< Masese 21 >

1 Kati na loboko na Yawe, motema ya mokonzi ezalaka lokola moluka oyo atindaka esika nyonso oyo alingi.
Jako potůčkové vod jest srdce královo v ruce Hospodinově; kamžkoli chce, nakloňuje ho.
2 Nzela nyonso ya moto emonanaka alima na miso na ye, kasi ezali Yawe nde amekaka mitema.
Všeliká cesta člověka přímá se zdá jemu, ale kterýž zpytuje srdce, Hospodin jest.
3 Na miso na Yawe, kosala makambo ya sembo mpe ya alima ezali motuya koleka bambeka ya kotumba.
Vykonávati spravedlnost a soud více se líbí Hospodinu nežli obět.
4 Miso ya lofundu, motema ya lolendo mpe kongenga ya bato mabe ezali masumu.
Vysokost očí, širokost srdce, a orání bezbožných jest hříchem.
5 Mabongisi ya moto oyo asalaka mosala ememaka ye na bomengo, kasi kozala motema moto-moto ememaka na kozanga.
Myšlení bedlivého všelijak ku prospěchu přicházejí, ale každého toho, kdož kvapný jest, toliko k nouzi.
6 Kozwa bomengo na nzela ya lokuta ezali kaka molinga oyo epanzanaka mpe motambo oyo ememaka na kufa.
Pokladové jazykem lživým shromáždění jsou marnost pomíjející hledajících smrti.
7 Makambo ya bato mabe ebebisaka bango moko, pamba te baboyaka kosala makambo ya sembo.
Zhouba, kterouž činí bezbožníci, bydliti bude u nich; nebo se zpěčují činiti soudu.
8 Nzela ya moto mabe ezalaka na mabaku, kasi mosala ya moto ya peto ezalaka sembo.
Muž, jehož cesta převrácená jest, cizí jest, čistého pak dílo přímé jest.
9 Kovanda na songe ya ndako ezali malamu koleka kovanda elongo na mwasi oyo aswanaka-swanaka.
Lépe jest bydliti v koutě na střeše, nežli s ženou svárlivou v domě společném.
10 Molimo ya moto mabe elingaka kaka makambo mabe; ata moninga na ye penza azwaka ngolu te na miso na ye.
Duše bezbožného žádá zlého, ani přítel jeho jemu příjemný nebývá.
11 Tango bapesaka motioli etumbu, zoba akomaka moto ya bwanya; mpe tango bapesaka malako epai ya moto ya bwanya, azwaka solo boyebi.
Posměvač když bývá trestán, hloupý bývá moudřejší; a když se uměle nakládá s moudrým, přijímá umění.
12 Nzambe ya sembo atalaka na bokebi makambo oyo esalemaka kati na bandako ya bato mabe, mpe akweyisaka bango kati na pasi.
Vyučuje Bůh spravedlivého na domě bezbožného, kterýž vyvrací bezbožné pro zlost.
13 Soki moto akangi matoyi na ye mpo na koboya koyoka koganga ya mobola, ye mpe bakoyanola ye te tango akoganga.
Kdo zacpává ucho své k volání chudého, i on sám volati bude, a nebude vyslyšán.
14 Likabo oyo bapesi na nkuku ekitisaka kanda, mpe kado oyo batie na tolo ekitisaka kanda makasi.
Dar skrytý ukrocuje prchlivost, a pocta v klíně hněv prudký.
15 Ezali esengo mpo na moyengebene kosambisa makambo na sembo, kasi yango ezali pasi makasi mpo na bato oyo basalaka mabe.
Radostí jest spravedlivému činiti soud, ale hrůzou činitelům nepravosti.
16 Moto oyo abungi nzela ya bwanya akovanda kati na lisanga ya bakufi.
Člověk bloudící z cesty rozumnosti v shromáždění mrtvých odpočívati bude.
17 Moto oyo alingaka biyenga akokoma mobola; moto oyo alingaka masanga ya vino mpe mafuta akotikala kokoma mozwi te.
Muž milující veselost nuzníkem bývá, a kdož miluje víno a masti, nezbohatne.
18 Moto mabe azalaka lokola motuya oyo bafutaka mpo na kosikola moto ya sembo; moto ya sembo te azalaka lokola motuya oyo bafutaka mpo na kosikola moto ya alima.
Výplatou za spravedlivého bude bezbožný, a za upřímé ošemetný.
19 Kovanda kati na esobe ezali malamu koleka kovanda esika moko na mwasi oyo aswanaka-swanaka mpe asilikaka-silikaka.
Lépe jest bydliti v zemi pusté než s ženou svárlivou a zlostnou.
20 Bilei ya kitoko mpe mafuta ezalaka kati na ndako ya moto ya bwanya, kasi moto oyo azangi mayele abebisaka yango.
Poklad žádostivý a olej jest v příbytku moudrého, bláznivý pak člověk zžírá jej.
21 Moto oyo alukaka bosembo mpe bolingo akozwa bomoi, bomengo mpe lokumu.
Kdo snažně následuje spravedlnosti a milosrdenství, nalézá život, spravedlnost i slávu.
22 Moto ya bwanya abundisaka engumba ya bato ya makasi, mpe akweyisaka bandako ya makasi oyo bato batielaka mitema.
Do města silných vchází moudrý, a boří pevnost doufání jeho.
23 Moto oyo abatelaka monoko mpe lolemo na ye abatelaka molimo na ye na pasi.
Kdo ostříhá úst svých a jazyka svého, ostříhá od úzkosti duše své.
24 Kombo ya moto ya lofundu mpe ya lolendo ezali: « Motioli. » Asalaka makambo na lolendo oyo eleka ndelo.
Hrdého a pyšného jméno jest posměvač, kterýž vše s neochotností a pýchou dělá.
25 Baposa ya moto ya goyigoyi ekoboma ye, pamba te maboko na ye eboyaka kosala.
Žádost lenivého zabijí jej, nebo nechtí ruce jeho dělati.
26 Mokolo mobimba, akufaka na ye kaka na baposa makasi; kasi moto ya sembo apesaka na kobomba te.
Každého dne žádostí hoří, spravedlivý pak dává a neskoupí se.
27 Mbeka ya moto mabe ezalaka nkele; ezalaka nkele koleka soki amemi yango na makanisi mabe.
Obět bezbožných ohavností jest, ovšem pak jestliže by ji s nešlechetností obětovali.
28 Motatoli ya lokuta akokufa, kasi moto oyo ayokaka akoloba tango nyonso.
Svědek lživý zahyne, ale muž, kterýž co slyší, stále mluviti bude.
29 Moto mabe akangaka elongi na ye, kasi moto ya sembo alendisaka nzela na ye.
Muž bezbožný zatvrzuje tvář svou, upřímý pak měří cestu svou.
30 Liboso na Yawe, bwanya moko te, mayele moko te mpe toli moko te ekoki kolonga.
Není žádné moudrosti, ani opatrnosti, ani rady proti Hospodinu.
31 Mpunda ebongisama mpo na mokolo ya bitumba, kasi elonga ewutaka na Yawe.
Kůň strojen bývá ke dni boje, ale Hospodinovo jest vysvobození.

< Masese 21 >