< 잠언 31 >

1 르무엘왕의 말씀한바 곧 그 어머니가 그를 훈계한 잠언이라
Ty enta’ i Lemoela Mpanjaka, ty onin-drehake ­nanaren-drene’e aze:
2 내 아들아 내가 무엇을 말할꼬 내 태에서 난 아들아 내가 무엇을 말할꼬 서원대로 얻은 아들아 내가 무엇을 말할꼬
Anhan ry anako! Anhan ry anake tañ’ ovako ao! Anhan ry anako nafantoko!
3 네 힘을 여자들에게 쓰지 말며 왕들을 멸망시키는 일을 행치 말지어다
Ko atolo’o aman’ ampela ty haozara’o, ndra amo mpandrotsake mpanjakao o sata’oo.
4 르무엘아 포도주를 마시는 것이 왕에게 마땅치 아니하고 왕에게 마땅치 아니하며 독주를 찾는 것이 주권자에게 마땅치 않도다
Tsy mañeva ty mpanjaka, ry Lemoela, tsy sazo’ i mpanjakay ty mikama divay, ndra o mpamelek’ arivoo ty hilelalela toake;
5 술을 마시다가 법을 잊어버리고 모든 간곤한 백성에게 공의를 굽게 할까 두려우니라
kera hinoñe naho handikoke i liliy vaho hañamengoke ty zo’ o anan-kasotriañeo.
6 독주는 죽게된 자에게, 포도주는 마음에 근심하는 자에게 줄지어다
Anjotsò toake ty heta’e, vaho divay ty voretra añ’arofo,
7 그는 마시고 빈궁한 것을 잊어버리겠고 다시 그 고통을 기억지 아니하리라
angao hinon-dre hañaliñoa’e ty hararaha’e, tsy ho tiahy ka o hasotria’eo.
8 너는 벙어리와 고독한 자의 송사를 위하여 입을 열지니라
Manokafa falie hisolo ty moañe, ho ami’ty zo’ o anam-pamàrañe iabio.
9 너는 입을 열어 공의로 재판하여 간곤한 자와 궁핍한 자를 신원할지니라
Manokafa falie vaho mizakà an-kahiti’e; ambeno ty zo’ o rarake naho mavomavoo.
10 누가 현숙한 여인을 찾아 얻겠느냐 그 값은 진주보다 더 하니라
Ia ty mahaonin-drakemba mañeva? Ie sarotse te amo safirao.
11 그런 자의 남편의 마음은 그를 믿나니 산업이 핍절치 아니하겠으며
Atokisa’ ty trom-bali’e, ie tsy ho po-vara.
12 그런 자는 살아 있는 동안에 그 남편에게 선을 행하고 악을 행치아니하느니라
Hasoa’e fa tsy mañànto, amy ze hene andro fiveloma’e.
13 그는 양털과 삼을 구하여 부지런히 손으로 일하며
Paia’e ty volon-añondry naho ty vinda, vaho an-kafaleañe ty ifanehafa’e am-pitàñe.
14 상고의 배와 같아서 먼 데서 양식을 가져오며
Manahake o lakam-pañondrañeo, boak’añe ty añandesa’e mahakama.
15 밤이 새기 전에 일어나서 그 집 사람에게 식물을 나눠주며 여종에게 일을 정하여 맡기며
Mitroatse te mbe haleñe, hamahañe o keleia’eo, vaho handiva amo anak’ ampata’eo.
16 밭을 간품하여 사며 그 손으로 번 것을 가지고 포도원을 심으며
Ereñerè’e ty teteke vaho vilie’e; ambolea’e tanem-­bahe ami’ty vokam-pità’e.
17 힘으로 허리를 묶으며 그 팔을 강하게 하며
Midian-kafatrarañe, naho ampaozare’e o sira’eo.
18 자기의 무역하는 것이 이로운 줄을 깨닫고 밤에 등불을 끄지 아니하고
Oni’e te soa o balibalie’eo, tsy mikipe haleñe i failo’ey.
19 손으로 솜뭉치를 들고 손가락으로 가락을 잡으며
An-dravem-pità’e ty fañareta’e, le tana’e an-delam-pità’e ty antsòli’e.
20 그는 간곤한 자에게 손을 펴며 궁핍한 자를 위하여 손을 내밀며
Velare’e amo rarakeo ty sira’e, vaho ahiti’e amo mavomavoo o fita’eo.
21 그 집 사람들은 다 홍색 옷을 입었으므로 눈이 와도 그는 집 사람을 위하여 두려워하지 아니하며
Tsy hembaña’e i fanalay amo keleia’eo; fa songa misiki-mañabasà o ana’eo.
22 그는 자기를 위하여 아름다운 방석을 지으며 세마포와 자색 옷을 입으며
Anjaira’e saroñe ty vata’e, hene leny naho malòmavo o siki’eo.
23 그 남편은 그 땅의 장로로 더불어 성문에 앉으며 사람의 아는 바가 되며
Fohiñe an-dalam-bey eo ty vali’e, ie mitrao-piambesatse amo androanavi’ i taneio.
24 그는 베로 옷을 지어 팔며 띠를 만들어 상고에게 맡기며
Mitenoñe lamba leny re vaho aleta’e, tolora’e sokotry o mpanao takinakeo.
25 능력과 존귀로 옷을 삼고 후일을 웃으며
Haozarañe naho havantañañe ro fisiki’e, itohafa’e ty ho avy.
26 입을 열어 지혜를 베풀며 그 혀로 인애의 법을 말하며
Sokafe’e an-kihitse ty falie’e, le fañòham-patarihañe ty am-pivimbi’e eo.
27 그 집안 일을 보살피고 게을리 얻은 양식을 먹지 아니하나니
Halahalae’e soa o satan-keleia’eo, vaho tsy kamae’e ty mofon-kavotroañe.
28 그 자식들은 일어나 사례하며 그 남편은 칭찬하기를
Miongake o ana’eo ­mañandriañ’ aze, naho mandrenge aze i valie’ey.
29 덕행 있는 여자가 많으나 그대는 여러 여자보다 뛰어난다 하느니라
Maro ty ampela manao soa, fe fonga ilikoara’o.
30 고운 것도 거짓되고 아름다운 것도 헛되나 오직 여호와를 경외하는 여자는 칭찬을 받을 것이라
Mpamañahy ty hasoa vintañe, kòake ty hamotramotràñe, fe rengèñe ty rakemba mañeveñe am’ Iehovà.
31 그 손의 열매가 그에게로 돌아갈 것이요 그 행한 일을 인하여 성문에서 칭찬을 받으리라
Atoloro aze ty havokaram-pità’e! le handrenge aze an-dalam-bey eo o sata’eo.

< 잠언 31 >