< 역대하 21 >
1 여호사밧이 그 열조와 함께 자매 그 열조와 함께 다윗 성에 장사되고 그 아들 여호람이 대신하여 왕이 되니라
Jehoshafat notho kaka kwerene kendo noyike but kwerene e Dala Maduongʼ mar Daudi kendo Jehoram wuode nobedo ruoth kare.
2 여호사밧의 아들 여호람의 아우 아사랴와 여히엘과 스가랴와 아사랴와 미가엘과 스바댜는 다 유다 왕 여호사밧의 아들이라
Owete Jehoram ma yawuot Jehoshafat ne gin Azaria gi Jehiel gi Zekaria kod Azariahu gi Mikael kod Shefatia. Magi duto ne gin yawuot Jehoshafat ruodh Israel.
3 그 부친이 저희에게는 은금과 보물과 유다 견고한 성읍들을 선물로 후히 주었고 여호람은 장자인고로 왕위를 주었더니
Wuon-gi nosemiyogi mwandu mangʼeny mag fedha gi dhahabu gi gik moko ma nengogi tek kaachiel gi mier mag Juda mochiel gohinga motegno, kata kamano loch pinye nomiyo Jehoram pinyruoth nikech ne en wuode makayo.
4 여호람이 그 부친의 위에 올라 세력을 얻은 후에 그 모든 아우와 이스라엘 방백 중 몇 사람을 칼로 죽였더라
Kane Jehoram nosegurore motegno e kom duongʼ wuon mare, nonego owetene gi ligangla kaachiel gi joka dhood ruoth mamoko mag Israel.
5 여호람이 위에 나아갈 때에 나이 삼십이 세라 예루살렘에서 팔 년을 치리하니라
Jehoram ne ja-higni piero adek gariyo kane obedo ruoth, kendo norito piny kodak Jerusalem kuom higni aboro.
6 저가 이스라엘 왕들의 길로 행하여 아합의 집과 같이 하였으니 이는 아합의 딸이 그 아내가 되었음이라 저가 여호와 보시기에 악을 행하였으나
Noluwo timbe mag ruodhi Israel mana kaka jood Ahab notimo nimar nokendo nyar Ahab. Notimo timbe mamono e nyim Jehova Nyasaye.
7 여호와께서 다윗의 집을 멸하기를 즐겨하지 아니하셨음은 이전에 다윗으로 더불어 언약을 세우시고 또 다윗과 그 자손에게 항상 등불을 주겠다고 허하셨음이더라
Kata kamano Jehova Nyasaye ne ok otieko od Daudi nikech noparo singruok mane otimo kode. Nosesingore ne Daudi gi ogandane ni ginibed e loch nyaka chiengʼ.
8 여호람 때에 에돔이 배반하여 유다의 수하에서 벗어나 자기 위에 왕을 세운고로
E ndalo loch Jehoram, Edom nongʼanyo ne Juda mi gibedo gi ruodhgi giwegi.
9 여호람이 장관들과 모든 병거를 거느리고 출정하였더니 밤에 일어나서 자기를 에워싼 에돔 사람과 그 병거의 장관들을 쳤더라
Omiyo Jehoram nodhi kuno gi jotende kod gechene duto mag lweny. Jo-Edom nolwore kaachiel gi jotend gechene mag lweny, to nochiewo gotieno momwomogi.
10 이와 같이 에돔이 배반하여 유다의 수하에서 벗어났더니 오늘날까지 그러하였으며 그 때에 립나도 배반하여 여호람의 수하에서 벗어났으니 이는 저가 그 열조의 하나님 여호와를 버렸음이더라
Nyaka chil kawuono jo-Edom pod ongʼanyo ne jo-Juda. Jo-Libna bende nongʼanyo e ndalono nikech Jehoram noweyo Jehova Nyasaye ma Nyasach kwerene.
