< Masese 24 >

1 Kolulaka te bato oyo basalaka mabe mpe kolukaka te kozala elongo na bango,
Folge nicht bösen Leuten und wünsche nicht, bei ihnen zu sein;
2 pamba te mitema na bango ekanisaka kaka kosala mabe, mpe bibebu na bango eyeisaka kaka mobulu soki elobi.
denn ihr Herz trachte nach Schaden, und ihre Lippen raten zu Unglück.
3 Ndako etongamaka na nzela ya bwanya, mpe elendisamaka na nzela ya mayele.
Durch Weisheit wird ein Haus gebaut und durch Verstand erhalten.
4 Bashambre ekotondisama na biloko nyonso ya talo mpe ya kitoko na nzela ya boyebi.
Durch ordentliches Haushalten werden die Kammern voll aller köstlichen, lieblichen Reichtümer.
5 Moto ya bwanya atondi na nguya, moto oyo azalaka na boyebi alendisaka nguya na ye.
Ein weiser Mann ist stark, und ein vernünftiger Mann ist mächtig von Kräften.
6 Pamba te kolonga na etumba esengaka bwanya, mpe lobiko ezalaka kati na motango ebele ya bapesi toli.
Denn mit Rat muß man Krieg führen; und wo viele Ratgeber sind, da ist der Sieg.
7 Bwanya ezalaka likolo mingi mpo na zoba, yango wana azalaka te na likambo ya koloba kati na mayangani oyo esalemaka pembeni ya ekuke.
Weisheit ist dem Narren zu hoch; er darf seinen Mund im Tor nicht auftun.
8 Moto oyo asalaka mabongisi ya kosala mabe akokende sango lokola moteki baninga.
Wer sich vornimmt, Böses zu tun, den heißt man billig einen Erzbösewicht.
9 Mabongisi ya bozoba ezali masumu, mpe bato bayinaka motioli.
Des Narren Tücke ist Sünde, und der Spötter ist ein Greuel vor den Leuten.
10 Soki omilembisi na mokolo ya pasi, makasi na yo ekozala pamba.
Der ist nicht stark, der in der Not nicht fest ist.
11 Kangola bato oyo bazali komema bango na kufa, mpe bikisa bato oyo bazali kokende na kufa lokola bato oyo balangwe masanga.
Errette die, so man töten will; und entzieh dich nicht von denen, die man würgen will.
12 Soki olobi: « Tala, toyebaki likambo moko te kati na makambo oyo nyonso; » boni, Ye oyo amekaka mitema asosolaka yango te? Ye oyo abatelaka molimo na yo ayebaka yango te? Afutaka te moto na moto kolanda misala na ye?
Sprichst du: “Siehe, wir verstehen's nicht!” meinst du nicht, der die Herzen wägt, merkt es, und der auf deine Seele achthat, kennt es und vergilt dem Menschen nach seinem Werk?
13 Mwana na ngai, lia mafuta ya nzoyi, pamba te ezalaka kitoko! Mwa ndambo ya mafuta ya nzoyi ekozala elengi na lolemo na yo.
Iß, mein Sohn, Honig, denn er ist gut, und Honigseim ist süß in deinem Halse.
14 Yeba lisusu ete bwanya ezali elengi mpo na molimo na yo; soki ozwi yango, yeba ete lobi na yo ekozala malamu, mpe elikya na yo ekozala ya pamba te.
Also lerne die Weisheit für deine Seele. Wo du sie findest, so wird's hernach wohl gehen, und deine Hoffnung wird nicht umsonst sein.
15 Yo moto mabe, komeka te kotia mitambo kati na ndako ya moto ya sembo, mpe komeka te kopanza yango,
Laure nicht als Gottloser auf das Haus des Gerechten; verstöre seine Ruhe nicht.
16 pamba te ata soki moto ya sembo akweyi mbala sambo, akotelema kaka; nzokande pasi ekweyisaka moto mabe.
Denn ein Gerechter fällt siebenmal und steht wieder auf; aber die Gottlosen versinken im Unglück.
