल होंगी और तुझको लगेंगी।
16 Lizaqalekiswa edolobheni, liqalekiswe futhi emaphandleni.
शहर में भी तू ला'नती होगा, और खेत में भी ला'नती होगा।
17 Isitsha senu kanye lomganu wenu wokuxovela izinkwa kuzaqalekiswa.
तेरा टोकरा और तेरी कठौती दोनों ला'नती ठहरेंगे।
18 Inzalo yenu izaqalekiswa, lezithelo zomhlabathi wenu, lamathole emihlambi yenu kanye lamazinyane emihlambi yenu.
तेरी औलाद और तेरी ज़मीन की पैदावार, और तेरे गाय — बैल की बढ़ती और तेरी भेड़ — बकरियों के बच्चे ला'नती होंगे।
19 Lizaqalekiswa ekungeneni kwenu libuye liqalekiswe lasekuphumeni kwenu.
तू अन्दर आते ला'नती ठहरेगा, और बाहर जाते भी ला'नती ठहरेगा।
20 UThixo uzakwehlisela phezu kwenu iziqalekiso, ukuphambana kanye lezithuko emisebenzini yenu yonke eliyenzayo, lize libhujiswe njalo lichithwe ngenxa yobubi elibenzileyo ngokumdela.
ख़ुदावन्द उन सब कामों में जिनको तू हाथ लगाए, ला'नत और इज़तिराब और फटकार को तुझ पर नाज़िल करेगा जब तक कि तू हलाक होकर जल्द बर्बाद न हो जाए, यह तेरी उन बद'आमालियों की वजह से होगा जिनको करने की वजह से तू मुझको छोड़ देगा।
21 UThixo uzalehlisela isifo lemikhuhlane ize ilibhubhise iliqede elizweni elingena kulo ukuba libe ngelenu.
ख़ुदावन्द ऐसा करेगा कि वबा तुझ से लिपटी रहेगी, जब तक कि वह तुझको उस मुल्क से जिस पर क़ब्ज़ा करने को तू वहाँ जा रहा है फ़ना न कर दे।
22 UThixo uzalitshaya ngomkhuhlane olidla kancanekancane, langokutshisa kwelanga lendlala, ngofuba langesikhwekhwe, konke lokhu kuzalehlela kuze kuliqede.
ख़ुदावन्द तुझको तप — ए — दिक़ और बुख़ार और सोज़िश और शदीद हरारत और तलवार और बाद — ए — समूम और गेरूई से मारेगा, और यह तेरे पीछे पड़े रहेंगे जब तक कि तू फ़ना न हो जाये।
23 Isibhakabhaka ngaphezu kwenu sizakuba lithusi, kuthi umhlabathi ngaphansi kwenu ube yinsimbi.
और आसमान जो तेरे सिर पर है पीतल का, और ज़मीन जो तेरे नीचे है लोहे की हो जाएगी।
24 UThixo uzaguqula izulu elina elizweni lenu kube zintuli lothuli, kuzakwehla kuvela esibhakabhakeni lize libhujiswe.
ख़ुदावन्द मेंह के बदले तेरी ज़मीन पर ख़ाक और धूल बरसाएगा; यह आसमान से तुझ पर पड़ती ही रहेगी, जब तक कि तू हलाक न हो जाये।
25 UThixo uzavumela ukuthi izitha zenu zilehlule. Lizakuya kuzo lihamba ngendlela eyodwa kodwa lizabaleka ngezindlela eziyisikhombisa, futhi lizakuba yinto eyenyanyekayo kuyo yonke imibuso yasemhlabeni.
“ख़ुदावन्द तुझको तेरे दुश्मनों के आगे शिकस्त दिलाएगा; तू उनके मुक़ाबले के लिए तो एक ही रास्ते से जाएगा, और उनके सामने से सात — सात रास्तों से होकर भागेगा, और दुनिया की तमाम सल्तनतों में तू मारा — मारा फिरेगा।
26 Izidumbu zenu zizakuba yikudla kwezinyoni zonke zasemoyeni, kanye lezinyamazana zasemhlabeni, njalo aziyikwethuswa muntu.
