< Sams-Zgame 106 >

1 Ra Anumzamofo agi'a ahentesga nehuta susu huntesune. Na'ankure agra knare hu'ne. Agrama avesi nerantea zamo'a vagaore mevava huno nevie.
यहोवा की स्तुति करो! यहोवा का धन्यवाद करो, क्योंकि वह भला है; और उसकी करुणा सदा की है!
2 Ra Anumzamo'ma hankavenentake eri'zama eri'nea zankura, iza hamprino kegara hugahie? Ana hu'neankino mago vahe'mo'a agri agi'a husga huntegahianagi, Agrama antahi'nea avamentera osugahie.
यहोवा के पराक्रम के कामों का वर्णन कौन कर सकता है, या उसका पूरा गुणानुवाद कौन सुना सकता है?
3 Iza'o maka zupama fatgo avu'ava zama nehuno, fatgo huno refkohu avu'ava zama nehia vahe'mo'a muse hugahie.
क्या ही धन्य हैं वे जो न्याय पर चलते, और हर समय धर्म के काम करते हैं!
4 Ra Anumzamoka vaheka'ama zamazeri knare'ma nehanunka, kagesa antahi nenaminka, erava'o hunka naza hunka nagu'vazio.
हे यहोवा, अपनी प्रजा पर की, प्रसन्नता के अनुसार मुझे स्मरण कर, मेरे उद्धार के लिये मेरी सुधि ले,
5 Kagrama huhampri zamante'nana vahe kamo'zama so'e mani'zampima musema hu'za nemanisage'na, zamagrane musema hu'zanku nave'nesige'na kagri vahe'ene musena hanue hu'na nagesa nentahue. Kagrama erisantima hare'nana vaheka'ane natrege'na magoka mani'ne'na, Kagri kagi'a ahentesga ha'neno.
कि मैं तेरे चुने हुओं का कल्याण देखूँ, और तेरी प्रजा के आनन्द में आनन्दित हो जाऊँ; और तेरे निज भाग के संग बड़ाई करने पाऊँ।
6 Tagri tagehe'mo'zama hu'nazaza huta tagra kumi hu'none. Ana nehuta kumi hu hakare huta eri hakare hu'none.
हमने तो अपने पुरखाओं के समान पाप किया है; हमने कुटिलता की, हमने दुष्टता की है!
7 Tagehemo'zama Isipima mani'neza kagrama eri fore'ma hu'nana kaguva zankura musena osu'naze. Kagrama kavesi zamantenenkama so'e kavukva'ma huzmante'nana zankura zamaganekani'naze. Ana nehu'za Koranke hagerinte'ma ne-eza ha' regante'naze.
मिस्र में हमारे पुरखाओं ने तेरे आश्चर्यकर्मों पर मन नहीं लगाया, न तेरी अपार करुणा को स्मरण रखा; उन्होंने समुद्र के किनारे, अर्थात् लाल समुद्र के किनारे पर बलवा किया।
8 Ana hu'neanagi Anumzamo'a Agri agimofo knare zankure huno zamaguravazi'ne. Ana nehuno Agra tusi hankave'a erinte ama hanige'za kesazegu anara hu'ne.
तो भी उसने अपने नाम के निमित्त उनका उद्धार किया, जिससे वह अपने पराक्रम को प्रगट करे।
9 Anumzamo'a hankave ke Koranke Hagerimofona huntegeno, hageri amu'nompina ka fore huno, hagage kokampima hu'neaza huno mopa fore higeno hagege hu'ne. Ana hutegeno hagege kokampima me'nea mopare'ma viaza huno, hagerimofo amu'nompina Israeli vahera zamavareno kantu kaziga vu'ne.
तब उसने लाल समुद्र को घुड़का और वह सूख गया; और वह उन्हें गहरे जल के बीच से मानो जंगल में से निकाल ले गया।
10 E'ina huno Anumzamo'a ha'ma rezmante'naza vahe'mofo zamazampintira zamagu'nevazino, ha' vahe'zmimokizmi hankavefintira zamagu'vazino ete zamavare'ne.
१०उसने उन्हें बैरी के हाथ से उबारा, और शत्रु के हाथ से छुड़ा लिया।
11 Hianagi zamagri ha' vahera, hagerimo ete eme ruhamprino refitege'za fri vagarageno, anampintira magore huno kuzafara omani fri vagare'naze.
