< 마태복음 5 >
1 예수께서 무리를 보시고 산에 올라가 앉으시니 제자들이 나아온지라
Leleꞌ Yesus nita atahori hetar rema tungga E, ma Ana hene nisiꞌ lete anaꞌ sa, de endoꞌ neu naa. Ana mana tungga nara fo tengga nalaꞌ ra, rema deka-deka fo rena E.
Boe ma Ana mulai nanori se nae,
3 심령이 가난한 자는 복이 있나니 천국이 저희 것임이요
“Atahori mana tudꞌa-loloeꞌ ma duꞌa rae sira parlu Lamatuaꞌ, ara onton, te akaꞌ Lamatualain mesaꞌ ne, sira Mane malolen.
4 애통하는 자는 복이 있나니 저희가 위로를 받을 것임이요
Atahori mana ramedꞌa susa-sonaꞌ ra onton, huu Lamatualain mesaꞌ ne mana tao se ramahoꞌo.
5 온유한 자는 복이 있나니 저희가 땅을 기업으로 받을 것임이요
Atahori anak ra onton, huu dei fo ara simbo basa papala-babꞌanggiꞌ fo Lamatualain helu-fuliꞌ a.
6 의에 주리고 목마른 자는 복이 있나니 저희가 배부를 것임이요
Atahori mana nau tungga Lamatualain dala ndoo-tetun ra onton, huu dei fo Ana tao fee se ramedꞌa dai.
7 긍휼히 여기는 자는 복이 있나니 저희가 긍휼히 여김을 받을 것임이요
Atahori mana ratudꞌu rala kasian ra onton, huu dei fo Lamatualain kasian se boe.
8 마음이 청결한 자는 복이 있나니 저희가 하나님을 볼 것임이요
Atahori rala meumareꞌ ra onton, huu dei fo sira hambu rita Lamatualain.
9 화평케 하는 자는 복이 있나니 저희가 하나님의 아들이라 일컬음을 받을 것임이요
Atahori mana tao mole-dꞌame ra onton, huu dei fo Lamatualain nae, ‘Sira, Au ana nggara.’
10 의를 위하여 핍박을 받은 자는 복이 있나니 천국이 저희 것임이라
Atahori mana nenetao doidꞌosoꞌ huu tungga Lamatualain, ara onton, te akaꞌ Lamatuaꞌ mesaꞌ ne, sira Mane malolen.
11 나를 인하여 너희를 욕하고 핍박하고 거짓으로 너희를 거스려 모든 악한 말을 할 때에는 너희에게 복이 있나니
Mete ma atahori laen tao doidꞌoso nggi huu ama tungga Au, ama hambu hahambuꞌ boe. Mete ma ara olaꞌ deꞌulaka nggi, ma dui-bꞌengga peko-lelekoꞌ tao maꞌafoo nara mara, na ama o hambu hahambuꞌ boe.
12 기뻐하고 즐거워하라! 하늘에서 너희의 상이 큼이라 너희 전에 있던 선지자들을 이같이 핍박하였느니라
Onaꞌ mae taꞌo naa o, ama musi tao ao mara ramahoꞌo ma rala mara maꞌaheeꞌ a, huu Lamatualain sadꞌia bala-bꞌae babꞌanggi mara naen seli sia sorga. Te misinedꞌa, e! Nda akaꞌ hei hambu doidꞌosoꞌ onaꞌ naa sa, te dalahulun atahori ra o tao dala deꞌulakaꞌ onaꞌ naa neu Lamatualain mana ola-ola nara boe.”
13 너희는 세상의 소금이니 소금이 만일 그 맛을 잃으면 무엇으로 짜게 하리요 후에는 아무 쓸데 없어 다만 밖에 버리워 사람에게 밟힐 뿐이니라
“Mete ma tae tao nanaat maladꞌaꞌ, na, ata parlu tao masiꞌ neu dei. Onaꞌ naa boe atahori mana rasodꞌa sia raefafoꞌ ia, ara parlu nggi. Te mete ma masiꞌ a, mami ena, na, sosoan saa fai? Nggari hendi sia dalaꞌ fo nenetabꞌu-rorooꞌ.
14 너희는 세상의 빛이라! 산 위에 있는 동네가 숨기우지 못할 것이요
Hei o musi misodꞌa onaꞌ lambu a, fo atahori hetar rita no maloleꞌ. Ama musi mbila manggareloꞌ, onaꞌ kota mana sia leteꞌ ata, fo atahori mete rita.
15 사람이 등불을 켜서 말 아래 두지 아니하고 등경 위에 두나니 이러므로 집안 모든 사람에게 비취느니라
Atahori mana nambilaꞌ lambu teꞌoek, nda tao lambu a neu hura rae a rala sa. Te ara mbedꞌaꞌ lambu a sia mamana naruꞌ, fo naronda neu basa ume rala.
