< लूका 2 >
1 उन दिनो म औगुस्तुस जो रोम को राजा होतो ओको तरफ सी आज्ञा निकली कि पूरो रोम साम्राज्य को लोगों को नाम लिख्यो जाये।
Gene mobhago, a Kaishali bhashemwaga a Augushito, bhakulungwa bhakulu bha upalume gwa Shiloma bhashinkulajiya bhalikwaapinganga bhandunji bhowe bhalinginji muupalume gwabho bhakajandikwanje.
2 जब यो पहिली नाम लिखायी ऊ समय भयी, जब क्विरिनियुस सीरिया को शासक होतो।
Kwene kujandikwako pukwaaliji kutandubha kwene kuumila a Kileniashi pubhaaliji bhakulungwa bha shilambo sha ku Shilia.
3 सब लोग नाम लिखावन लायी अपनो अपनो नगर ख गयो।
Bhai bhowe bhapinjikwenje gubhapitengenenje kuujandikwa kila mundu kushilambo shakwe shabhelekwe.
4 यूसुफ भी येकोलायी कि ऊ दाऊद को वंश को होतो, गलील को नासरत नगर सी यहूदिया म दाऊद को नगर बैतलहम ख गयो,
A Yoshepu nabhalabho ni gubhajabhwile ku Nashaleti, shilambo sha ku Galilaya, pabha pubhaaliji bha ulongo bha shipinga shimo na bhakulungwa a Daudi, gubhapite ku Bheteleemu shilambo sha ku Yudea kubhabhelekwe bhakulungwa a Daudi.
5 कि अपनी पत्नी मरियम को संग जो गर्भवती होती नाम लिखावन गयो।
Gubhapite kuujandikwa na bha ntemela gwabho a Malia bhali na shitumbo.
6 अऊर जब हि बैतलहम म होतो, तब ऊ समय आयो कि ओको जनम देन को दिन पूरो भयो,
Bhalinginji ku Bheteleemu, lyubha lyabho lya kwiigopola likuishilaga,
7 अऊर ओन अपनो पहिलो बेटा ख जनम दियो, अऊर ओख कपड़ा म लपेट क चरनी म रख्यो; कहालीकि उन्को लायी सरायी म रहन लायी जागा नहीं होती।
gubhankwete mwana lielo lyabho, gubhanng'washiye nngubho shinambombe, gubhanngoneshe pa lila ng'ombe, pabha bhakapatilenjeje pa gona nnyumba ja bhajeninji.
8 अऊर ऊ देश म कितनो चरावन वालो होतो, जो रात ख खेतो म रह्य क अपनो झुण्ड की देखरेख करतो हुयो, पहरा देत होतो।
Tome na ku Bheteleemu bhashinkupagwanga bhashunga bhatamanganaga mukonde, shilo bhalinginji muulinda gwa ngondolo yabhonji.
9 अऊर प्रभु को एक दूत उन्को जवर आय खड़ो भयो, अऊर प्रभु की महिमा उन्को चारयी तरफ चमकन लगी, अऊर हि बहुत डर गयो होतो।
Malaika jwa a Nnungu gwabhakoposhelenje na Ukonjelo gwa Bhakulungwa a Nnungu ukwamulishilangaga powe. Gubhatengukenje.
10 तब स्वर्गदूत न उन्को सी कह्यो, “मत डरो; कहालीकि देखो, मय तुम्ख बड़ी खुशी को सुसमाचार सुनाऊ हय, जेकोसी पूरो लोगों ख बहुत खुशी होयेंन,
Ikabheje malaika gwabhalugulilenje, “Nnatengukanje! Pabha njikwiya kummalanjilanga ngani ja mmbone, jakwaanonyelanga bhandu bhowe.
11 कहालीकि अज दाऊद को नगर म तुम्हरो लायी एक उद्धारकर्ता न जनम लियो हय, अऊर योच मसीह प्रभु आय।
Lelo nshilambo sha a Daudi ashibhelekwa nkutapula jwenunji, jwenejo ni Kilishitu ali Nkulungwa.
