< लूक 9 >
1 १ मग त्याने त्या बारा शिष्यांस एकत्र बोलावून त्यांना सर्व भूतांवर आणि रोग बरे करायला, सामर्थ्य व अधिकार दिला,
A hnukkâbangnaw hlaikahni touh a kamkhueng sak hnukkhu vah, kahraituilinaw pueng pâlei thainae hoi, kapatawnaw dam sak thainae bahu hoi kâtawnnae a poe.
2 २ आणि त्याने त्यांना देवाच्या राज्याविषयीचा संदेश जाहीर करायला व रोग्यांना बरे करायला पाठवले.
Cathut uknaeram pâpho han hoi kapatawnaw dam sak hanelah a patoun teh,
3 ३ तो त्यांना म्हणाला, “वाटेसाठी काही घेऊ नका; काठी किंवा झोळी किंवा भाकर किंवा पैसा घेऊ नका आणि दोन दोन अंगरखेही घेवू नका.
kahlong na cei awh navah, bang hno hai kâken awh hanh, sonron, yawngya, vaiyei, phoisa sin awh hanh. Angki hai acawilah sin awh hanh.
4 ४ आणि ज्या कोणत्याही घरात तुम्ही जाल, तेथेच राहा व तेथूनच निघून जा.
Apipatet e im dawk hai na kâen awh navah, hote im dawk hoi na tâco hoehroukrak hote im dawk awm awh. Apinihai im na luen sak awh hoeh pawiteh,
5 ५ जितके तुम्हास अंगीकारीत नाहीत तितक्यांच्याविरुद्ध साक्ष व्हावी म्हणून तुम्ही त्या नगरातून निघते वेळी आपल्या पायांची धूळ झाडून टाका.”
hote kho dawk hoi na tâco awh navah, ahnimouh koe lah noutnae a kamnue thai nahanelah, na khok dawk e vaiphu hah lawkpanuesaknae lah ao nahan takhawng sin awh, telah atipouh.
6 ६ तेव्हा ते निघाले आणि सर्व ठिकाणी सुवार्ता सांगत व रोग बरे करीत गांवोगांवी फिरत गेले.
A hnukkâbangnaw a tâco awh teh kho touh hoi kho touh kamthang kahawi a pâpho awh teh kapatawnaw a dam sak awh.
7 ७ घडत असलेल्या सर्व गोष्टी ऐकून हेरोद राजा फार घोटाळ्यात पडला, कारण “योहान मरण पावलेल्यांमधून उठला आहे.” असे कित्येक म्हणत होते;
Jisuh ni hno a sak e naw, Herod bawi ni a thai navah a lungkâounnae a tawn. Bangkongtetpawiteh tami tangawn ni Jawhan teh duenae koehoi a thaw toe ati awh.
8 ८ आणि कित्येक म्हणत होते की “एलीया प्रकट झाला आहे” आणि दुसरे म्हणत होते की “पुरातन संदेष्ट्यातील कोणीएक उठला आहे.”
Tami tangawn ni Elijah a tho toe ati awh, tangawn ni ayan e profet buetbuet touh a thaw toe ati awh.
9 ९ तेव्हा हेरोद म्हणाला, “योहानाचे शीर मी तोडले, पण ज्याच्याविषयी अशा गोष्टी मी ऐकतो तो हा कोण आहे?” आणि तो त्यास भेटायला पाहत होता.
Herod ni kai ni Jawhan e a lû ka tâtueng toe. Hatei, telah totouh a kamthang kai ni ka thai e tami teh bangpatet e tami ma aw a titeh Jisuh hmu hanelah a ngai.
10 १० मग प्रेषितांनी परत येऊन आपण जे काही केले होते ते त्यास सविस्तर सांगितले. मग तो त्यांना बरोबर घेऊन बेथसैदा नावाच्या नगराकडे एकीकडे गेला.
Gunceinaw teh Bawipa koe bout a tho awh teh amamouh ni a sak e hnonaw hah a dei pouh awh. Bawipa ni a kaw awh teh, Bethsaida kho teng soumtinae koe vah a hrawi. Tamihupui ni a panue awh teh a hnuk a kâbang awh.
11 ११ परंतु याविषयी लोकांनी ऐकल्यावर ते त्याच्यामागे गेले. तेव्हा तो त्यांचे स्वागत करून त्यांच्याशी देवाच्या राज्याविषयी बोलू लागला आणि ज्यांना बरे होण्याची गरज होती त्यांना त्याने बरे केले.
