< Itendi 25 >

1 Gakapiteje mobha gatatu ga uliwali gwabho, a Peshito gubhajabhwile ku Kaishalia gubhapite ku Yelushalemu.
Třetí den po převzetí úřadu přijel Festus z Césareje do Jeruzaléma,
2 Bhakulungwanji bhaabhishila na ashikalongolele bha Bhayaudi gubhaabhalanjilenje a Peshito ngani ja a Pauli. Gubhaashondelesheyenje a Peshito
kde přijal velekněze a další židovské představitele. Ti mu připomněli svou žalobu proti Pavlovi a snažili se pohnout Festa k tomu,
3 na kwaajuga bhaatendelanje ntuka gwa kuti, bhaamulishe a Pauli bhapelekwe ku Yelushalemu, pabha bhashinkulagananga bhaajubhililanje mumpanda nkupinga bhaabhulaganje.
aby dal vězně dopravit zase zpět do Jeruzaléma; ve skutečnosti však zamýšleli Pavla na cestě přepadnout a zavraždit.
4 Ikabheje a Peshito gubhajangwile, “A Pauli mubhali mmakono ga ulinda ku Kaishalia na namwene nguli tome na kwenda.
Festus je však odbyl: „Vězeň je v Césareji a já se tam vrátím co nevidět.
5 Mwaalekanje ashikalongolele bhenunji bhaelelanje na nne bhakaalugulanje a Pauli monaga shipali shibhalebhile.”
Vyšlete se mnou své zplnomocněnce, a máte-li svou žalobu dobře podloženou, ať ji přednesou u řádného soudu.“
6 A Peshito bhakatameje na bhandunji bhala kwa mobha nane eu likumi limo, gubhabhujile ku Kaishalia. Pa malabhi gakwe gubhapite tama pa shitengu sha ukumu, gubhaamulishe bhaajiyenabhonji a Pauli.
V Jeruzalémě se zdržel ještě osm deset dní a pak se vrátil do Césareje.
7 A Pauli bhakaisheje, Bhayaudi bhakopokengene ku Yelushalemu gubhaatimbililenje gubhatandubhenje kwaalugula ga indu yaikuluikulu yatenda nkali ashaayene nngakombola kong'ondela.
Hned následující den zahájil přelíčení a dal Pavla předvést. Jeruzalémští vyslanci vězně obžalovali z mnoha zločinů, ale neměli pro ně žádné důkazy.
8 A Pauli nkwiitapula gubhashite, “Nne shakwapi shinebhile kwa shalia ja Bhayaudi, wala kwa liekalu wala kwa a Kaishali.”
Pavlova obhajoba zněla: „Neprovinil jsem se ani proti židovskému zákonu, ani proti chrámovým předpisům, a tím méně proti římskému právu.“
9 Ikabheje a Peshito nkupinga kwiikonjeleya ku Bhayaudi gubhaabhushiye a Pauli, “Bhuli, nnipinga kwenda ku Yelushalemu nkaukumulwe kwa malobhe gubhakunnugulangaga na nne nili popo?”
Festus chtěl židům ukázat dobrou vůli, a tak Pavlovi navrhl: „Jsi ochoten postavit se v Jeruzalémě před soud, kterému bych předsedal?“
10 A Pauli gubhajangwile, “Punyimi pano pa lukumbi lwa a Kaishali, pepano ni pa ukumulwa nne. Malinga mmwe shimmumanyi ukoto, nne shakwapi shinaalebhilenje Bhayaudi.
Pavel vytušil smrtelné nebezpečí, a tak odmítl: „Ne, trvám na tom, abych byl ponechán v pravomoci římského soudu. Sám jsi zjistil, že jsem se proti židům nijak neprovinil.
11 Bhai, monaga shipali shinebhile sha pinjikwa mulagwe, nne ngakana kuwa. Ikabheje monaga ibhanugulangai nngabha ya kweli, jwakwapi jwangamuya nne kubhanganyabha. Pungupinga malobhe ganguga gakamaliywe na a Kaishali.”
Kdyby mně byl prokázán nějaký zločin, byl bych ochoten podstoupit spravedlivý trest, třeba i popravu. Jejich žaloby jsou však smyšlené a ty nemáš právo vydat mě jim. Odvolám se k císařovu soudu!“
12 Bhai, a Peshito bhakakungulusheje na bhandunji bhabho bha lukumbi, gubhaabhalanjile a Pauli, “Nshipinga malobhe genu gajende kwa a Kaishali! Bhai, shinnjende kwa a Kaishali.”
Festus se odebral k poradě se svými rádci a vynesl rozsudek: „Odvoláváš se k císaři, tedy tam půjdeš.“
13 Gakapiteje mobha gashoko, bhakulungwa bhana bhashemwaga Agilipa, bhaliji bhakulungwa bha shilambo shina nngabha ku Yudea na a Bhenike, gubhaikenje ku Kaishalia kukwalamushila a Peshito.
Po několika dnech navštívil Césareju král Herodes Agrippa se svojí sestrou Bereniké. Přijeli přivítat Festa a zdrželi se u něho delší dobu. Festus se jim při jedné příležitosti zmínil: „Podědil jsem tu po Felixovi zvláštního vězně.
14 Gubhatemingenenje kweneko mobha gamagwinji na a Peshito gubhaabhalanjile bhakulungwa Agilipa malobhe ga a Pauli, bhalinkuti. “Ashipagwa mundu jumo pepano jubhanneshile a Pelikishi ali atabhilwe.