12 अऊर यो उच आय जो तुम्हरो लायी यो चिन्ह हय कि तुम एक बच्चा ख कपड़ा म लिपट्यो हुयो अऊर एक चरनी म सोयो हुयो पावों।”
Na sheshino shishibhe shilangulo shenunji. Shimunng'imananje nambombe awashiywe nngubho ya shinambombe, agonekwe pa lila ng'ombe.”
13 तब अचानक ऊ स्वर्गदूत को संग स्वर्गीय सेना को शक्तिशाली दल परमेश्वर की स्तुति करतो हुयो अऊर यो कहतो दिखायी दियो,
Shangupe likundi lyalikulungwa lya ashimalaika bhananji bha kunnungu bhakwiilundangaga pamo naka malaika jula, bhalikwainiyanga a Nnungu bhalinkutinji.
14 “आसमान म परमेश्वर की महिमा अऊर धरती पर उन आदमियों म जिन्कोसी ऊ प्रसन्न हय, शान्ति हो।”
“Bhakuywe a Nnungu kunani kunnunungu, Na pa shilambolyo pabhe na ulele, ku bhandu bhakwaanonyelanga.”
15 जब स्वर्गदूत उन्को जवर सी स्वर्ग ख चली गयो, त चरावन वालो न आपस म कह्यो, “आवो, हम बैतलहम जाय क या बात जो भयी हय, अऊर जेक प्रभु न हम्ख बतायो हय, देखबो।”
Ashimalaika bhala, bhakajabhulanganeje kubhuja kunnungu, bhashunga gubhabhalanjilenenje. “Twendangananje ku Bheteleemu tukalibhone lyene likoposhele libhatubhalanjile Bhakulungwa.”
16 अऊर उन्न तुरतच जाय क मरियम अऊर यूसुफ ख पायो, अऊर चरनी म ऊ बच्चा ख पड़्यो देख्यो।
Bhai, gubhapitengenenje lubhilo, gubhaimenenje a Malia na a Yoshepu naka nambombe jula agonekwe pa lila ng'ombe.
17 जब चरावन वालो न उन्ख देख्यो, त उन्न उन्ख बतायो कि स्वर्गदूत न वा बात बच्चा को बारे म उन्को सी कह्यो होतो, प्रगट करयो,
Bhashunga bhakammonanjeje mwana jula gubhaalungushiyenje bhandu bhowe ngani jakwe jibhapilikenenje jila.
18 अऊर सब सुनन वालो न उन बातों सी जो चरावन वालो न उन्को सी कह्यो होतो अचम्भा करयो।
Bhowe bhapilikenenje jene ngani jibhalugulilwangaga na bhashungajo bhala gubhakanganigwenje.
19 पर मरियम न या पूरी बाते अपनो मन म याद रख क गहरायी सी सोचत रही।
Ikabheje a Malia gubhagabhishile gowe muntima akuno bhaliganishiya.
20 अऊर चरवाहे ख जसो स्वर्गदूत न कह्यो गयो होतो, वसोच सब सुन क अऊर देख क परमेश्वर की महिमा अऊर स्तुति करतो हुयो लौट गयो।
Bhashunga bhala gubhabhujengenenje, akuno bhalikwakuyanga na kwaainiya a Nnungu, kwa gowe gubhapilikenenje na kugabhona, gashinkubha malinga shibhalugulilwenje.
21 जब आठ दिन पूरो भयो अऊर बच्चा को खतना को समय आयो, त ओको नाम यीशु रख्यो गयो जो स्वर्गदूत न ओको पेट म आवन सी पहिले कह्यो होतो।
Gakamalileje mobha nane mwana gwatagwile unyago, gubhanshemilenje lina lyakwe Yeshu, lina lyapegwilwe na malaika jwa a Nnungu, akwabhe bhakanabhe jukuta shitumbo.