Hote taminaw teh Bawipa ni a kâbang sak teh, Cathut uknaeram kong a pâpho pouh. Kapatawnaw haiyah a dam sak.
12 १२ दिवस संपत आला, तेव्हा बारा जण जवळ येऊन त्यास म्हणाले, “समुदायाला निरोप दे, म्हणजे ते आसपासच्या गावांत व खेड्यांत जाऊन उतरतील व खाण्याची सोय करतील; कारण आपण येथे रानातल्या ठिकाणी आहो.”
Khohmo navah, hnukkâbang hlaikahni touh ni Bawipa a hnai awh teh, hete hmuen teh kingdinae doeh, hatdawkvah ahnimanaw, o i thai nahane hoi canei thai nahanelah tengpam e khonaw koe cetsak lei sei atipouh awh.
13 १३ पण तो त्यांना म्हणाला, “तुम्हीच त्यांना खायला द्या.” ते म्हणाले, “आम्ही जाऊन या लोकांसाठी अन्न विकत आणले नाही, तर पाच भाकरी व दोन मासे एवढ्याशिवाय आम्हाजवळ काही नाही.”
Hatei Bawipa ni canei hane nangmouh ni poe awh atipouh. Ahnimanaw ni hai hete taminaw abuemlah hanelah canei hane ka ran awh hoehpawiteh kaimouh koevah vaiyei panga touh hoi tanga kahni touh dueng doeh ka tawn awh, atipouh.
14 १४ कारण ते सुमारे पाच हजार पुरूष होते. तेव्हा त्याने आपल्या शिष्यांना सांगितले, “पन्नास पन्नास जणांच्या पंक्ती करून त्यास बसवा,”
Hottelah atipouh ngainae teh, tami thong panga tabang a pha awh. Hatnavah taminaw 50 touh hoi pâkhueng nateh tahung sak awh, atipouh.
15 १५ मग त्यांनी सांगितल्याप्रमाणे करून सर्वांस बसवले.
A hnukkâbangnaw ni hai a dei e patetlah a sak awh teh a tahung sak awh.
16 १६ त्याने त्या पांच भाकरी व ते दोन मासे घेतले आणि वर स्वर्गाकडे पाहून त्यास आशीर्वाद दिला आणि त्यांचे तुकडे करून ते लोकसमुदायाला वाढण्याकरता शिष्यांजवळ दिले.
Jisuh ni vaiyei panga touh hoi tanga kahni touh e a la teh kalvan lah a moung teh lunghawinae lawk a dei hnukkhu vaiyei a raen teh tami rei hanelah a hnukkâbangnaw koe a poe.
17 १७ तेव्हा ते सर्व जेवून तृप्त झाले; आणि त्यांनी मोडलेल्या तुकड्यांतले उरले ते बारा टोपल्या भरून त्यांनी उचलून घेतले.
Taminaw pueng ni a ca awh teh a boum hnukkhu vah, ka cawi e a pâkhueng navah tangthung hlaikahni touh akawi.
18 १८ आणि असे झाले की तो एकांतात प्रार्थना करत असता शिष्य त्याच्याबरोबर होते, तेव्हा त्याने त्यांना विचारून म्हटले, “लोकसमुदाय मला कोण म्हणून म्हणतात?”
Hnin touh hnin vah Jisuh teh a hnukkâbangnaw hoi cungtalah soumtinae koe a ratoum awh navah, taminaw ni kai api ati awh maw telah a pacei.
19 १९ मग त्यांनी उत्तर देऊन म्हटले, “बाप्तिस्मा करणारा योहान, पण कित्येक म्हणतात ‘एलीया,’ व कित्येक म्हणतात की, पुरातन संदेष्ट्यातील कोणीएक पुन्हा उठला आहे.”
Tami tangawn ni nang teh Baptisma Jawhan, tangawn ni Elijah, tangawn ni a yan e profet buetbuet touh ka thaw e doeh telah ati awh.
20 २० त्याने त्यांना म्हटले, “पण तुम्ही मला कोण म्हणून म्हणता?” तेव्हा पेत्राने उत्तर देऊन म्हटले, “देवाचा ख्रिस्त.”
Jisuh ni nangmouh ni teh kai api na ti a maw telah a pacei navah, Piter ni, nang teh Cathut e Khrih doeh atipouh.
21 २१ पण हे कोणाला सांगू नये अशी त्याने त्यांना निक्षून आज्ञा केली.