११और उनके शत्रु जल में डूब गए; उनमें से एक भी न बचा।
12 Ana'ma hige'za Anumzamofo vahe'mo'za agrama huvempama hu'nea kegura zamentinti nehu'za, zagame hu'za agri agi ahentesga hu'naze.
१२तब उन्होंने उसके वचनों का विश्वास किया; और उसकी स्तुति गाने लगे।
13 Hianagi Ra Anumzamo'ma erifore'ma hu'nea zankura, ame hu'za zamagekani'naze. Ana hige'za Anumzamofo antahintahigura avega onte'za nazano hunaku'ma haza zana, amne tro hu'naze.
१३परन्तु वे झट उसके कामों को भूल गए; और उसकी युक्ति के लिये न ठहरे।
14 Hagege kokampima e'nazana ne'zama ne'zankura tusiza huno zamavesi zamavesi hu'ne. Ana nehige'za vahe omani ka'ma kokampina Anumzamofona rehe'za ke'naze.
१४उन्होंने जंगल में अति लालसा की और निर्जल स्थान में परमेश्वर की परीक्षा की।
15 E'ina hazageno Anumzamofoma antahigaza zana amne zami'ne. Hianagi havizantfa hu'nea kri atregeno eme zamazeri haviza hu'ne.
१५तब उसने उन्हें मुँह माँगा वर तो दिया, परन्तु उनके प्राण को सूखा दिया।
16 Seli nonkuma'ma eme ante'za mani'nafintira, mago'a oti'za Ra Anumzamo'ma huhampri zananteno zanazeri ruotagema hu'nea pristi eri'za netre Mosese'ene Aronikema e'neri'a eri'zankura kanive reznante'naze.
१६उन्होंने छावनी में मूसा के, और यहोवा के पवित्र जन हारून के विषय में डाह की,
17 Ana'ma hazageno'a mopamo'a ruaka huno Datanina asgahu nenakrino, anampina Abiramune mago'a naga'enena zamazeri nakrifenka atreno refite'ne.
१७भूमि फटकर दातान को निगल गई, और अबीराम के झुण्ड को निगल लिया।
18 Ana naga'mokizmi kema antahi'za amage'ma nente'za vahe'mo'za havi avu'ava'ma hu'naza vahera, tevemo eramino eme te fanane hu'ne.
१८और उनके झुण्ड में आग भड़क उठी; और दुष्ट लोग लौ से भस्म हो गए।
19 Horepi agonafima ete'za golireti kre maramra hu'za, bulimakao anenta'mofo amema'a tro huntete'za, ana zamofo avuga kepri hu'za monora hunte'naze.
१९उन्होंने होरेब में बछड़ा बनाया, और ढली हुई मूर्ति को दण्डवत् किया।
20 Hihamu masa'ane Anumzana amne zama hiaza hu'za, tra'zama nenea zaga ve bulimakaomofo amema'are atre'naze.
२०उन्होंने परमेश्वर की महिमा, को घास खानेवाले बैल की प्रतिमा से बदल डाला।
21 Isipi mopafima zamagu vazinaku'ma hankave kaguvazama erifore'ma nehuno, zamavareno etiramino'ma e'nea Anumzana, zamage kaninte'naze.
२१वे अपने उद्धारकर्ता परमेश्वर को भूल गए, जिसने मिस्र में बड़े-बड़े काम किए थे।
22 Anumzamo'ma e'inahu hankave eri'zama Hamu mopafi erifore nehuno, ruzahu kaguvazama koranke hagerinte'ma erifore hige'zama ke'naza zankura zamagesa ontahi'naze.
२२उसने तो हाम के देश में आश्चर्यकर्मों और लाल समुद्र के तट पर भयंकर काम किए थे।
23 E'ina'ma hu'nazagu huno Anumzamo'a zamazeri haviza hugahue huno huama hu'ne. Hianagi Agrama huhamprinte'nea ne' Mosese'a Anumzamofone veamokizmi amu'nompi oti'neno antahigeno, krimpa ahe'zana atregeno uramino huno meme higeno, Anumzamo'a zamazeri havizana osu'ne.