22 जब मूसा की व्यवस्था को अनुसार यूसुफ अऊर मरियम को शुद्ध होन को दिन पूरो भयो, त हि ओख यरूशलेम म ले गयो कि प्रभु को आगु लायो,
Lukapiteje luuko, malinga Shalia ja a Musha shijilajila, a Yoshepu na akongobhabho a Malia gubhampelekenje mwana ku Yelushalemu kukunkamuya ku Bhakulungwa,
23 जसो कि प्रभु की व्यवस्था म लिख्यो हय: “हर एक पहिलौठा प्रभु ख अर्पन करन लायी अलग करयो जायेंन।”
malinga Shalia ja Bhakulungwa shijishite, “Kila mwana jwa lielo jwannume shaabhe jwa ukonjelo jwa Bhakulungwa.”
24 अऊर प्रभु की व्यवस्था को वचन को अनुसार कबूत्तर को एक जोड़ा, यां दोय पण्डुकों को बलिदान चढ़ाये।
Nneila peila gubhashoshiyenje mbepei ya nnjubha ibhili eu mabhunda gabhili ga ngunda, malinga Shalia ja Bhakulungwa shijapingaga.
25 यरूशलेम म शिमोन नाम को एक आदमी होतो, ऊ एक सच्चो अऊर परमेश्वर सी डरन वालो आदमी होतो; अऊर परमेश्वर इस्राएल को बचावन की असी रस्ता देख रह्यो होतो, अऊर पवित्र आत्मा ओको संग होतो।
Gene mobhago ku Yelushalemu bhashinkupagwa bhandu bhamo, pubhaliji bhandu bha aki na bhatendaga kwaatindibhalila a Nnungu, pubhashemwaga a Shimoni. Bhenebho bhatendaga lolela gwa lilaka ntapulo gwa bha Ishilaeli. Mbumu jwa Ukonjelo paaliji pamo na bhenebho alikwaataga ntima.
26 अऊर पवित्र आत्मा को द्वारा ओको पर प्रगट भयो कि जब तक ऊ प्रभु म जो प्रतिज्ञा करयो ऊ मसीहा ख देख नहीं लेयेंन, तब तक मरेंन नहीं।
Mbumu jwa Ukonjelo ashinkwaibhulila kuti bhakawa bhakanabhe kummona Kilishitu jwa Bhakulungwa.
27 शिमोन आत्मा को प्रेरना सी मन्दिर म आयो; अऊर जब माय-बाप न यीशु ख जो छोटो बच्चा हय, मन्दिर म अन्दर लायो, कि ओको लायी व्यवस्था की रीति को अनुसार करे,
Bhai bhalilongoywa na Mbumu jwa Ukonjelo, a Shimoni gubhapite ku Liekalu. A Yoshepu na akongobhabho, gubhampelekenje mwana Yeshu Nniekalu kukuntendela malinga nkubho gwa Shalia ja a Musha shijapingaga.
28 त शिमोन न बच्चा ख अपनी गोदी म लियो अऊर परमेश्वर ख धन्यवाद कर क् कह्यो:
A Shimoni gubhamposhele mwana Yeshu jula mmakono gabho, akuno bhalikwakuya a Nnungu, bhalinkuti.
29 “हे मालिक, अब तय अपनो सेवक ख प्रतिज्ञा को अनुसार तोरो वचन ख पूरो होतो देख्यो हय अब मोख शान्ति सी मरन दे,
“Mmakulungwa nnaino malagano genu gamalile, Mpingaga munneshe ntumishi jwenu akapumulile kwa ulele malinga shimwalajile.
30 कहालीकि मोरी आंखी न तोरो उद्धार ख देख लियो हय,
Pabha meyo gangu gaubhweni ntapulo gwenu,
31 जेक तय न सब देशों को लोगों को आगु तैयार करयो हय।
gummishile tayali ku bhandu bha ilambo yowe,
32 कि ऊ गैरयहूदियों ख प्रकाशित करन लायी ज्योति, अऊर तोरो निजी लोग इस्राएल की महिमा करन वाली हो।”
sheneshi ni shilangaya shipinga kwaamulishilanga bhandu bhangali kubha Bhayaudi, na Ukonjelo ku bhandu bhenu bha Ishilaeli.”