और तेरी लाश हवा के परिन्दों और ज़मीन के दरिन्दों की ख़ुराक होगी, और कोई उनको हंका कर भगाने को भी न होगा।
27 UThixo uzalitshaya ngamathumba aseGibhithe langesifo sokuvuvuka, izilonda ezibhibhidlayo lamaqhubu alumayo, okungelaphekiyo.
ख़ुदावन्द तुझको मिस्र के फोड़ों, और बवासीर, और खुजली, और ख़ारिश में ऐसा मुब्तिला करेगा कि तू कभी अच्छा भी नहीं होने का।
28 UThixo uzalehlisela umkhuhlane wokuphambana kwengqondo, ubuphofu lowokudungeka kwengqondo.
ख़ुदावन्द तुझको जुनून और नाबीनाई और दिल की घबराहट में भी मुब्तिला कर देगा।
29 Lizaphumputha loba kusemini njengesiphofu emnyameni. Aliyikuphumelela kukho konke elikwenzayo; lizaphangwa njalo lincindezelwe insuku ngensuku, kungekho muntu ongalihlenga.
और जैसे अंधा अँधेरे में टटोलता है वैसे ही तू दोपहर दिन को टटोलता फिरेगा और तू अपने धन्धों में नाकाम रहेगा; और तुझ पर हमेशा जुल्म ही होगा, और तू लुटता ही रहेगा और कोई न होगा जो तुझको बचाए।
30 Uzathembisana lowesifazane ukuba lithathane, kodwa kuthi enye indoda imthathe ilale laye. Uzakwakha indlu, kodwa kawusoze uhlale kuyo. Uzahlanyela isivini, kodwa kawusoze ukholise izithelo zaso.
'औरत से मंगनी तो तू करेगा लेकिन दूसरा उससे मुबाश्रत करेगा, तू घर बनाएगा लेकिन उसमें बसने न पाएगा, तू ताकिस्तान लगाएगा लेकिन उसका फल इस्ते'माल न करेगा।
31 Inkabi yakho izahlatshwa phambi kwakho, kodwa kawusoze uyidle. Uzathathelwa ubabhemi wakho ngenkani kodwa angabuyiselwa kuwe. Izimvu zakho zizanikwa izitha zakho, kodwa kakho ozakuzihlenga.
तेरा बैल तेरी आँखों के सामने ज़बह किया जाएगा लेकिन तू उसका गोश्त खाने न पाएगा, तेरा गधा तुझ से जबरन छीन लिया जाएगा और तुझको फिर न मिलेगा, तेरी भेड़ें तेरे दुश्मनों के हाथ लगेंगी और कोई न होगा जो तुझको बचाए।
32 Amadodana akho kanye lamadodakazi akho azanikwa esinye isizwe, njalo amehlo akho azafiphala ngokuwalindela insuku zonke, ungelamandla okuphakamisa isandla.
तेरे बेटे और बेटियाँ दूसरी क़ौम को दी जाएँगी, और तेरी आँखें देखेंगी और सारे दिन उनके लिए तरसते — तरसते रह जाएँगी; और तेरा कुछ बस नहीं चलेगा।
33 Abantu ongabaziyo bazakudla izithelo zomhlabathi kanye lomsebenzi wezandla zakho, akulalutho ozaluzuza ngaphandle kokuncindezelwa ngesihluku insuku zakho zonke.
तेरी ज़मीन की पैदावार और तेरी सारी कमाई को एक ऐसी क़ौम खाएगी जिससे तू वाक़िफ़ नहीं; और तू हमेशा मज़लूम और दबा ही रहेगा,
34 Izinto ozibonayo zizakwenza uphambane ingqondo.
यहाँ तक कि इन बातों को अपनी आँखों से देख देखकर दीवाना हो जाएगा।
35 UThixo uzakutshaya amadolo akho lemilenze yakho ngamathumba abuhlungu njalo angelaphekiyo, amemetheke esuka ngaphansi kwezinyawo zakho kuze kuyefika ekhanda.