२३इसलिए उसने कहा कि मैं इन्हें सत्यानाश कर डालता यदि मेरा चुना हुआ मूसा जोखिम के स्थान में उनके लिये खड़ा न होता ताकि मेरी जलजलाहट को ठंडा करे कहीं ऐसा न हो कि मैं उन्हें नाश कर डालूँ।
24 Hagi zamagra knare mopafima ufre zankura zamavesra hu'ne. Na'ankure Anumzamofo kegura zamagra zamentintia osu'nazagu anara hu'naze.
२४उन्होंने मनभावने देश को निकम्मा जाना, और उसके वचन पर विश्वास न किया।
25 Zamagra seli nozamifi mani'neza sumisumi hu'za kehakare nehu'za, Ra Anumzamofo nanekea amage onte'naze.
२५वे अपने तम्बुओं में कुड़कुड़ाए, और यहोवा का कहा न माना।
26 Ana'ma hazagu huno Anumzamo'a aza erisga nehuno vahe omani ka'ma kokampi zamatre'nuge'za frigahaze huno huvempa kea hu'ne.
२६तब उसने उनके विषय में शपथ खाई कि मैं इनको जंगल में नाश करूँगा,
27 Ana nehu'na zamagripinti'ma efore'ma hanaza vahera, zamazeri panani hanuge'za ru vahe moparega umani emani hu'ne'za anantega frigahaze hu'ne.
२७और इनके वंश को अन्यजातियों के सम्मुख गिरा दूँगा, और देश-देश में तितर-बितर करूँगा।
28 Hagi henka Israeli vahe'mo'za Peori kumatera Bali havi anumzana mono hunente'za, fri vahete'ma ofama nehaza ne'zanena ne'naze.
२८वे बालपोर देवता को पूजने लगे और मुर्दों को चढ़ाए हुए पशुओं का माँस खाने लगे।
29 E'inahu havi avu'ava zama haza zamo Ra Anumzamofona azeri rimpa hazageno rankri atregeno eno, eme zamazeri haviza hu'ne.
२९यों उन्होंने अपने कामों से उसको क्रोध दिलाया, और मरी उनमें फूट पड़ी।
30 Hianagi Finiasi'a otino kumi'ma hu'naza vahera zamahe hana higeno, ana krimo'a vagare'ne.
३०तब पीनहास ने उठकर न्यायदण्ड दिया, जिससे मरी थम गई।
31 Ana hu'neankino ananteti'ma agafa hu'za mani'za vanaza vahe'mo'zane, henkama forehu anante nante'ma hu'za vanaza vahe'mo'za, Finiasi'a fatgo avu'ava'za hu'ne hu'za maka zupa antahimi'za vugahaze.
३१और यह उसके लेखे पीढ़ी से पीढ़ी तक सर्वदा के लिये धर्म गिना गया।
32 Israeli vahe'mo'za Meriba mopafima me'nea tintaminte'ma mani'neza Ra Anumzamofona azeri rimpa ahazageno, ana'ma hazazamofo knazana Mosese agofetu erintegeno eri'ne.
३२उन्होंने मरीबा के सोते के पास भी यहोवा का क्रोध भड़काया, और उनके कारण मूसा की हानि हुई;
33 E'ina hu'za Mosesena azeri rimpa ahazageno, osuga naneke Mosese'a hu'ne.
३३क्योंकि उन्होंने उसकी आत्मा से बलवा किया, तब मूसा बिन सोचे बोल उठा।
34 Anama emani'naza mopafima mani'naza vahera, Ra Anumzamo'a zamahe hana hiho huno Israeli vahera huzmante'neanagi, ana nanekea amagera ante'za zamahe hanara osu'naze.
३४जिन लोगों के विषय यहोवा ने उन्हें आज्ञा दी थी, उनको उन्होंने सत्यानाश न किया,
35 Hianagi Israeli vahe'mo'za ana mopafima nemaniza vahe'ene ruhava hu'za nemani'za, ana vahe'mokizmi kefo avu'ava zana amage ante'za hu'naze.
३५वरन् उन्हीं जातियों से हिलमिल गए और उनके व्यवहारों को सीख लिया;
36 Ana nehu'za havi anumzamofo monora hunte'naze. Ana'ma haza zamo'a krifugna huno zamazeri haviza hu'ne.
३६और उनकी मूर्तियों की पूजा करने लगे, और वे उनके लिये फंदा बन गई।
37 Ana nehu'za ne'mofa zamia zamahe'za havi anumzante kresramna vu'naze.
३७वरन् उन्होंने अपने बेटे-बेटियों को पिशाचों के लिये बलिदान किया;
38 Hazenkezmi omane'nea ne'mofa zamia zamahe'za, korazmia eri neragi'za, Kenani vahe'mokizmi havi anumzantaminte zamahe'za Kresramanama vu'naza korazmimo mopa eri hi'nimna vu'ne.