15 Ngajendeje ku Yelushalemu bhakulungwanji bha bhaabhishila na bhanangulungwa bha Bhayaudi gubhanugulilenje gaka jwene mundujo bhalinyuganga ninng'ukumule apotekwe.
V Jeruzalémě na něho žalovali velekněží a velerada a žádali na mně rozsudek smrti.
16 Ikabheje gunaajangwilenje kuti Bhaloma bhakakunshoyanga mundu akwete malobhe ga lugulwa, akanabhe bhonegana naka mundu annugwile jula, nkupinga najwalakwe abhelekete malobhe ga kwiitapula kwa gubhannugulenjego.”
Musel jsem jim dát lekci z římského práva a poučit je, že my Římané nikoho nesoudíme bez řádného slyšení obou stran a že každý musí dostat možnost obhajoby.
17 “Bhai, bhakaikanganeje nne nangakabhiya, ikabhe pa malabhi gakwe nne gumishile shitamo kulukumbi, gunajile mundujula bhannjiye nabhonji.
Hned po mém návratu do Césareje se dostavili žalobci, a tak jsem toho muže vyslechl.
18 Bhaalugulanga bhala bhakajimanganeje kubheleketa, shakwa shilebho shibhalugwilenje sha malinga shinalolelaga.
Očekával jsem kdovíjaké zločiny, ale nic takového mu nemohli dokázat.
19 Ikabhe bhatendaga taukangana ga dini jabhonji na gaka mundu jumo lina lyakwe Yeshu numbe amalile, ikabheje a Pauli bhakuti jwankoto.
Mají nějaké náboženské spory o jakéhosi Ježíše; byl popraven, ale ten Pavel tvrdí, že žije.
20 Nne nangashimanya shatenda kwa gene malobhego. Bhai, gunaabhushiye a Pauli monaga shibhapinje kwenda ku Yelushalemu bhakaukumulwe kwa gene malobhego.
V tom se ovšem nevyznám. Když jsem mu navrhl, aby se obhajoval přímo v Jeruzalémě, trval na tom, aby byl ponechán v pravomoci římského soudu. Je to římský občan, a dokonce se odvolal k císaři. Tak ho tu mám ve vězení a s příštím transportem ho musím poslat do Říma.“
21 Ikabheje a Pauli gubhajujile malobhe gapeleshwe kubhakulungwa bha ku Loma, gubhataushile bhatame muulinda mpaka malobhe gabho gamaliywe na bhakulungwa bha ku Loma. Kwa nneyo gunajile bhatame muulinda mpaka pushinaapeleshe ku bhakulungwa bha ku Loma a Kaishali.”
22 Bhai Agilipa gubhaabhalanjile a Peshito, “Nne namwene natendaga pinga nimpilikanishiye jwene mundujo,” A Peshito gubhashite, “Shumumpilikane malabhi.”
Agrippa řekl Festovi: „Ten člověk mě zajímá, rád bych si ho poslechl.“Festus tedy navrhl, že uspořádá slyšení hned následujícího dne.
23 Kwa nneyo, malabhi gakwe, bhakulungwa bhana Agilipa bhaliji bhakulungwa bha shilambo shina nngabha ku Yudea na a Bhenike gubhaikenje kulukumbi kwa angalila na bhakulungwanji bha bhakomana ngondo na ashikalongolele bha shilambo. A Peshito gubhalajile a Pauli bhakatolwe bhajinjiywe nnukumbi.
Nazítří se dostavili Agrippa a Bereniké v celé královské pompě s dvorní suitou i hodnostáři města.
24 A Peshito gubha shite, “Mmakulungwa Agilipa na mmowe nninginji na uwe apano! Nnikummonanga aju munduju, nkumbi gowe gwa Bhayaudi bha pepano na bha ku Yelushalemu bhashimbinganga nne naajangutilanje, bhalijobhelanga kuti akapinjikwa alame.
Festus dal předvést Pavla a představil ho slovy: „Králi Agrippo, dámy a pánové! To je člověk, jehož smrt tak neodbytně vymáhají židé v Jeruzalémě i zde.
25 Ikabheje nne nangashibhona shilebho shaatendile shaapinjikwa bhabhulagwe. Pabha a Pauli bhayene bhashipinga malobhe gabho gajende ku bhakulungwa bha ku Loma a Kaishali, gungundile kwaapeleka kwa bhenebho.”
Nedopustil se ničeho, za co by podle římského práva mohl být odsouzen k smrti. Sám se však odvolal k jeho císařskému veličenstvu, a tak jsem se rozhodl poslat ho do Říma. Jsem teď na rozpacích, co uvést v obžalovacím spisu, který musím vystavit. Snad mně v tom pomůžete vy, znalci židovských záležitostí, a zvláště ty, králi, až ho vyslechnete.“
26 “Na nne kwa malobhe gabhoga nangali malobhe gammbone ga kwaajandishila bhakulungwa bha ku Loma a Kaishali. Kwa nneyo njikwashema apano kwenu mmanganyanji na mmakulungwa Agilipa, nkupinga mwabhuyanje, mbate shakwajandishila.
27 Pabha ngunabhona ikakonja kumpeleka mundu atabhilwe gwangali taya malobhe galugwilwe jwene mundujo.”

< Itendi 25 >