Hote akong hah api koehai dei hoeh hanlah a hnukkâbangnaw pueng hah kâ a poe.
22 २२ आणि म्हटले, “मनुष्याच्या पुत्राने पुष्कळ दुःखे सोसावी आणि वडील व मुख्य याजक लोक व नियमशास्त्र शिक्षक यांच्याकडून नाकारले जावे व जीवे मारले जावे व तिसऱ्या दिवशी पुन्हा उठवले जावे, याचे अगत्य आहे.”
Hothloilah tami Capa teh rucatnae moikapap a khang han. Tami kacuenaw, vaihma bawinaw hoi cakathutkungnaw ni, a hnoun awh vaiteh a thei awh han. Apâthum hnin vah bout a thaw han telah atipouh.
23 २३ आणि तो सर्वांना म्हणाला, “जर कोणी माझ्यामागे येऊ इच्छितो तर त्याने स्वतःला नाकारावे व दररोज आपला वधस्तंभ उचलून घ्यावा व माझ्यामागे चालावे.
Hathnukkhu hoi taminaw pueng koe a dei pouh e teh, kai hnukkâbang hane ka ngai e tami teh amahoima ka pahnawt naseh. Ama e thingpalam, hnintangkuem a hrawm vaiteh kaie ka hnuk kâbang naseh.
24 २४ कारण जो कोणी आपला जीव वाचवू इच्छितो तो त्यास गमावील, परंतु जो कोणी माझ्याकरिता आपला जीव गमावील तो त्यास वाचवील.
Apihaiyah mae hringnae ka rungngang e tami teh hringnae a sung han. Apihaiyah Kai kecu dawk hringnae ka sung e tami teh a hringnae a rungngang han.
25 २५ कारण मनुष्याने सगळे जग मिळवून स्वतःला गमावले किंवा स्वतःचा नाश करून घेतला तर त्यास काय लाभ होईल?
Tami ni talaivan abuemlah koung ka coe nakunghai amae hringnae sung pawiteh bangmaw aphu kaawm.
26 २६ जो कोणी माझ्याविषयीची व माझ्या वचनाविषयी लाज धरील त्यांच्याविषयीची लाज मनुष्याचा पुत्र जेव्हा आपल्या स्वतःच्या, पित्याच्या व पवित्र दूतांच्या गौरवाने येईल तेव्हा धरील.
Apihai, kai hoi ka lawk kayakkhai e tami teh, tami Capa ni hai amae bawilennae, a na pa e bawilennae hoi kalvantami kathoungnaw e bawilennae sin hoi a kum toteh, hote tami hah a kayakhai van han.
27 २७ आणि मी तुम्हास खरे सांगतो की, येथे उभे राहणाऱ्यांतले काही असे आहेत की, ते देवाचे राज्य पाहतील तोपर्यंत त्यांना मरणाचा अनुभव येणारच नाही.”
Kai ni atangcalah na dei pouh e teh hete hmuen koe kaawm e tami tangawn ni Cathut uknaeram a hmu hoehnahlan dout awh mahoeh rah telah atipouh.
28 २८ आणि या गोष्टी सांगितल्यानंतर सुमारे आठ दिवसानी असे झाले की, पेत्र व योहान व याकोब यांना बरोबर घेऊन तो प्रार्थना करायला डोंगरावर गेला.
Hottelah a dei hnukkhu hnin taroe touh a pha navah Jisuh ni Piter, Jawhan, Jem a kaw teh ratoum hanelah mon dawk a luen awh.
29 २९ तेव्हा तो प्रार्थना करीत असता त्याच्या मुखाचे रूप पालटले व त्याचे वस्त्र पांढरे शुभ्र लखलखीत झाले.
Ratoum awh lahun nah, a minhmai aloukcalah a kâthung teh, angki hai pangawpekyek lah ao.
30 ३० आणि पाहा, दोन पुरूष त्याच्याशी संभाषण करीत होते; हे मोशे व एलीया होते,
Hatnavah tami kahni touh hoi Bawipa teh lawk a kâpan, ahnimouh roi teh Mosi hoi Elijah doeh.
31 ३१ ते तेजस्वी दिसत होते आणि जे त्याचे प्रयाण तो यरूशलेम शहरात पूर्ण करणार होता, त्याविषयी ते बोलत होते.
Ahnimouh teh bawilennae hoi a tho awh teh, Jerusalem vah kakuep han toung e Bawipa a due nahane kong hah a kâpankhai awh.