ख़ुदावन्द तेरे घुटनों और टाँगों में ऐसे बुरे फोड़े पैदा करेगा, कि उनसे तू पाँव के तलवे से लेकर सिर की चाँद तक शिफ़ा न पा सकेगा।
36 UThixo uzalinikela esizweni elingasaziyo lina kumbe okhokho benu, lina kanye lenkosi yenu elayibekayo ukuthi ilibuse. Khonale lizakhonza abanye onkulunkulu, onkulunkulu abenziwe ngezigodo langamatshe.
ख़ुदावन्द तुझको और तेरे बादशाह को, जिसे तू अपने ऊपर मुक़र्रर करेगा, एक ऐसी क़ौम के बीच ले जाएगा जिसे तू और तेरे बाप — दादा जानते भी नहीं; और वहाँ तू और मा'बूदों की जो महज़ लकड़ी और पत्थर है इबादत करेंगे।
37 Lizakuba yinto eyenyanyekayo lento yokuchothozwa lokweyiswa kuzozonke izizwe lapho uThixo azalixotshela khona.
और उन सब क़ौमों में, जहाँ — जहाँ ख़ुदावन्द तुझको पहुँचाएगा, तू बाइस — ए — हैरत और ज़र्ब — उल — मसल और अंगुश्त नुमा बनेगा।
38 Lizahlanyela inhlanyelo enengi emasimini enu kodwa lizavuna okuyingcosana, ngoba izikhongwane zizabhuqa amabele enu.
तू खेत में बहुत सा बीज ले जाएगा लोकन थोड़ा सा जमा' करेगा, क्यूँकि टिड्डी उसे चाट लेंगी।
39 Lizahlanyela izivini njalo lizihlakulele kodwa kaliyikunatha iwayini loba ukukha izithelo zazo, ngoba zizadliwa yimihogoyi.
तू ताकिस्तान लगाएगा और उन पर मेहनत करेगा, लेकिन न तो मय पीने और न अंगूर जमा' करने पायेगा; क्यूँकि उनको कीड़े खा जाएँगे।
40 Lizakuba lezihlahla zama-oliva zigcwele ilizwe lenu lonke kodwa kaliyikuwasebenzisa amafutha azo, ngoba izithelo zama-oliva zizakhithikela phansi.
तेरी सब हदों में ज़ैतून के दरख़्त लगे होंगे, लेकिन तू उनका तेल नहीं लगाने पाएगा; क्यूँकि तेरे ज़ैतून के दरख़्तों का फल झड़ जाया करेगा।
41 Lizakuba lamadodana kanye lamadodakazi kodwa kaliyikubondla, ngoba bazathunjwa.
तेरे बेटे और बेटियाँ पैदा होंगी लेकिन वह सब तेरे न रहेंगे, क्यूँकि वह ग़ुलाम हो कर चले जाएँगे।
42 Isikhongwane sizabhuqa zonke izihlahla zenu kanye lamabele elizwe lenu.
तेरे सब दरख़्तों और तेरी सब ज़मीन की पैदावार पर टिड्डियाँ क़ब्ज़ा कर लेंगी।
43 Owezizwe ohlala phakathi kwenu uzaphakama phezu kwenu njalonjalo, kodwa lina lehlele phansi njalonjalo.
परदेसी जो तेरे बीच होगा वह तुझसे बढ़ता और सरफ़राज़ होता जाएगा, लेकिन तू पस्त ही पस्त होता जाएगा।
44 Yena uzaleboleka, kodwa lina kaliyikumeboleka lutho. Yena uzakuba yinhloko, lina libe ngumsila.
वह तुझको क़र्ज़ देगा, लेकिन तू उसे क़र्ज़ न दे सकेगा; वह सिर होगा और तू दुम ठहरेगा।
45 Iziqalekiso zonke lezi zizalehlela. Zizalilandelela zilihlasele lize libhubhe, ngoba lingamlalelanga uThixo uNkulunkulu wenu langagcini imilayo yakhe kanye lezimiso zakhe alinika zona.