16 이같이 너희 빛을 사람 앞에 비취게 하여 저희로 너희 착한 행실을 보고 하늘에 계신 너희 아버지께 영광을 돌리게 하라
Ama o musi misodꞌa onaꞌ naa boe. Ama musi mironda, fo atahori laen rita masodꞌa malole mara boe. Rita taꞌo naa dei fo ara koa-kio Lamatualain rae, ‘Wee! Hei Amam sia sorga, manaseliꞌ, o!’”
17 내가 율법이나 선지자나 폐하러 온 줄로 생각지 말라 폐하러 온 것이 아니요 완전케 하려 함이로다
“Ama afiꞌ duꞌa mae, Au raefafoꞌ uma ia, fo ae umopoꞌ hendi Lamatualain hohoro-lalanen fo Ana fee neu baꞌi Musa. Boe ma afiꞌ mae Au nda tao afiꞌ neu saa fo Lamatualain mana ola-ola nara olaꞌ memaꞌ eniꞌ a lele uluꞌ a. Huu Au uma ia, ae tao basaꞌ e dadꞌi onaꞌ basa dalaꞌ fo ara olaꞌ memaꞌ a.
18 진실로 너희에게 이르노니 천지가 없어지기 전에는 율법의 일점 일획이라도 반드시 없어지지 아니하고 다 이루리라
Huu naa de, rena malolole, e! Lalai no raefafoꞌ nda feꞌe bisa rambalulutu sa, mete ma basa e nda feꞌe dadꞌi tungga Lamatualain hohoro-lalane nara sa. Mae akaꞌ titiꞌ do koma esa o nda bisa neneose hendiꞌ sa.
19 그러므로 누구든지 이 계명 중에 지극히 작은 것 하나라도 버리고 또 그같이 사람을 가르치는 자는 천국에서 지극히 작다 일컬음을 받을 것이요 누구든지 이를 행하며 가르치는 자는 천국에서 크다 일컬음을 받으리라
Mia basa Lamatuaꞌ atahori nara, mete ma ruma ralena-langga Lamatualain hohoro-lalanen, huu ana duꞌa nae, ‘Hee! Hohoro-lalaneꞌ ia, anadꞌikiꞌ a, nda naꞌena sosoan saa sa boe!’ Basa ma ana nanori onaꞌ naa fee neu atahori laen, dei fo Lamatualain sia sorga tao e dadꞌiꞌ a anadꞌikiꞌ. Te, atahori mana tao tungga basa Lamatualain hohoro-lalanen, ma ana nanori onaꞌ naa neu atahori laen, dei fo Lamatualain tao eni dadꞌi atahori mana naꞌena ngguna.
20 내가 너희에게 이르노니 너희 의가 서기관과 바리새인보다 더 낫지 못하면 결단코 천국에 들어가지 못하리라
Mimihere Au! Mete ma hei nda misodꞌa ndoo-tetuꞌ malole lenaꞌ meser agama ro atahori partei Farisi ra sa, na, hei nda bisa dadꞌi Lamatualain atahorin sa.
21 옛 사람에게 말한 바 살인치 말라 누구든지 살인하면 심판을 받게 되리라 하였다는 것을 너희가 들었으나
“Hei bubꞌuluꞌ baꞌi Musa hohoro-lalanen fo ana nafadꞌe memaꞌ neu bei-baꞌi tara nae, ‘Afiꞌ misa atahori, te se nisa atahori, dei fo ana hambu huku-dꞌokiꞌ.’
22 나는 너희에게 이르노니 형제에게 노하는 자마다 심판을 받게 되고 형제를 대하여 라가라 하는 자는 공회에 잡히게 되고 미련한 놈이라 하는 자는 지옥 불에 들어가게 되리라 (Geenna )
Te Au ae ufadꞌe taꞌo ia: esa afiꞌ miminasa esa, te seka namanasa toronoon, dei fo nenehuku-dꞌokiꞌ. Atahori mana namue toronoon nae, ‘Nggoa ma onaꞌ ee!’ Dei fo atahori naa musi neu nataa sia lasi-lasi agama ra matan. Boe ma atahori mana bua toronoon nae, ‘Nggoaꞌ e!, dei fo nenehuku-dꞌokiꞌ sia ai naraka. (Geenna )
23 그러므로 예물을 제단에 드리다가 거기서 네 형제에게 원망들을 만한 일이 있는 줄 생각나거든
Dadꞌi mete ma mae mendi tutunu-hohotum neu Lamatualain, te musunedꞌa, toronoom feꞌe namanasa nggo,
24 예물을 제단 앞에 두고 먼저 가서 형제와 화목하고 그 후에 와서 예물을 드리라
na, afiꞌ mbedaꞌ tutunu-hohotum dei. Muu dame mo toronoom dei, dei fo feꞌe na muu mbedaꞌ tutunu-hohotum fee neu Lamatualain.