32 ३२ तेव्हा पेत्र व त्याच्याबरोबर जे होते ते झोपेने भारावले होते, परंतु ते पूर्णपणे जागे झाले तेव्हा त्यांचे तेज आणि जे दोन पुरूष त्याच्याजवळ उभे राहिले होते त्यांनाही पहिले.
Piter hoi a huinaw teh ihmu ni a paya awh teh mat a ngam awh. Ayawng vak awh navah, bawilennae hoi Bawipa hoi cungtalah kangdout e tami roi a hmu awh.
33 ३३ मग असे झाले की ते त्याच्यापासून दूर होत असता पेत्राने येशूला म्हटले, “हे गुरु, येथे असणे आम्हास बरे आहे; तर आम्ही तीन मंडप करू, तुझ्यासाठी एक व मोशेसाठी एक व एलीयासाठी एक.” आपण काय बोलत आहोत याचे त्यास भान नव्हते.
Hote tami roi Bawipa koehoi a cei navah Piter ni, Bawipa hete hmuen koe o hanelah ahawipoung. Bawipa, nang hanelah rim buet touh, Mosi hanelah buet touh, Elijah hanelah buet touh ka sak awh vai telah muipap lahoi a dei pouh.
34 ३४ तो या गोष्टी बोलत असता एक ढग येऊन त्यांच्यावर सावली करू लागला आणि ते ढगांत शिरले तेव्हा ते भ्याले.
Telah a pacei hnukkhu, tâmai ni ahnimanaw teh a kayo. Mosi hoi Elijah teh tâmai thung a kâen navah, hnukkâbangnaw ni a taki awh.
35 ३५ आणि ढगांतून वाणी आली, ती म्हणाली, “हा माझा निवडलेला पुत्र आहे, याचे तुम्ही ऐका.”
Tâmai dawk hoi lawk ka tho e teh hete tami teh ka lungkuep e ka Capa doeh, ahnie lawk tarawi awh.
36 ३६ ही वाणी झाल्यावर येशू एकटाच दिसला आणि ते उगेच राहिले व ज्या गोष्टी त्यांनी पहिल्या होत्या त्यांतले काहीच त्यांनी त्या दिवसांमध्ये कोणाला सांगितले नाही.
Hote lawk a tho hnukkhu, Jisuh teh ama dueng ao. A hnukkâbangnaw ni a hmu awh e hnonaw hah hatnae tueng dawk api koehai dei laipalah ao awh.
37 ३७ आणि असे झाले की दुसऱ्या दिवशी ते डोंगरावरून खाली आल्यावर मोठा लोकसमुदाय त्यास भेटला.
Atangtho hnin dawk mon hoi bout a kum awh navah taminaw ni Bawipa teh a dawn awh.
38 ३८ तेव्हा पाहा, समुदायातील एक मनुष्य मोठ्याने ओरडून म्हणाला, हे गुरु, मी तुला विनंती करतो, माझ्या मुलाकडे पाहा, कारण तो माझे एकुलते मूल आहे.
Tamihupui thung hoi tami buet touh ni kaie ka ca khen ei telah a kâhei. Ka capa buet touh dueng doeh ka tawn.
39 ३९ आणि पाहा, कोणी आत्मा त्यास धरतो आणि हा एकाएकी ओरडतो, मग तो याला असा पिळतो की त्याच्या तोंडाला फेस येतो, तो याला पुष्कळ त्रास देतो व याला मोठ्या प्रयासाने सोडून जातो.
Kahrai ni a man teh, pouk laipalah a hramki, a sawn sak teh kâko dawk hoi potamtui a tâco teh, a tak dawk reithainae a poe hnukkhu tâco hane a ru poung.
40 ४० आणि तो काढावा म्हणून मी तुझ्या शिष्यांना विनंती केली, परंतु त्यांच्याने तो निघेना.
Hote kahrai pâlei hanelah hnukkâbangnaw koe ka dei pouh eiteh, ahnimanaw ni pâlei thai awh hoeh telah hramki laihoi atipouh.
41 ४१ तेव्हा येशूने उत्तर देऊन म्हटले, “हे अविश्वासी व विपरीत पिढी, मी कोठेपर्यंत तुमच्याबरोबर राहू व तुमचे सोसू? तू आपल्या मुलाला इकडे आण.”
Jisuh ni hai yuemnae ka tawn hoeh e, lawkkam ka cak hoeh e, lam ka payon e miphun, kai ni na totouh maw na okhai awh han rah. Na capa kai koe thokhai haw telah atipouh.