33 शिमोन को बाप अऊर माय इन बातों सी जो ओको बारे म कहीं जात होती, अचम्भा करत होतो।
Ainamundu na akwabhe Yeshu gubhakanganigwenje kwa malobhe gabheleketwe kwa ligongo lika mwana.
34 तब शिमोन न उन्ख आशीर्वाद दे क, ओकी माय मरियम सी कह्यो, “देख, यो बच्चा त इस्राएल म बहुत सो ख विनाश, अऊर उद्धार लायी, अऊर एक असो चिन्ह होन लायी ठहरायो गयो हय, जेको विरोध म बाते करी जायेंन
A Shimoni gubhaapelenje mboka, gubhaalugulile a Malia, akwabhe Yeshu, “Aju mwanaju ashibhelekwa kwa ligongo lya kutuluywa na kukuywa kwa bhandu bhabhagwinji nshilambo sha Ishilaeli. Na jweneju shaabhe shilapo shipinga kanwa na bhandu.
35 येकोलायी बहुत लोगों को मन को बिचार प्रगट होयेंन। अऊर दु: ख, एक तेज तलवार की तरह तुम्हरो खुद को दिल छेदेंन।”
Kwa nneyo ng'aniyo ya bhandu bhabhagwinji ipinga bhoneka gwangali nng'iyo! Na mmwe mmayene ntima gwenu upinga kumpoteka mbuti nng'omilwe na lipanga.”
36 अशेर को गोत्र म सी हन्नाह नाम की फनूएल की बेटी वा एक भविष्यवक्तिन होती। वा बहुत बूढ्ढी होती, अऊर बिहाव होन को बाद सात साल अपनो पति को संग रही फिर ओको पति मर गयो होतो।
Bhashinkupagwa bhakongwe bhamo bhakongopa, a nkulondola bha a Nnungu lina lyabho a Ana abhiti a Panueli bha shipinga sha a Asheli. Bhashinkulombwa nitama nshilombani yaka shabha ambunjebhabho ni gubhawile.
37 अऊर वा चौरासी साल सी विधवा होती: अऊर मन्दिर ख नहीं छोड़त होती, पर उपवास अऊर प्रार्थना कर कर क् रात-दिन परमेश्वर की पूजा अऊर उपासना करत होती।
Gubhatemi nshitenga yaka makumi nane na nsheshe. Mobha gowego mubhatamaga Nniekalu bhalitabha nkwaajuga a Nnungu shilo na mui.
38 अऊर वा उच घड़ी उत आय क परमेश्वर को धन्यवाद करन लगी, अऊर उन सब सी, जो यरूशलेम को छुटकारा की रस्ता देखत होतो, ऊ बच्चा को बारे म बाते करन लगी।
Popo pego, gubhaikopweye mmujo, gubhatendile eja kwa a Nnungu na gubhalungwiye ngani jika jwene mwanajo kubhandu bhowe bhatemingenenje nkulindilila kutapulwa kwa Yelushalemu.
39 अऊर जब हि प्रभु की व्यवस्था को अनुसार सब कुछ पूरो कर लियो त गलील म अपनो नगर नासरत ख फिर चली गयो।
Ainamundu na anyinamundu bhakatendanjeje yowe yalajilwe na Shalia ja Bhakulungwa, gubhabhujengene kunngwabhonji ku Nashaleti nshilambo sha ku Galilaya.
40 अऊर बच्चा बढ़तो, अऊर बलवान होतो गयो, अऊर बुद्धि सी परिपूर्ण होत गयो; अऊर ओको पर परमेश्वर को अनुग्रह होतो गयो।
Mwana gwakulile, gwapundile kukola mashili, gwagumbele lunda na nema ja a Nnungu pujaaliji naka jwenejo.
41 यीशु को माय-बाप हर साल फसह को त्यौहार म यरूशलेम जात होतो।
Ainamundu na anyinamundu malinga shigwaliji nkubho gwabhonji gwa kwenda ku Yelushalemu kila shaka mobha ga shikukuu ja Shiyaudi jishemwa Pashaka.
