< Matio 22 >

1 Nitaroñe am’iareo añ’ ohatse indraike t’i Iesoà, ami’ty hoe:
और ईसा फिर उनसे मिसालों में कहने लगा,
2 Sareañe ami’ty mpanjaka nañalankañe sabadidan’ enga-vao i fifehean-dikera­ñey.
“आस्मान की बादशाही उस बादशाह की तरह है जिस ने अपने बेटे की शादी की।
3 Nahitri’e mb’amo nambarañe amy sabadidakeio o mpitoro’eo, fe tsy nisatrie’iereo ty homb’eo.
और अपने नौकरों को भेजा कि बुलाए हुओं को शादी में बुला लाएँ, मगर उन्होंने आना न चाहा।
4 Mbore nañitrike mpitoroñe ila’e ami’ty hoe, Taroño amo nambarañeo ty hoe: Ingo fa nihalankàñeko i sabadidakey, fa nandenta añombe naho voroñe, fonga veka’e: ehe mahavia mb’amy fañengàm-baliy.
फिर उस ने और नौकरों को ये कह कर भेजा, ‘बुलाए हुओं से कहो: देखो, मैंने ज़ियाफ़त तैयार कर ली है, मेरे बैल और मोटे मोटे जानवर ज़बह हो चुके हैं और सब कुछ तैयार है; शादी में आओ।’
5 F’ie tsinambolitio’ iereo vaho niveve añe, teo ty nimb’ an-drova mb’eo, teo ty nimb’an-tolon-draha’e añe.
मगर वो बे परवाई करके चल दिए; कोई अपने खेत को, कोई अपनी सौदागरी को।
6 Rinambe ty ila’e ka o mpitoro’eo, nahivivio’ iereo, naho navetra’ iereo.
और बाक़ियों ने उसके नौकरों को पकड़ कर बे'इज़्ज़त किया और मार डाला।
7 Jinanji’ i mpanjakay, le nandofiry, naho rinoa’e añe i mpamono rezay vaho finorototo’e añ’afo ty anjomba’ iareo.
बादशाह ग़ज़बनाक हुआ और उसने अपना लश्कर भेजकर उन ख़ूनियों को हलाक कर दिया, और उन का शहर जला दिया।
8 Le hoe re amo mpitoro’eo: Fa hinajary i enga-vaoy, fe tsy mañeva o nambarañeo.
तब उस ने अपने नौकरों से कहा, शादी का खाना तो तैयार है ‘मगर बुलाए हुए लायक़ न थे।
9 Akia henaneo mb’amo lalañeo mb’eo, le ambarao ze tendreke hiatreke i sabadidan’ enga-valiy.
पस रास्तों के नाकों पर जाओ, और जितने तुम्हें मिलें शादी में बुला लाओ।’
10 Niavotse mb’amo lalañeo mb’eo o mpitoroñeo, le hene natontoñe ze nizoeñe ndra ty soa ndra ty raty vaho nifonitse mpikama i sabadidan’ enga-valiy.
और वो नौकर बाहर रास्तों पर जा कर, जो उन्हें मिले क्या बूरे क्या भले सब को जमा कर लाए और शादी की महफ़िल मेहमानों से भर गई।”
11 Nizilike ao i mpanjakay hisary o nikamao, naho nanjo ondaty tsy nisaroñe sikim-panambaliañe,
“जब बादशाह मेहमानों को देखने को अन्दर आया, तो उसने वहाँ एक आदमी को देखा, जो शादी के लिबास में न था।
12 le hoe re tama’e: O rañetse, akore ty nimoaha’o atoañe, ihe tsy aman-tsarimbom-panambaliañe? F’ie nitsiñe.
उसने उससे कहा‘मियाँ तू शादी की पोशाक पहने बग़ैर यहाँ क्यूँ कर आ गया?’ लेकिन उस का मुँह बन्द हो गया।
13 Le hoe i mpanjakay tamo mpitoro’eo: Rohizo o taña’e naho tombo’eo vaho ajorobo an-kerakeran-tsikeokeoke ao, am-paran-kalalefan-tsikeokeok’ ao; amy fangololoihañe naho ali-vazañey.