३८और अपने निर्दोष बेटे-बेटियों का लहू बहाया जिन्हें उन्होंने कनान की मूर्तियों पर बलि किया, इसलिए देश खून से अपवित्र हो गया।
39 E'inahu kefo avu'ava'ma hazazamo higeza Anumzamofo avurera agrua nosu'za, havi anumzama avesima antaza zamo'a Ra Anumzamofo avurera, vere a'mo'ma neve'enema mani fatgo osuno, atreno mago venema monko avu'ava zama hiaza hu'naze.
३९और वे आप अपने कामों के द्वारा अशुद्ध हो गए, और अपने कार्यों के द्वारा व्यभिचारी भी बन गए।
40 E'ina hu'negu Ra Anumzamo'a vahe'agura tusi arimpa ahenezmanteno, nagri vahere huno'ma erisanti'ma hare'nea vahera agotezmanteno avesra huzmante'ne.
४०तब यहोवा का क्रोध अपनी प्रजा पर भड़का, और उसको अपने निज भाग से घृणा आई;
41 Ana huteno ru mopafi vahe'ma zamavesrama hunezmantaza vahe'mokizmi zamazampi zamavarentege'za, ana vahe'mo'za kegava huzmante'naze.
४१तब उसने उनको अन्यजातियों के वश में कर दिया, और उनके बैरियों ने उन पर प्रभुता की।
42 Ana nehu'za ha' vahe'zamimo'za knazana zamiza zamazeri haviza nehazage'za, zamagri hankavefi mani'naze.
४२उनके शत्रुओं ने उन पर अत्याचार किया, और वे उनके हाथों तले दब गए।
43 Rama'a zupa Anumzamo'a zamagu vazi'neanagi, kema antahi avu'ava zana zamagripina omane'negu huno, zamagri kumimo zamazeri haviza hu'ne.
४३बारम्बार उसने उन्हें छुड़ाया, परन्तु वे उसके विरुद्ध बलवा करते गए, और अपने अधर्म के कारण दबते गए।
44 Hianagi knafima mani'neza zamazama hanigu Ra Anumzamofontega zavi krafa hu'za nunamuma hazageno'a, nunamuzamia antahino asunku huzmante'ne.
४४फिर भी जब जब उनका चिल्लाना उसके कान में पड़ा, तब-तब उसने उनके संकट पर दृष्टि की!
45 Anumzamo'a zamagrikure huno huvempama huzmante'nea nanekegu agesa antahi'ne. Na'ankure vaga ore mevava avesi zama'agu agesa nentahino, antahintahi'a rukrahe hu'ne.
४५और उनके हित अपनी वाचा को स्मरण करके अपनी अपार करुणा के अनुसार तरस खाया,
46 Israeli vahe'ma zamavare'za ome kina huzmante'naza vahera, Anumzamo'a zamarimpa eri rukrahe hige'za Israeli vahera zamasunku huzmante'naze.
४६और जो उन्हें बन्दी करके ले गए थे उन सबसे उन पर दया कराई।
47 Taguvazio, Ra Anumzana tagri Anumzamoka ru vahe moparegama umani emanima hu'nontegati tavre atru huo. Ana'ma hananketa ruotage'ma hu'nea kagia neheta hu muse huneganteta, musenkase huta kagi'a ahentesga hugahune.
४७हे हमारे परमेश्वर यहोवा, हमारा उद्धार कर, और हमें अन्यजातियों में से इकट्ठा कर ले, कि हम तेरे पवित्र नाम का धन्यवाद करें, और तेरी स्तुति करते हुए तेरे विषय में बड़ाई करें।
48 Ra Anumzana Israeli vahe Anumzamofona agi'a ahentesga hanune. Maka zupa knane knanena agra manino nevia Anumza mani'ne. Maka vahe'mota tamage huta nehuta, Ra Anumzamofona agi'a ahentesga hanune.
४८इस्राएल का परमेश्वर यहोवा अनादिकाल से अनन्तकाल तक धन्य है! और सारी प्रजा कहे “आमीन!” यहोवा की स्तुति करो।

< Sams-Zgame 106 >