< Joba 35 >
1 Le hoe ty natovo’ i Eliho:
Og Elihu tok til ords og sagde:
2 Atao’o mahity hao i nanoe’o ty hoe, Izaho ro vantañe te aman’ Añahare.
«Seg, trur du vel at slikt er rett, so du meir rettvis er enn Gud,
3 Fa hoe irehe, Inoñe ty ho tombo’e ho azo? Ino ty ho tambeko mandikoatse te tsy nandilatse?
når djervt du spør: «Kva gagn hev eg, kva løn um eg frå syndi flyr?»
4 Hanoiñe azo naho o rañe’o mindre ama’oo iraho.
På dette vil eg svara deg og likeins venerne med deg.
5 Mitalakesa mb’andikerañe ey vaho Mahaisaha; Heheke o rahoñeo, ambòne’o iereo.
Ditt auga du mot himmelen snu, og sjå på skyerne der uppe!
6 Ihe mandilatse, Mijoy aze hao? Ie bey hakeo, Inoñe ty anoe’o ama’e?
Di synd, kann ho vel skade honom? Lid han, um dine brot er mange?
7 Ie vantan-drehe, ino ty atolo’o aze, ke ino ty rambese’e am-pità’o?
Er du rettvis, kva gjev du honom? Kva fær han då utav di hand?
8 Ho ama’ ondaty manahak’ azo ty hatsivokara’o naho amo ana’ ondatio ty havañona’o.
Di synd vedkjem ein mann som deg, di rettferd gjeld eit menneskje.
9 O hamarom-pamorekekeañeo ty itoreova’ iareo, ty sira maoza’ i maroy ty ikaiha’iareo,
Dei klagar yver urett stor og skrik um hjelp mot valdsmenns arm;
10 fe tsy eo ty manao: Aia t’i Andrianamboatse ahy, i Mpañomey sabo an-kaleñey,
men spør’kje: «Kvar er Gud, min skapar, som let ved natt lovsongar tona,
11 i mañòke raha maro amantika te amo bibi’ ty tane toioy, vaho ampahihire’e ambone’ o voron-tiokeo?
gjev oss meir vit enn dyr på mark og meir forstand enn fugl i luft?»
12 Eo ty mikaike, f’ie tsy manoiñe ty amy firengevoha’ ondaty raty tserekeoy.
Der ropar dei - han svarar ikkje - um hjelp mot ovmod hjå dei vonde.
13 Toe tsy janjin’ Añahare ty raha kafoake; tsy haoñe’ i El-Sadai,
Gud høyrer ei på tome ord, slikt agtar Allvald ikkje på.
14 Antsake t’ie manao te tsy mahaoniñe aze; aolo’e eo ty enta’o, aa le liñiso;
Um enn du segjer du ei ser han, han ser han nok saki, bi på honom!
15 Ie henaneo, mbe tsy nitilihe’e an-kaviñera’e, tsy loho nihaoñe’e o fandilarañeo.
Og no, når vreiden hans ei refser, tru han ei kjenner dårskapen?
16 Aa le evoñe ty aakam-palie’ Iobe; ampitomboa’e lañonañe tsy aman-kilala.
Men Job let upp sin munn til fåfengd, uvitugt talar han so mykje.»