42 ४२ मग तो जवळ येत आहे इतक्यात भूताने त्यास खाली आपटले व भारी पिळून टाकले, पण येशूने त्या अशुद्ध आत्म्याला धमकावले व मुलाला बरे करून त्याच्या पित्याजवळ परत दिले.
Camo a tho navah kahraituili ni talai dawk a kâraphei sak hnukkhu a sawn sak. Jisuh ni kakhine muithanaw a yue teh hote camo a dam sak hnukkhu a na pa koe bout a poe.
43 ४३ मग देवाचे हे महान सामर्थ्य पाहून सर्व लोक थक्क झाले आणि तो जी कामे करीत होता त्या सर्वांवरून सर्वजण आश्चर्य करीत असता तो आपल्या शिष्यांना म्हणाला,
Taminaw pueng ni Cathut e taluenae a hmu navah a kângairu awh.
44 ४४ “या गोष्टी तुम्ही लक्षात ठेवा कारण मनुष्याचा पुत्र मनुष्यांच्या हाती दिला जाणार आहे.”
Telah Jisuh ni hno a sak e dawk taminaw pueng ni a kângairu laihoi pholen awh navah, a hnukkâbang koe kaie kâlawk tarawi nateh pâkuem awh. Tami Capa teh taminaw e kut dawk pahnawt nahane atueng a pha toe telah atipouh.
45 ४५ परंतु हे बोलणे त्यांना समजले नाही व त्यांना ते समजू नये म्हणून ते त्यांच्यापासून गुप्त राखलेले होते; आणि ते या बोलण्याविषयी त्यास विचारायला भीत होते.
Hote lawk a dei ngainae hah, a hnukkâbangnaw hanelah a hro pouh dawkvah panuek thai awh hoeh. Hote lawk bout pacei ngam awh hoeh.
46 ४६ त्यानंतर आपणांमध्ये कोण मोठा आहे याविषयी त्यांच्यामध्ये वादविवाद उठला.
Hatnavah a hnukkâbangnaw ni apimaw bet ka taluehnawn telah buet touh hoi buet touh a kâounkhai awh.
47 ४७ तेव्हा येशूने त्यांच्या अंतःकरणाचे विचार जाणून एका बालकाला जवळ घेऊन त्यास आपल्यापाशी उभे केले,
Jisuh ni ahnimae a pouknae a panue pouh teh, camo buet touh a kaw. Ama e ateng a kangdue sak hnukkhu,
48 ४८ आणि त्यांना म्हटले, “जो कोणी माझ्या नावाने या बालकाला स्वीकारतो तो मला स्वीकारतो आणि जो कोणी माझा स्वीकार करतो तो ज्याने मला पाठवले त्याचा स्वीकार करतो; कारण तुम्हा सर्वांमध्ये जो सर्वांहून लहान आहे तोच मोठा आहे.”
apihai thoseh, kaie minhmai khet laihoi hete camo a dâw, hote tami teh kai hai na ka dâw e lah ao. Kai na ka dâw e teh kai na kapatounkung ka dâw e lah ao. Nangmouh thung dawk kathoengpoung e tami teh ka talue poung e lah ao han atipouh.
49 ४९ तेव्हा योहानाने उत्तर देऊन म्हटले, “हे गुरु, आम्ही कोण एकाला तुझ्या नावाने भूते काढतांना पाहिले आणि आम्ही त्यास मना केले, कारण तो आमच्याबरोबर तुझ्यामागे चालत नाही.”
Jawhan ni Bawipa, Bawipa, nange na min lahoi kahraituilinaw ka pâlei e tami buet touh ka hmu. Hote tami teh kaimouh hoi cungtalah kâbang ngaihoeh dawkvah ka ngang awh, telah a dei pouh.
50 ५० तेव्हा येशूने त्यास म्हटले, “मना करू नका, कारण जो तुम्हास प्रतिकूल नाही तो तुम्हास अनुकूल आहे.”
Jisuh ni hote tami ngang awh hanh. Nangmae na taran koe lah kaawm hoeh e tami teh nangmouh koe lah kaawm e doeh atipouh.
51 ५१ आणि असे झाले की त्यास वर घेतले जाण्याचा समय जवळ आला तेव्हा यरूशलेम शहरास जाण्याच्या दृढनिश्चयाने त्याने आपले तोंड वळवले.