17 Soki monguna na yo akweyi, kosepela te; mpe soki apengwi, tika ete motema na yo esepela te;
Freue dich des Falles deines Feindes nicht, und dein Herz sei nicht froh über seinem Unglück;
18 noki te Yawe akomona, akosepela te mpe akokitisela yo kanda na Ye.
der HERR möchte es sehen, und es möchte ihm übel gefallen und er seine Zorn von ihm wenden.
19 Kosilika te likolo ya bato oyo basalaka mabe, kolula te bato mabe;
Erzürne dich nicht über die Bösen und eifere nicht über die Gottlosen.
20 pamba te lobi ya malamu ekozala te mpo na moto oyo asalaka mabe, mpe mwinda ya bato mabe ekokufa.
Denn der Böse hat nichts zu hoffen, und die Leuchte der Gottlosen wird verlöschen.
21 Mwana na ngai, tosaka Yawe mpe mokonzi, kosanganaka te na batomboki,
Mein Kind, fürchte den HERRN und den König und menge dich nicht unter die Aufrührer.
22 pamba te bango mibale bakoki kotindela batomboki pasi na pwasa. Bongo, nani ayebi pasi oyo bakoki kotinda?
Denn ihr Verderben wird plötzlich entstehen; und wer weiß, wann beider Unglück kommt?
23 Makambo oyo mpe ezali toli ya bato ya bwanya: Kopona bilongi, kati na kosambisa, ezali malamu te.
Dies sind auch Worte von Weisen. Die Person ansehen im Gericht ist nicht gut.
24 Moto oyo alobaka na moto mabe: « Ozali moto ya sembo, » bato bakolakela ye mabe, mpe bikolo ekotombokela ye.
Wer zum Gottlosen spricht: “Du bist fromm”, dem fluchen die Leute, und das Volk haßt ihn.
25 Kasi bato oyo bapamelaka moto mabe bakozala malamu mpe lipamboli ekozala likolo na bango.
Welche aber strafen, die gefallen wohl, und kommt ein reicher Segen auf sie.
26 Eyano ya solo ezali lokola beze ya bibebu.
Eine richtige Antwort ist wie ein lieblicher Kuß.
27 Bongisa libanda ya mosala na yo, bongisa bilanga na yo, bongo na sima, tonga ndako na yo.
Richte draußen dein Geschäft aus und bearbeite deinen Acker; darnach baue dein Haus.
28 Kotatola na pamba te mpo na kosala moninga na yo mabe; mpo na nini olingi kosalela bibebu na yo na lokuta?
Sei nicht Zeuge ohne Ursache wider deinen Nächsten und betrüge nicht mit deinem Munde.
29 Kolobaka te: « Nakosala ye ndenge asali ngai, nakozongisela ye kolanda makambo oyo ye asali. »
Sprich nicht: “Wie man mir tut, so will ich wieder tun und einem jeglichen sein Werk vergelten.”
30 Nalekaki pembeni ya elanga ya moto ya goyigoyi, mpe pembeni ya elanga ya vino ya moto oyo azangi mayele;
Ich ging am Acker des Faulen vorüber und am Weinberg des Narren;
31 bongo, tala ndenge etondi na banzube, tala ndenge matiti mabe ezipi yango, mpe mir na yango ya mabanga ebukani.
und siehe, da waren eitel Nesseln darauf, und er stand voll Disteln, und die Mauer war eingefallen.
32 Tango natiaki makanisi na ngai kati na makambo oyo namonaki, nazwaki mayele oyo:
Da ich das sah, nahm ich's zu Herzen und schaute und lernte daran.
33 mwa pongi moke, mwa kopema moke, mwa kokanga maboko moke mpo na kolala,
Du willst ein wenig schlafen und ein wenig schlummern und ein wenig deine Hände zusammentun, daß du ruhest:
34 bobola ekoyela yo na pwasa lokola moleki nzela, mpe pasi ekoyela yo lokola moyibi.
aber es wird dir deine Armut kommen wie ein Wanderer und dein Mangel wie ein gewappneter Mann.

< Masese 24 >