25 너를 송사하는 자와 함께 길에 있을 때에 급히 사화하라 그 송사하는 자가 너를 재판관에게 내어주고 재판관이 관예에게 내어주어 옥에 가둘까 염려하라
Mete ma hambu atahori rae tao dedꞌeat ro nggo, na malole lenaꞌ muu dame lai-lai mo e leo. Mete ma hokoꞌ, naa, dei fo atahori naa no nggo muu mutaa sia mana nggero-furiꞌ a. Basa fo mana nggero-furiꞌ a fee nggo misiꞌ polisi, boe ma ara tao nggo bui rala muu.
26 진실로 네게 이르노니 네가 호리라도 남김이 없이 다 갚기 전에는 결단코 거기서 나오지 못하리라
Au olaꞌ ia tebꞌe-tebꞌeꞌ! Dei fo leo mukundoo sia bui rala losa bae basa hutam dei.”
27 또 간음치 말라 하였다는 것을 너희가 들었으나
“Hei bubꞌuluꞌ baꞌi Musa hohoro-lalanen nae, ‘Afiꞌ hohongge.’
28 나는 너희에게 이르노니 여자를 보고 음욕을 품는 자마다 마음에 이미 간음하였느니라
Te Au ae ufadꞌe taꞌo ia: atahori botiꞌ matan fo mete inaꞌ sa, ma ralan hii nae sungguꞌ naꞌabꞌue no e, na, touꞌ naa hohongge no inaꞌ naa sia ralan ena.
29 만일 네 오른눈이 너로 실족케 하거든 빼어 내버리라 네 백체 중 하나가 없어지고 온 몸이 지옥에 던지우지 않는 것이 유익하며 (Geenna )
Mete ma tao salaꞌ mendiꞌ mata onam, na, edꞌo hendiꞌ e. Huu malole lenaꞌ sorga muu mendiꞌ a matam seri, afiꞌ losa ara nggari nggo misiꞌ ai naraka muu mendi matam ruꞌa se. (Geenna )
30 또한 만일 네 오른손이 너로 실족케 하거든 찍어 내버리라 네 백체 중 하나가 없어지고 온 몸이 지옥에 던지우지 않는 것이 유익하니라 (Geenna )
Ma mete ma tao salaꞌ mendiꞌ lima onam, na, nggero hendi e. Te malole lenaꞌ sorga rala muu mendiꞌ a limam seri, te afiꞌ losa ara nggari nggo misiꞌ ai naraka no limam ruꞌa se.” (Geenna )
31 또 일렀으되 누구든지 아내를 버리거든 이혼증서를 줄 것이라 하였으나
“Hei bubꞌuluꞌ baꞌi Musa hohoro-lalanen nae, ‘Atahori mahelaꞌ no saon, na, ana musi fee susura mahelaꞌ neu inaꞌ a.’
32 나는 너희에게 이르노니 누구든지 음행한 연고 없이 아내를 버리면 이는 저로 간음하게 함이요 또 누구든지 버린 여자에게 장가 드는 자도 간음함이니라
Te Au ufadꞌe taꞌo ia: mete ma hambu atahori mahelaꞌ no saon, tao-tao te saon nda hohongge, sa, ma inaꞌ naa sao seluꞌ, na, onaꞌ sao ulun tao e hohongge. Ma mete ma hambu touꞌ sa sao nala inaꞌ mana hela hendiꞌ sa, na, ruꞌa se o hohongge boe.
33 또 옛 사람에게 말한 바 헛 맹세를 하지 말고 네 맹세한 것을 주께 지키라 하였다는 것을 너희가 들었으나
“Hei bubꞌuluꞌ baꞌi Musa hohoro-lalanen fo ana nafadꞌe neu bei-baꞌi tara nae, ‘Mete ma ho helu-fuli pake sumba mendiꞌ Lamatualain naran, na, ho nenepaꞌaꞌ mo hehelu-fufuliꞌ naa ena.’
34 나는 너희에게 이르노니 도무지 맹세하지 말지니 하늘로도 말라 이는 하나님의 보좌임이요
Te Au ufadꞌe taꞌo ia: mete ma helu-fuliꞌ, na, afiꞌ pake susumbaꞌ. Afiꞌ sumba mendiꞌ sorga naran, huu sorga naa, Lamatualain mamana leleon.
35 땅으로도 말라 이는 하나님의 발등상임이요 예루살렘으로도 말라 이는 큰 임금의 성임이요
Afiꞌ sumba mendiꞌ raefafoꞌ naran, huu raefafoꞌ naa Lamatualain ei tatabꞌun boe. Boe ma afiꞌ sumba mendiꞌ Yerusalem naran, huu Yerusalem naa o, Mane Monaeꞌ a kotan boe.
