< 느헤미야 6 >

1 산발랏과 도비야와 아라비아 사람 게셈과 그 나머지 우리의 대적이 내가 성을 건축하여 그 퇴락한 곳을 남기지 아니하였다 함을 들었는데 내가 아직 성문에 문짝을 달지 못한 때라
Pea ʻi he fanongo ʻe Sanipalate, mo Topaia, mo Kesemi ko e ʻAlepea, mo hono toe ʻo homau fili, kuo u langaʻi ʻae ʻā maka; pea naʻe ʻikai ha ava ʻoku toe; (ka ʻi he kuonga ko ia naʻe teʻeki ai te u fokotuʻu hake ʻae ngaahi matapā laupapa ki he ngaahi hūʻanga): naʻe hoko ai ʻo pehē:
2 산발랏과 게셈이 내게 보내어 이르기를 `오라! 우리가 오노 평지 한 촌에서 서로 만나자' 하니 실상은 나를 해코자 함이라
Naʻe fekau ʻe Sanipalate mo Kesemi kiate au, ʻo pehē, “Haʻu, ketau fakataha ʻi he potu kakai ʻe taha ʻi he toafa ʻo Ono.” Ka naʻa nau fifili ke fai ha kovi kiate au.
3 내가 곧 저희에게 사자들을 보내어 이르기를 `내가 이제 큰 역사를 하니 내려가지 못하겠노라 어찌하여 역사를 떠나 정지하게 하고 너희에게로 내려가겠느냐?' 하매
Pea ne u fekau ʻae kau talafekau kiate kinautolu, ʻo pehē, “ʻOku ou fai ʻae ngāue ʻoku lahi, ko ia ʻoku ʻikai te u faʻa ʻalu hifo: koeʻumaʻā ʻa ʻeku tuku ʻae ngāue, ʻi he liʻaki ia, pea ʻalu hifo ai kiate kimoutolu?”
4 저희가 네번이나 이같이 내게 보내되 나는 여전히 대답하였더니
Ka naʻa nau fekau pehē kiate au, ʻo liunga fā; pea ne u talia ʻakinautolu ʻi he anga pe taha:
5 산발랏이 다섯번째는 그 종자의 손에 봉하지 않은 편지를 들려 내게 보내었는데
Pea naʻe toki fekau pehē ai pe ʻe Sanipalate ʻa ʻene tamaioʻeiki kiate au ko hono liunga nima mo e tohi mafola pe ʻi hono nima;
6 그 글에 이르기를 이방 중에도 소문이 있고 가스무도 말하기를 네가 유다 사람들로 더불어 모반하려 하여 성을 건축한다 하나니 네가 그 말과 같이 왕이 되려 하는도다
‌ʻAia naʻe tuʻu ai ʻae lea ni, “Kuo fakaongo ki he hiteni, pea kuo tala ia ʻe Kasimu, ʻo pehē ko koe mo e kakai Siu ʻoku mou tokanga ke angatuʻu: ko ia ʻoku ke langa ai ʻae ʻā maka, koeʻuhi ke ke hoko ai ko honau tuʻi, ʻo fakatatau ki he ngaahi lea ni.
7 또 네가 선지자를 세워 예루살렘에서 너를 들어 선전하기를 유다에 왕이 있다 하게 하였으니 이 말이 왕에게 들릴지라 그런즉 너는 이제 오라 함께 의논하자 하였기로
Pea kuo ke fakanofo ʻae kau palōfita, ke nau malangaʻaki koe ʻi Selūsalema, ʻo pehē, ‘ʻOku ai ʻae tuʻi ʻi Siuta: pea ko eni ʻe fakaongo atu ia ki he tuʻi ʻo fakatatau ki he ngaahi lea ni. Ko ia ke ke haʻu, pea ke tau alea ʻo fakakaukau fakataha.’”
8 내가 보내어 저에게 이르기를 `너의 말한바 이런 일은 없는 일이요 네 마음에서 지어낸 것이라' 하였나니
Pea ne u fekau kiate ia, ʻo pehē, “ʻOku ʻikai fai ha meʻa hangē ko ia ʻoku ke lau ki ai, ka ʻoku ke fakatupu ia ʻi ho loto ʻoʻou.”
9 이는 저희가 다 우리를 두렵게 하고자 하여 말하기를 `저희 손이 피곤하여 역사를 정지하고 이루지 못하리라' 함이라 `이제 내 손을 힘있게 하옵소서!' 하였노라
He naʻa nau fai kotoa pē ke fakamanavahēʻi ʻakimautolu, ʻo pehē, “ʻE vaivai ai honau nima mei he ngāue, ke ʻoua naʻa fai ia.” Pea ko eni, [ʻE ʻOtua], ke ke fakamālohi hoku nima.