Bawipa teh kalvan lah tawm hane tueng a hnai navah, Jerusalem kho dawk a cei hane a radoung teh,
52 ५२ मग त्याने आपल्यापुढे निरोपे पाठवले, तेव्हा ते निघून त्याच्यासाठी तयारी करण्यास शोमरोन्यांच्या एका गावात गेले,
Patounenaw hmalah a patoun teh ahnimanaw ni Bawipa han rakueng hanlah a cei awh teh, Samaria kho buet touh dawk a kâen awh.
53 ५३ पण त्यांनी त्यास अंगीकारले नाही, कारण यरूशलेम शहराकडे जाण्याचा त्याचा रोख होता.
Jisuh ni Jerusalem kho koe lah a cei e hah, hote kho thung e taminaw ni ngai awh hoeh.
54 ५४ तेव्हा त्याचे शिष्य याकोब व योहान हे पाहून म्हणाले, “हे प्रभू, एलीयाने केले होते तसेच आकाशांतून अग्नीने पडून त्याचा नाश करावा म्हणून आम्ही आज्ञा करावी, अशी तुझी इच्छा आहे काय?”
A hnukkâbang e Jem hoi Jawhan ni a hmu navah Bawipa, Elijah ni a sak e patetlah maimouh ni kalvan hoi hmai bo sak vaiteh, ahnimanaw kak sak hanelah, na ngainae o maw telah a pacei awh.
55 ५५ परंतु त्याने वळून त्यांना धमकावले आणि म्हटले, “तुम्ही कोणत्या आत्म्याचे आहात हे तुम्हास ठाऊक नाही;
Jisuh ni a kamlang teh, na pouknae namamouh ni na panuek awh hoeh.
56 ५६ कारण मनुष्याचा पुत्र मनुष्यांच्या जीवाचा नाश करायला नाही, तर त्यांना तारायला आला आहे.” मग ते दुसऱ्या गावाला गेले.
Tami Capa teh tami e hringnae thei hanelah tho hoeh, rungngang hanelah doeh a tho telah a yue hnukkhu, kho alouklah a cei awh.
57 ५७ आणि ते वाटेने चालत असता कोणीएक त्यास म्हणाला, “जेथे कोठे तू जाशील तेथे मी तुझ्यामागे येईन.”
Lam dawk a cei awh navah, tami buet touh ni Bawipa, nang na ceinae pueng koe kai hai ka kâbang han telah atipouh.
58 ५८ तेव्हा येशू त्यास म्हणाला, “खोकडांस बिळे व आकाशांतल्या पाखरांस घरटी आहेत, परंतु मनुष्याच्या पुत्राला आपले डोके टेकायला ठिकाण नाही.”
Jisuh ni asuinaw ni khu a tawn. Kahlun e tavanaw ni hai tabu a tawn awh. Tami Capa teh lû toung nahan hmuen boehai awmhoeh telah atipouh.
59 ५९ मग त्याने दुसऱ्या एकाला म्हटले, “माझ्यामागे ये,” परंतु तो म्हणाला, “हे प्रभू, पहिल्याने मला जाऊ दे आणि माझ्या पित्याला पुरू दे,”
Bawipa ni alouke tami buet touh koevah ka hnukkâbang telah atipouh. Hatei, hote tami ni Bawipa apa hmaloe ka pakawp einei telah atipouh.
60 ६० तेव्हा येशूने त्यास म्हटले, “मरण पावलेल्यांना आपल्या मरण पावलेल्यांस पुरू दे, परंतु तू जाऊन देवाच्या राज्याची घोषणा कर.”
Ahni ni hai tami kadoutnaw ni a tami kadoutnaw hah pakawm awh naseh. Nang teh, cet nateh Cathut uknaeram hah pâpho leih, telah atipouh.
61 ६१ तेव्हा आणखी एकजण म्हणाला, हे प्रभू, मी तुझ्यामागे येईन, परंतु पहिल्याने मला माझ्या घरात जे आहे त्यांचा निरोप घेऊ दे.
Alouke tami buet touh ni Bawipa na hnuk ka kâbang han. Hateiteh ka imthungkhunaw hmaloe kut na man sak ei telah atipouh.
62 ६२ पण येशूने त्यास म्हटले, “जो कोणी नांगराला आपला हात घातल्यावर मागील गोष्टींकडे पाहत राहतो असा कोणीही देवाच्या राज्याला उपयोगी नाही.”
Jisuh ni laikawk kanawknae kuet laihoi hnuklah kangvawi e tami teh Cathut uknaeram hoi kamcu hoeh, telah atipouh.