और चूँकि तू ख़ुदावन्द अपने ख़ुदा के उन हुक्मों और आईन पर जिनको उसने तुझको दिया है, 'अमल करने के लिए उसकी बात नहीं सुनेंगे; इसलिए यह सब ला'नतें तुझ पर आएँगी और तेरे पीछे पड़ी रहेंगी और तुझको लगेंगी, जब तक तेरा नास न हो जाए।
46 Lizakuba yisibonakaliso lesimangaliso phezu kwenu laphezu kwezizukulwane zenu kuze kube nininini.
और वह तुझ पर और तेरी औलाद पर हमेशा निशान और अचम्भे के तौर पर रहेंगी।
47 Ngoba alizange limkhonze uThixo uNkulunkulu wenu ngentokozo langenjabulo ngesikhathi senu sempumelelo,
और चूँकि तू बावजूद सब चीज़ों की फ़िरावानी के फ़रहत और ख़ुशदिली से ख़ुदावन्द अपने ख़ुदा की इबादत नहीं करेगा।
48 ngakho lizasebenzela izitha uThixo azalithumela zona lina lilambile njalo lomile, lihambaze ebuyangeni obukhulu. UThixo uzafaka ijogwe lensimbi entanyeni zenu aze alibhubhise.
इसलिए भूका और प्यासा और नंगा और सब चीज़ों का मुहताज होकर तू अपने दुश्मनों की ख़िदमत करेगा जिनको ख़ुदावन्द तेरे बरख़िलाफ़ भेजेगा; और ग़नीम तेरी गरदन पर लोहे का जुआ रख्खे रहेगा, जब तक वह तेरा नास न कर दे।
49 UThixo uzaletha isizwe esizamelana lani esivela kude emikhawulweni yomhlaba, njengokhozi oluhwithayo, isizwe esikhuluma ulimi elingaluzwayo,
ख़ुदावन्द दूर से बल्कि ज़मीन के किनारे से एक क़ौम को तुझ पर चढ़ा लाएगा जैसे 'उक़ाब टूट कर आता है, उस क़ौम की ज़बान को तू नहीं समझेगा;
50 isizwe sabantu abesabekayo abangahloniphi abantu abadala loba ukuba lozwelo kwabancinyane.
उस क़ौम के लोग तुर्शरू होंगे, जो न बुड्ढों का लिहाज़ करेंगे न जवानों पर तरस खाएँगे।
51 Bazakudla inzalo yezifuyo zenu kanye lamabele elizwe lenu lize libhujiswe. Kabayikulitshiyela amabele, iwayini loba amafutha, kumbe amathole enkomo zenu kumbe amazinyane emihlambini yenu lize lichithwe.
और वह तेरे चौपायों के बच्चों और तेरी ज़मीन की पैदावार को खाते रहेंगे, जब तक तेरा नास न हो जाए और वह तेरे लिए अनाज, या मय, या तेल, या गाय — बैल की बढ़ती, या तेरी भेड़ — बकरियों के बच्चे कुछ नहीं छोड़ेंगे, जब तक वह तुझको फ़ना न कर दें।
52 Bazalivimbezela emadolobheni enu wonke aselizweni lenu kuze kuwe imiduli yawo eqinileyo emide njalo eliyithembileyo. Bazavimbezela amadolobho enu wonke aselizweni lelo uThixo uNkulunkulu wenu alinika lona.
और वह तेरे तमाम मुल्क में तेरा घिराव तेरी ही बस्तियों में किए रहेंगे; जब तक तेरी ऊँची — ऊँची फ़सीलें जिन पर तेरा भरोसा होगा, गिर न जाएँ। तेरा घिराव वह तेरे ही उस मुल्क की सब बस्तियों में करेंगे, जिसे ख़ुदावन्द तेरा ख़ुदा तुझको देता है।
53 Ngenxa yokuhlupheka kwenu okuzabangelwa yikuvinjezelwa kwenu yizitha zenu, lizakudla inzalo yenu, inyama yamadodana kanye lamadodakazi uThixo uNkulunkulu wenu alinike wona.