10 이 후에 므헤다벨의 손자 들라야의 아들 스마야가 두문불출하기로 내가 그 집에 가니 저가 이르기를 저희가 너를 죽이러 올 터이니 우리가 하나님의 전으로 가서 외소 안에 있고 그 문을 닫자 저희가 필연 밤에 와서 너를 죽이리라 하기로
Hili ia naʻaku ʻalu ki he fale ʻo Simaia ko e foha ʻo Telaia ko e foha ʻe Mihetapeli, ʻaia naʻe nofo fale pe: pea naʻe pehē ʻe ia, “Keta fakataha ʻi he fale ʻoe ʻOtua, ʻi he loto faletapu, pea ke tā tāpuni ʻae ngaahi matapā ʻoe faletapu: he tenau haʻu ke tāmateʻi koe, ʻio, tenau haʻu ʻi he poʻuli ke tāmateʻi koe.”
11 내가 이르기를 `나같은 자가 어찌 도망하며 나같은 몸이면 누가 외소에 들어가서 생명을 보존하겠느냐? 나는 들어가지 않겠노라' 하고
Pea ne u pehē, “He ʻoku lelei ke hola ʻae tangata hangē ko au? Pea ko hai ia, ʻaia kuo hoko ʻo hangē ko au, pea ʻe ʻalu ia ki he faletapu ke hao ai ʻene moʻui? ʻE ʻikai te u ʻalu.”
12 깨달은즉 저는 하나님의 보내신 바가 아니라 도비야와 산발랏에게 뇌물을 받고 내게 이런 예언을 함이라
Pea ʻiloange, naʻaku vakai, naʻe ʻikai fekau ia ʻe he ʻOtua: ka naʻa ne fakahā ʻae kikite ni kiate au; koeʻuhi naʻe totongi ia ʻe Topaia mo Sanipalate.
13 저희가 뇌물을 준 까닭은 나를 두렵게 하고 이렇게 함으로 범죄하게 하고 악한 말을 지어 나를 비방하려 함이었느니라
Ko e meʻa ia naʻe totongi ai ia, koeʻuhi ke u hoko ʻo manavahē, pea fai pehē, ʻo fai angahala, pea kenau maʻu ai ʻae meʻa ke fakaongo kovi ʻaki, pea koeʻuhi kenau fakakovi ai au.
14 내 하나님이여, 도비야와 산발랏과 여선지 노아댜와, 그 남은 선지자들 무릇 나를 두렵게 하고자 한 자의 소위를 기억하옵소서! 하였노라
“ʻE hoku ʻOtua, ke ke manatuʻi ʻe koe ʻa Topaia mo Sanipalate ʻo fakatatau ki heʻena ngāue ko eni, pea ki he fefine palōfita ko Noatia, pea mo hono toe ʻoe kau palōfita, ʻaia naʻa nau loto ke fakamanavahēʻi au.”
15 성 역사가 오십 이일만에 엘룰월 이십 오일에 끝나매
Pea pehē, naʻe fakaʻosi ʻae ʻā maka ʻi hono uofulu ma nima ʻoe ʻaho ʻoe māhina ko Iluli, ʻi he ʻaho ʻe nimangofulu ma ua
16 우리 모든 대적과 사면 이방사람들이 이를 듣고 다 두려워하여 스스로 낙담하였으니 이는 이 역사를 우리 하나님이 이루신 것을 앎이니라
Pea naʻe hoko ʻo pehē, ʻi he fanongo ki ai ʻe homau fili kotoa pē, pea mamata ʻe he hiteni kotoa pē naʻe nofo ʻo takatakai ʻiate kimautolu ki he ngaahi meʻa ni, naʻa nau loto vaivai lahi ʻi honau mata: he naʻa nau mamata kuo fai ʻae ngāue ni ʻi homau ʻOtua.
17 그 때에 유다의 귀인들이 여러번 도비야에게 편지하였고 도비야의 편지도 저희에게 이르렀으니
Pea ko eni foki, ʻi he ngaahi ʻaho ko ia naʻe ʻave ʻe he houʻeiki ʻo Siuta ʻae ngaahi tohi kia Topaia, pea naʻe ʻomi ʻae ngaahi tohi ʻa Topaia kiate kinautolu.
18 도비야는 아라의 아들 스가냐의 사위가 되었고 도비야의 아들 여호하난도 베레갸의 아들 므술람의 딸을 취하였으므로 유다에서 저와 동맹한 자가 많음이라
He naʻe ai ʻae tokolahi ʻi Siuta naʻe fuakava kiate ia, he ko e foha ia ʻi he fono kia Sikania ko e foha ʻo ʻAla; pea kuo toʻo ʻe hono foha ko Sohanani ʻae ʻofefine ʻo Mesulami ko e foha ʻo Pelekia.
19 저희들이 도비야의 선행을 내 앞에 말하고 또 나의 말도 저에게 전하매 도비야가 항상 내게 편지하여 나를 두렵게 하고자 하였느니라
Pea naʻa nau fakaongo mai kiate au ʻene ngaahi ngāue lelei foki, pea naʻe fakaongo ʻeku ngaahi lea kiate ia. Pea naʻe ʻomi ʻe Topaia ʻae ngaahi tohi ke fakamanavahēʻi ai au.

< 느헤미야 6 >