इस पर बादशाह ने ख़ादिमों से कहा ‘उस के हाथ पाँव बाँध कर बाहर अंधेरे में डाल दो, वहाँ रोना और दाँत पीसना होगा।’
14 Maro ty kinanjy, fa tsi-ampeampe ro joboñeñe.
क्यूँकि बुलाए हुए बहुत हैं, मगर चुने हुए थोड़े।”
15 Niveve hey o Fariseoo, hikilily ty hampidreñam-pandrike aze an-tsaon­tsi’e.
उस वक़्त फ़रीसियों ने जा कर मशवरा किया कि उसे क्यूँ कर बातों में फँसाएँ।
16 Le nirahe’ iereo mb’ama’e mb’eo ty ila’ o mpiana’ iareoo naho ty boak’ amo borizà’ i Herodao, hanao ty hoe: O Talè, apota’ay te migahin-dRehe, mañoke o lalan’ Añahareo an-dili-po, tsy an-kahembañe, vaho tsy mirihy.
पस उन्होंने अपने शागिर्दों को हेरोदियों के साथ उस के पास भेजा, और उन्होंने कहा “ऐ उस्ताद हम जानते हैं कि तू सच्चा है और सच्चाई से ख़ुदा की राह की तालीम देता है। और किसी की परवाह नहीं करता क्यूँकि तू किसी आदमी का तरफ़दार नहीं।
17 Isaontsio ty heve’o: Hake hao ty mandroroñe amy Kaisara, he tsie?
पस हमें बता तू क्या समझता है? क़ैसर को जिज़िया देना जायज़ है या नहीं?”
18 Fe niarofoana’ Iesoà ty famañahia’ iareo, le hoe re, Ty soa-miatreke, ino ty anigiha’ areo ahy?
ईसा ने उन की शरारत जान कर कहा, “ऐ रियाकारो, मुझे क्यूँ आज़माते हो?
19 Atorò ahy i bogady faroroñey. Le nindesa’ iereo drala sotra.
जिज़िए का सिक्का मुझे दिखाओ वो एक दीनार उस के पास लाए।”
20 Le hoe re tam’iereo: Sare ia naho vinta’ia v’itoy?
उसने उनसे कहा “ये सूरत और नाम किसका है?”
21 Hoe iereo: A i Kaisara. Le hoe t’i Iesoà tam’ iereo: Ampolio amy Kaisara ze a i Kaisara, naho aman’ Añahare ze an’ Andrianañahare.
उन्होंने उससे कहा, “क़ैसर का।” उस ने उनसे कहा, “पस जो क़ैसर का है क़ैसर को और जो ख़ुदा का है ख़ुदा को अदा करो।”
22 Nahajanjiñe iereo le nilatsa naho nisitake aze vaho nibioñe.
उन्होंने ये सुनकर ता'अज्जुब किया, और उसे छोड़ कर चले गए।
23 Tamy àndro zay, nifañaoñe ama’e o Tsadokeo, o mandietse ty fitroarañ’ an’ kavilasio, le nañontane aze
उसी दिन सदूक़ी जो कहते हैं कि क़यामत नहीं होगी उसके पास आए, और उससे ये सवाल किया।
24 ty hoe: O Talè, toe nisaontsie’ i Mosè aman-tika, t’ie mitrao-pimoneñe ty mpirahalahy naho mihomake ty raike tsy aman’ ana-dahy, le ty rahalahi’e ty hañenga i nivali’ey hampitroara’e tiry ho a i rahalahi’ey.
“ऐ उस्ताद, मूसा ने कहा था, कि अगर कोई बे औलाद मर जाए, तो उसका भाई उसकी बीवी से शादी कर ले, और अपने भाई के लिए नस्ल पैदा करे।
25 Inao, t’ie fito mirahalahy aman-tika, nañenga valy ty zoke’e le nivetrake tsy nampipoke tiry, le nengae’ i rahalahi’ey i vali’ey.
अब हमारे दर्मियान सात भाई थे, और पहला शादी करके मर गया; और इस वजह से कि उसके औलाद न थी, अपनी बीवी अपने भाई के लिए छोड़ गया।
26 Nanao izay ka i faha-roey naho ty faha-telo, pak’amy faha-fitoy.
इसी तरह दूसरा और तीसरा भी सातवें तक।
27 Ie añe, nihomake i rakembay.
सब के बाद वो 'औरत भी मर गई।
28 Aa kanao fanaña’ iareo iaby, ia amy fito rey ty ho vali’e?
पस वो क़यामत में उन सातों में से किसकी बीवी होगी? क्यूँकि सब ने उससे शादी की थी।”
29 Tinoi’ Iesoà ty hoe iereo: Mandilatse nahareo naho tsy mahafohiñe ndra o pinatetseo ndra ty haozaran’ Añahare.
ईसा' ने जवाब में उनसे कहा, “तुम गुमराह हो; इसलिए कि न किताबे मुक़द्दस को जानते हो न ख़ुदा की क़ुदरत को।
30 Ie amy androm-pampi­vañonan-ko veloñey, tsy hañenga ampela ty lahi­lahy, ndra lahilahy ty ampela, fa hanahake o anjelin’ Añahare andindìñeo.