11 여호람이 또 유다 여러 산에 산당을 세워 예루살렘 거민으로 음란하듯 우상을 섬기게 하고 또 유다를 미혹케 하였으므로
Bende ne osegero kuonde motingʼore malo mag lemo e gode matindo mag Juda kendo nomiyo jo-Jerusalem oweyo Nyasaye kendo omiyo jo-Juda bende orwenyo.
12 선지자 엘리야가 여호람에게 글을 보내어 가로되 왕의 조상 다윗의 하나님 여호와의 말씀이 네가 네 아비 여호사밧의 길과 유다 왕 아사의 길로 행치 아니하고
Jehoram nonwangʼo baruwa koa ir Elija janabi mawacho niya, “Ma e gima Jehova Nyasaye ma Nyasach kwaru Daudi wacho, ‘Ok iseluwo yore wuonu Jehoshafat kata mago mag Asa ruodh Juda.
13 오직 이스라엘 열왕의 길로 행하여 유다와 예루살렘 거민으로 음란하듯 우상을 섬기게 하기를 아합의 집과 같이 하며 또 너의 아비 집에서 너보다 선한 아우들을 죽였으니
To isewuotho e yore mag ruodhi mag Israel, omiyo isemiyo jo-Juda kod jo-Jerusalem oseweyo luwa mana kaka dhood Ahab notimo. Bende isenego oweteni monywoligo ma nyithind wuonu hie, joma ne ber moloyi.
14 여호와가 네 백성과 네 자녀와 네 아내들과 네 모든 재물을 큰 재앙으로 치리라
Koro omiyo Jehova Nyasaye biro chwado jogi, yawuoti kod mondi kod gimoro amora miluongo ni mari, noyud chwat malit.
15 또 너는 창자에 중병이 들고 그 병이 날로 중하여 창자가 빠져나오리라 하셨다 하였더라
In iwuon nibed gi tuo marach manocham nyimbiyi, kendo tuoni nomi nyimbiyi wuog oko.’”
16 여호와께서 블레셋 사람과 구스에서 가까운 아라비아 사람의 마음을 격동시키사 여호람을 치게 하셨으므로
Jehova Nyasaye nomiyo jo-Filistia gi jo-Arabu modak mokiewo kod jo-Kush obedo mamono kod Jehoram.
17 그 무리가 올라와서 유다를 침노하여 왕궁의 모든 재물과 그 아들들과 아내들을 탈취하였으므로 말째 아들 여호아하스 외에는 한 아들도 남지 아니하였더라
Negimonjo Juda magi kedo kode kendo negipeyo gik moko duto mane nitie e od ruoth kaachiel gi yawuote kod monde. Onge wuode mane odongʼ makmana wuode ma chogo miluongo ni Ahazia.
18 이 모든 일 후에 여호와께서 여호람을 치사 능히 고치지 못할 병이 그 창자에 들게 하셨으므로
Bangʼ mano Jehova Nyasaye nogoyo Jehoram gi tuo malich momako nyimbiye ma ok thiedhre.
19 여러 날 후 이 년만에 그 창자가 그 병으로 인하여 빠져나오매 저가 그 심한 병으로 죽으니 백성이 그 열조에게 분향하던 것 같이 저에게 분향하지 아니하였으며
Bangʼ kinde manok madirom higni ariyo, tuone nomedore ma nyimbiye nowuok oko omiyo notho ka en gi rem malich. Joge ne ok olosone mach mar magenga kaka nolosne kwerene.
20 여호람이 삼십이 세에 즉위하고 예루살렘에서 팔 년을 치리하다가 아끼는 자 없이 세상을 떠났으며 무리가 저를 다윗 성에 장사하였었으나 열왕의 묘실에는 두지 아니하였더라
Jehoram ne ja-higni piero adek gariyo ka nodoko ruoth, kendo norito piny kuom higni aboro kodak Jerusalem. Notho maonge ngʼama nokuyo kuom thone kendo noyike e Dala Maduongʼ mar Daudi to ok kuma iyikoe ruodhi.