42 जब यीशु बारा साल को भयो, त हि त्यौहार की रीति को अनुसार यरूशलेम ख गयो।
Yeshu akaishileje yaka likumi limo na ibhili malinga shigwaliji nkubho gwabhonji bhowe gubhajombokenje kwenda kushikukuu.
43 जब हि उन दिनो ख पूरो कर क् लौटन लग्यो, त बच्चा यीशु यरूशलेम म रह गयो; अऊर यो ओको माय-बाप नहीं जानत होतो।
Shikapiteje shikukuu, gubhatandubhenje mwanja gwa bhuja kunngwabhonji, ikabheje Yeshu gwalepeshe ku Yelushalemu, gwangali ainagwe na akwabhe kumumanyanga.
44 उन्न यो सोच्यो कि ऊ दूसरों यात्रियों को संग होना, एक दिन को पूरो दिन निकल गयो: अऊर ओख अपनो कुटुम्बियों अऊर जान-पहिचान वालो म ढूंढन लग्यो।
Pubhaganishiyangaga kuti mwali munkumbi gwa bhandu, gubhapitengenenje mwanja gwa totolo, kungai gubhatandubhenje kunnoleya kubhaulongo na kwa ashaambwiga ajabhonji.
45 पर जब नहीं मिल्यो, त ढूंढत-ढूंढत यरूशलेम ख फिर लौट गयो,
Pabha bhangammonanga, gubhabhujengenenje ku Yelushalemu pita kunnoleya.
46 अऊर तीन दिन को बाद उन्न ओख मन्दिर म यहूदी शिक्षकों को बीच म बैठ्यो, अऊर उन्की सुनत अऊर उन्को सी प्रश्न करतो हुयो पायो।
Lyubha lya tatu, gubhanng'imenenje ku Liekalu ali atemi munkumbi gwa bhaajiganya bha Shalia alikwaapilikanishiyanga akuno alikwaabhuyanga.
47 जितनो ओकी सुन रह्यो होतो, हि सब ओकी बुद्धिमानी को उत्तरो सी चकित होतो।
Bhowe bhapilikenenje malobhe gakwe, bhashinkulapanga kwa ijangulo yakwe na lunda lwakwe.
48 तब हि ओख देख क चकित भयो अऊर ओकी माय न ओको सी कह्यो, “हे बेटा, तय न हम सी कहाली असो व्यवहार करयो? देख, तोरो बाप अऊर मय चिन्ता करतो हुयो तोख ढूंढत होतो?”
Ainagwe na akwabhe bhashinkukanganigwanga bhakammonanjeje. Akwabhe a Malia gubhammushiye, “Gwe mwanangu, kwa nndi ushikututenda nnei? Nne na ainago tushikuuloleya kwa lipamba.”
49 ओन उन्को सी कह्यो, “तुम मोख कहाली ढूंढत होतो? का तुम नहीं जानत होतो कि मोख अपनो बाप को भवन म होनो जरूरी हय?”
Jwalakwe gwabhajangwilenje, “Kwa nndi mmanganya kunoleyanga? Nkakumumanyanga kuti nne ngunapinjikwa nnyumba ja Atati?”
50 पर जो बात ओन उन्को सी कहीं, उन्न ओख नहीं समझ्यो।
Ikabheje bhankwetenje bhangagamanyanga malombolelo ga malobhe gabhaalugulilenje gala.
51 तब ऊ उन्को संग गयो, अऊर नासरत म आयो, अऊर उन्को वश म रह्यो; अऊर ओकी माय न या सब बाते अपनो मन म रखी।
Bhai gubhalongenenajonji kubhuja ku Nashaleti, gwapundile kwaakundanga. Akwabhe gubhagabhishile muntima gene gowego.
52 अऊर यीशु न शरीर अऊर बुद्धि दोयी म वृद्धी करी, अऊर परमेश्वर अऊर आदमियों को अनुग्रह म बढ़तो गयो।
Na jwalakwe Yeshu gwapundile kukula kwa shanga na lunda, gwapundile kupingwa na a Nnungu na bhandunji.