क्यूँकि क़यामत में शादी बारात न होगी; बल्कि लोग आसमान पर फ़रिश्तों की तरह होंगे।
31 Tsy vinaki’ areo hao, ty amy fampitroarañe o vilasioy, i nitsara’ Iehovà ama’ areoy ty hoe:
मगर मुर्दों के जी उठने के बारे में ख़ुदा ने तुम्हें फ़रमाया था, क्या तुम ने वो नहीं पढ़ा?
32 Izaho Iehovà ro Andrianañahare’ i Abraàme, naho t’i Andrianañahare’ Isaka, naho t’i Andrianañahare’ Iakobe? Kanao izay, le tsy Andrianañahare’ o nihomakeo re, fa a o veloñeo.
मैं इब्राहीम का ख़ुदा, और इज़्हाक़ का ख़ुदा और याक़ूब का ख़ुदा हूँ? वो तो मुर्दों का ख़ुदा नहीं बल्कि ज़िन्दों का ख़ुदा है।”
33 Ie nahajanjiñe izay i lahialeñey le nilatsa amy hihi’ey.
लोग ये सुन कर उसकी ता'लीम से हैरान हुए।
34 Aa ie nirendre’ o Fariseoo te tsy nanan-kavale o Tsadokeo, le nifanontoñe,
जब फ़रीसियों ने सुना कि उसने सदूक़ियों का मुँह बन्द कर दिया, तो वो जमा हो गए।
35 le hoe ty ontane’ ty mpahay Hake ama’e hitsoke aze:
और उन में से एक आलिम — ऐ शरा ने आज़माने के लिए उससे पूछा;
36 O Talè, inoñe ty lily lohà’e amy Hake ao?
“ऐ उस्ताद, तौरेत में कौन सा हुक्म बड़ा है?”
37 Le hoe re tama’e: Kokò t’Iehovà Andrianañahare’o an-kaampon’ arofo naho an-kaliforam-piaiñe vaho an-kaozara’o iaby.
उसने उस से कहा “ख़ुदावन्द अपने ख़ुदा से अपने सारे दिल, और अपनी सारी जान और अपनी सारी अक़्ल से मुहब्बत रख।
38 Izay ty lohà’e.
बड़ा और पहला हुक्म यही है।
39 Hambañ’ama’e ty faha-roe: Kokò ondatio manahake ty vata’o.
और दूसरा इसकी तरह ये है कि ‘अपने पड़ोसी से अपने बराबर मुहब्बत रख।’
40 Amy lily roe rey ro iantehera’ t’i Hake iaby naho o Mpitokio.
इन्ही दो हुक्मों पर तमाम तौरेत और अम्बिया के सहीफ़ों का मदार है।”
41 Nifandrimboñe o Fariseoo, le nañontanea’ Iesoà
जब फ़रीसी जमा हुए तो ईसा ने उनसे ये पूछा;
42 ty hoe, Akore ty safiri’ areo ty amy Norizañey? T’ie ana’ ia? Tinoi’ iereo ty hoe: Ana’ i Davide.
“तुम मसीह के हक़ में क्या समझते हो? वो किसका बेटा है” उन्होंने उससे कहा “दाऊद का।”
43 Hoe re tam’ iereo: Aa vaho akore t’i Davide, ie añamy Arofo Masiñey ro nikanjy aze ty hoe: Talè,
उसने उनसे कहा, “पस दाऊद रूह की हिदायत से क्यूँकर उसे ख़ुदावन्द कहता है,
44 amy pinatetse ty hoe: Nitsara amy Talèko t’Iehovà ami’ty hoe: Mitoboha an-tañako havana etoa ampara’ te anoeko atimpahem-pandia’o o rafelahi’oo?
‘ख़ुदावन्द ने मेरे ख़ुदावन्द से कहा, मेरी दहनी तरफ़ बैठ, जब तक में तेरे दुश्मनों को तेरे पाँव के नीचे न कर दूँ’।
45 Aa kanao natao’ i Davide: Talè, inoñe ty maha ana’e aze.
पस जब दाऊद उसको ख़ुदावन्द कहता है तो वो उसका बेटा क्यूँकर ठहरा?”
46 Tsy nahatoiñe aze ndra volan-draike iereo, le tsy teo henane zay ty nahavany nañontane aze ndra inoñ’inoñe.
कोई उसके जवाब में एक हर्फ़ न कह सका, और न उस दिन से फिर किसी ने उससे सवाल करने की जुरअत की।

< Matio 22 >