< Joba 28 >
1 Fa misy tany fihadiana volafotsy, ary misy tany fahazoana volamena, izay diovina.
Na verdade, há veia de onde se tira a prata, e para o ouro lugar em que o derretem.
2 Ny vy dia alaina avy amin’ ny tany, ary ny varahina arendrika avy amin’ ny vato.
O ferro se toma do pó, e da pedra se funde o metal.
3 Ny mpihady vola mampisava ny maizina ka mizaha hatramin’ ny faran’ ny zavatra rehetra ao, dia ny vaton’ ny aizim-pito sy ny aloky ny fahafatesana;
Ele pôs fim às trevas, e toda a extremidade ele esquadrinha, a pedra da escuridão e da sombra da morte.
4 Mihady lavaka mihalavitra amin’ izay itoeran’ olona izy ka tsy ampoizin’ ny tongotra akory, ary mihantona sy mitsingevaheva any ambany lavitra ny olona izy.
Trasborda o ribeiro junto ao que habita ali, de maneira que se não possa passar a pé: então se esgota do homem, e as águas se vão.
5 Ny tany no ihavian’ ny hanina; Ary ny ao ambaniny dia avadika tahaka ny afo.
Da terra procede o pão, e debaixo dela se converte como em fogo.
6 Fitoeran’ ny safira ny vatony, ary misy akoram-bolamena ao aminy
As suas pedras são o lugar da safira, e tem pozinhos de ouro.
7 Làlana tsy fantatry ny vorona mpihaza ary tsy hitan’ ny mason’ ny voromahery,
Vereda que ignora a ave de rapina, e que não viu os olhos da gralha.
8 Sady tsy nodiavin’ ny zanaky ny bibi-dia ary tsy mba nalehan’ ny liona masiaka.
Nunca a pisaram filhos de animais altivos, nem o feroz leão passou por ela.
9 Maninjitra ny tànany amin’ ny vatokaranana ireo ary mamadika ny tendrombohitra hatramin’ ny fotony;
Estendeu a sua mão contra o rochedo, e transtorna os montes desde as suas raízes.
10 Ny vatolampy tatahany hatao lalan-drano, ary izay zava-tsoa rehetra dia hitan’ ny masony avokoa.
Dos rochedos faz sair rios, e o seu olho viu tudo o que há precioso.
11 Tampenany ny lalan-drano mba tsy hisy mitete. Ary izay zava-miafina dia avoakany ho amin’ ny mazava.
Os rios tapa, e nem uma gota sai deles, e tira à luz o que estava escondido.
12 Fa aiza kosa no hahitana ny fahendrena? ary aiza no fitoeran’ ny fahalalana?
Porém de onde se achará a sabedoria? e onde está o lugar da inteligência?
13 Tsy misy zanak’ olombelona mahalala ny vidiny, ary tsy hita eo amin’ ny tanin’ ny velona izy.
O homem não sabe a sua valia, e não se acha na terra dos viventes.
14 Hoy ny lalina: Tsy ato anatiko izy; Ary, tsy ato amiko izy, hoy ny ranomasina.
O abismo diz: Não está em mim: e o mar diz: ela não está comigo.
15 Ny volamena tsara tsy mahatakalo azy, ary ny volafotsy tsy azo lanjaina ho vidiny;
Não se dará por ela ouro fino, nem se pesará prata em câmbio dela.
16 Ny volamena avy any Ofira tsy ampy ho tombany, na ny beryla saro-bidy sy ny safira aza.
Nem se pode comprar por ouro fino de Ophir, nem pelo precioso onyx, nem pela safira.
17 Ny volamena sy ny fitaratra tsy azo ampitahaina aminy, ary tsy azo takalozana firavaka tena volamena izy.
Com ela se não pode comparar o ouro nem o cristal; nem se dá em troca dela jóia de ouro fino.
18 Tsy tokony hotsaroana akory ny voahangy sy ny vato krystaly, fa ny fahazoana fahendrena dia mihoatra noho ny voahangy.
Não se fará menção de coral nem de pérolas; porque o desejo da sabedoria é melhor que o dos rubins.
19 Ny topaza avy any Etiopia dia tsy azo ampitahaina aminy, ary tsy mahatakalo azy ny tena volamena tsara
Não se lhe igualará o topázio de Cus, nem se pode comprar por ouro puro.
20 Dia avy aiza ary ny fahendrena? Ary aiza no fitoeran’ ny fahalalana?
De onde pois vem a sabedoria? e onde está o lugar da inteligência?
21 Miafina amin’ ny mason’ ny velona rehetra izany ary takona amin’ ny voro-manidina.
Porque está encoberta aos olhos de todo o vivente, e oculta às aves do céu.
22 Hoy Abadona sy Ifahafatesana: Ny sofinay ihany no nandrenesany ny filazana azy.
A perdição e a morte dizem: Ouvimos com os nossos ouvidos a sua fama.
23 Andriamanitra ihany no mahalala ny lalana ho any aminy, ary Izy no mahafantatra ny itoerany;
Deus entende o seu caminho, e ele sabe o seu lugar.
24 Fa Izy no mitsinjo hatramin’ ny faran’ ny tany ary mahatazana manerana izao ambanin’ ny lanitra rehetra izao,
Porque ele vê as extremidades da terra; e vê tudo o que há debaixo dos céus:
25 Ka manendry ny lanjan’ ny rivotra ary mamatra ny rano amin’ ny famarana.
Dando peso ao vento, e tomando a medida das águas.
26 Raha nanao lalana ho an’ ny ranonorana Izy sy lalana halehan’ ny helatry ny kotrokorana,
Prescrevendo lei para a chuva e caminho para o relâmpago dos trovões.
27 Dia nahita ka nanambara azy Izy; Eny, nanorina azy Izy sady namantatra azy;
Então a viu e relatou, a preparou, e também a esquadrinhou.
28 Dia hoy Izy tamin’ ny olona: Indro, ny fahatahorana ny Tompo no fahendrena. Ary ny fialàna amin’ ny ratsy no fahalalana.
Porém disse ao homem: Eis que o temor do Senhor é a sabedoria, e apartar-se do mal, a inteligência.