36 네 머리로도 말라 이는 네가 한 터럭도 희고 검게 할 수 없음이라
Afiꞌ sumba mendiꞌ langga mara. Te hei nda miꞌena koasa fo parenda langga fulu mara esa fo dadꞌi nggeoꞌ do mutiꞌ sa boe.
37 오직 너희 말은 옳다 옳다, 아니라 아니라 하라 이에서 지나는 것은 악으로 좇아 나느니라
Dadꞌi mete ma ama mae helu-fuliꞌ mae, iya, na, mifadꞌe mae, ‘iya’. Do mete ma hokoꞌ naa, mae ‘Hokoꞌ’. Mete ma hei olaꞌ lenaꞌ naa fai, na, naa naꞌoka sia nitu ra ena.
38 또 눈은 눈으로, 이는 이로 갚으라 하였다는 것을 너희가 들었으나
“Hei bubꞌuluꞌ baꞌi Musa hohoro-lalanen nae, ‘Mete ma hambu atahori tao ralutu matam, na, bala-bꞌae tao mulutu matan boe. Ma mete ma hambu atahori tao raꞌouꞌ nisim, na, tao muꞌouꞌ nisin boe.’
39 나는 너희에게 이르노니 악한 자를 대적지 말라 누구든지 네 오른편 뺨을 치거든 왼편도 돌려 대며
Te Au ae ufadꞌe taꞌo ia: afiꞌ bala-bꞌae deꞌulakaꞌ no deꞌulakaꞌ. Mete ma atahori mbasa nasum seri, na, hela fo ana mbasa seluꞌ nasum seri fai.
40 또 너를 송사하여 속옷을 가지고자 하는 자에게 겉옷까지도 가지게 하며
Mete ma hambu atahori rae radꞌedꞌea ro nggo, fo rae haꞌi rala badꞌum, na, fee jeket ma neu boe.
41 또 누구든지 너로 억지로 오리를 가게 하거든 그 사람과 십리를 동행하고
Mete ma hambu soldꞌadꞌu esa naꞌasusuuꞌ nggo laoꞌ ma lemba mendi sudꞌiꞌ a saan dodꞌoon kilo esa, na, lemba mendi e dodꞌoon kilo rua leo.
42 네게 구하는 자에게 주며 네게 꾸고자 하는 자에게 거절하지 말라
Mete ma hambu atahori roꞌe saa mia nggo, na, fee neu leo. Ma mete ma hambu atahori rae pindan sudꞌiꞌ a saa ma, na, fee neuꞌ ena.
43 또 네 이웃을 사랑하고 네 원수를 미워하라 하였다는 것을 너희가 들었으나
“Hei rena atahori rae, ‘Sue toronoo mara, ma binci atahori mana binci nggo.’
44 나는 너희에게 이르노니 너희 원수를 사랑하며 너희를 핍박하는 자를 위하여 기도하라
Te Au ufadꞌe taꞌo ia: musi sue atahori mana binci nggo. Ma moꞌe Lamatuaꞌ fee papala-babꞌanggiꞌ neu atahori mana tao doidꞌoso nggo.
45 이같이 한즉 하늘에 계신 너희 아버지의 아들이 되리니 이는 하나님이 그 해를 악인과 선인에게 비취게 하시며 비를 의로운 자와 불의한 자에게 내리우심이니라
Mete ma tao taꞌo naa, na, mutudꞌu mae, ho ia Amam mana sia sorga anan. Huu Ana tao relo a naronda fee neu atahori maloleꞌ ma fee neu atahori deꞌulaka ra boe. Ana o naꞌondaꞌ udꞌan fee neu atahori mana tungga parendan naꞌabꞌue no atahori mana labꞌan parendan boe.
46 너희가 너희를 사랑하는 자를 사랑하면 무슨 상이 있으리요 세리도 이같이 아니하느냐
Dadꞌi mete ma sue akaꞌ atahori mana sue nggo, na, duꞌa mae Lamatualain musi bala-bꞌae nggo papala-babꞌanggiꞌ do? Hokoꞌ! Te atahori deꞌulakaꞌ o sue nonoo mana sue sira boe.
47 또 너희가 너희 형제에게만 문안하면 남보다 더 하는 것이 무엇이냐 이방인들도 이같이 아니하느냐
Dadꞌi mete ma ho fee sodꞌa-moleꞌ neuꞌ a nonoom, na, lenan saa? Te atahori nda mana ramahere neu Lamatualain sa o tao onaꞌ naa boe.
48 그러므로 하늘에 계신 너희 아버지의 온전하심과 같이 너희도 온전하라
Dadꞌi musunedꞌa, e! Amam mana sia sorga sue basa atahori. Dadꞌi musi tao tungga taꞌo naa boe.