तब उस घिराव के मौक़े' पर और उस आड़े वक़्त में तू अपने दुश्मनों से तंग आकर अपने ही जिस्म के पहले फल को, या'नी अपने ही बेटों और बेटियों का गोश्त जिनको ख़ुदावन्द तेरे ख़ुदा ने तुझको 'अता किया होगा खायेगा।
54 Loba indoda ethobekileyo kakhulu lelozwelo phakathi kwenu ayiyikuba lesihawu kumfowabo kumbe umfazi wayo emthandayo loba abantwabayo abasaphila,
वह शख़्स जो तुम में नाज़ुक मिज़ाज और नाज़ुक बदन होगा, उसकी भी अपने भाई और अपनी हमआग़ोश बीवी और अपने बाक़ी मांदा बच्चों की तरफ़ बुरी नज़र होगी;
55 kayiyikupha loba ngubani wabo inyama yabantwabayo eyabe iyidla. Kuzabe kuyikho kodwa okuseleyo ngenxa yokuhlupheka okwehliselwe phezu kwenu yizitha zenu ngesikhathi zilivimbezele emadolobheni enu wonke.
यहाँ तक कि वह इनमें से किसी को भी अपने ही बच्चों के गोश्त में से, जिनको वह ख़ुद खाएगा कुछ नहीं देगा; क्यूँकि उस घिराव के मौक़े' पर और उस आड़े वक़्त में जब तेरे दुश्मन तुझको तेरी ही सब बस्तियों में तंग कर मारेंगे, तो उसके पास और कुछ बाक़ी न रहेगा।
56 Owesifazane obuthakathaka njalo olozwelo phakathi kwenu, olozwelo njalo obuthakathaka okokuthi angeke athinte umhlabathi ngenyawo zakhe uzakuba lolaka endodeni yakhe ayithandayo lasendodaneni lendodakazini yakhe,
वह 'औरत भी जो तुम्हारे बीच ऐसी नाज़ुक मिज़ाज और नाज़ुक बदन होगी कि नर्मी — ओ — नज़ाकत की वजह से अपने पाँव का तलवा भी ज़मीन से लगाने की जुर'अत न करती हो, उसकी भी अपने पहलू के शौहर और अपने ही बेटे और बेटी,
57 inzalo yethumbu lakhe abantwana abazeleyo. Ngoba esehlose ukubadla ensitha ngesikhathi sokuvinjezelwa lokuhlupheka isitha senu esizalehlisela khona phezu kwenu emadolobheni enu.
और अपने ही नौज़ाद बच्चे की तरफ़ जो उसकी रानों के बीच से निकला हो, बल्कि अपने सब लड़के बालों की तरफ़ जिनको वह जनेगी बुरी नज़र होगी; क्यूँकि वह तमाम चीज़ों की क़िल्लत की वजह से उन्हीं को छुप — छुप कर खाएगी, जब उस घिराव के मौक़े' पर और उस आड़े वक़्त में तेरे दुश्मन तेरी ही बस्तियों में तुझको तंग कर मारेंगे।
58 Lingayekela ukulandela ngonanzelelo wonke amazwi alo umthetho, alotshwe kule incwadi, njalo lingalesabi lelibizo lenkazimulo eyesabekayo uThixo uNkulunkulu wenu,
अगर तू उस शरी'अत की उन सब बातों पर जो इस किताब में लिखी हैं, एहतियात रख कर इस तरह 'अमल न करे कि तुमको ख़ुदावन्द अपने ख़ुदा के जलाली और मुहीब नाम का ख़ौफ़ हो;
59 uzakwehlisela phezu kwenu kanye lezizukulwane zenu izifo ezesabekayo, inhlupheko ezimangalisayo ezizathatha isikhathi eside, lemikhuhlane enzima engapheliyo.
तो ख़ुदावन्द तुम पर 'अजीब आफ़तें नाज़िल करेगा, और तुम्हारी औलाद की आफ़तों को बढ़ा कर बड़ी और देरपा आफ़तें और सख़्त और देरपा बीमारियाँ कर देगा।
60 Uzakwehlisela phezu kwenu imikhuhlane yonke yaseGibhithe elaliyesaba, inamathele phezu kwenu.
और मिस्र के सब रोग जिनसे तू डरता था तुझको लगाएगा और वह तुझको लगे रहेंगे।
61 UThixo uzakwehlisela futhi phezu kwenu inhlobo zonke zemikhuhlane kanye lezinhlupheko ezimangalisayo ezingalotshwanga kule iNcwadi yoMthetho, lize libhujiswe.
और उन सब बीमारियों और आफ़तों को भी जो इस शरी'अत की किताब में मज़कूर नहीं हैं, ख़ुदावन्द तुझको लगाएगा जब तक तेरा नास न हो जाए।
62 Lina elalibanengi njengezinkanyezi zasemkhathini lizasala selibalutshwana, ngoba lingalalelanga uThixo uNkulunkulu wenu.
और चूँकि तू ख़ुदावन्द अपने ख़ुदा की बात नहीं सुनेगा, इसलिए कहाँ तो तुम कसरत में आसमान के तारों की तरह हो, और कहाँ शुमार में थोड़े ही से रह जाओगे।
63 Njengalokho kwamthokozisa uThixo ukuba aliphumelelise njalo alengezelele inani lenu, ngokufanayo kuzamthokozisa ukulichitha njalo alibhubhise. Lizasuswa elizweni lelo eselilungele ukungena kulo ukuthi lilithathe.
तब यह होगा कि जैसे तुम्हारे साथ भलाई करने और तुमको बढ़ाने से ख़ुदावन्द ख़ुशनूद हुआ, ऐसे ही तुमको फ़ना कराने और हलाक कर डालने से ख़ुदावन्द ख़ुशनूद होगा; और तुम उस मुल्क से उखाड़ दिए जाओगे, जहाँ तू उस पर क़ब्ज़ा करने को जा रहा है।
64 UThixo uzalihlakazela ezizweni zonke, kusukela komunye umkhawulo womhlaba kuze kuyefika komunye njalo. Khonale lizakhonza abanye onkulunkulu, onkulunkulu abenziwe ngezigodo labenziwe ngamatshe, elingazange libazi lina kumbe okhokho benu.
और ख़ुदावन्द तुझको ज़मीन के एक सिरे से दूसरे सिरे तक तमाम क़ौमों में तितर — बितर करेगा, वहाँ तू लकड़ी और पत्थर के और मा'बूदों को जिनको तू या तेरे बाप — दादा जानते भी नहीं इबादत करेगा।
65 Phakathi kwalezozizwe kaliyikufumana ukuphumula, kumbe indawo yokuphumuza inyawo zenu. Khonapho uThixo uzalipha ingqondo ekhathazekileyo lamehlo akhatheleyo ngokufisa, kanye lenhliziyo ethuthumelayo.
उन क़ौमों के बीच तुझको चैन नसीब न होगा और न तेरे पाँव के तलवे को आराम मिलेगा, बल्कि ख़ुदावन्द तुझको वहाँ दिल — ए — लरज़ाँ और आँखों को धुंधलाहट और जी को कुढ़न देगा।
66 Lizahlalela ovalweni izikhathi zonke, ligcwele ukwesaba emini lebusuku, lingelaqiniso ngempilo yenu.
और तेरी जान शक में अटकी रहेगी और तू रात — दिन डरता रहेगा, और तुम्हारी ज़िन्दगी का कोई ठिकाना न होगा।
67 Ekuseni lizakuthi, ‘Aluba sekuntambama!’ ntambama lithi, ‘Ngabe kusekuseni!’ ngenxa yokwesaba okuzakwehlela inhliziyo zenu lengxenye yezinto elizazibona ngamehlo enu.
और तू अपने दिली ख़ौफ़ के और उन नज़ारों की वजह से जिनको तू अपनी आँखों से देखेगा, सुबह को कहेगा कि ऐ काश कि शाम होती और शाम को कहेगा ऐ काश कि सुबह होती।
68 UThixo uzalithumela futhi eGibhithe ngemikhumbi uhambo engathi aliyikuluhamba futhi. Lapho lizazithengisa ezitheni njengezigqili zesilisa lezesifazane, kodwa kakho ozalithenga.”
और ख़ुदावन्द तुझको किश्तियों में चढ़ा कर उस रास्ते से मिस्र में लौटा ले जाएगा, जिसके बारे में मैंने तुझसे कहा कि तू उसे फिर कभी न देखना; और वहाँ तुम अपने दुश्मनों के ग़ुलाम और लौंडी होने के लिए अपने को बेचोगे लेकिन कोई ख़रीदार न होगा।”