< Mani'zanti Mofo Nanekee 12 >

1 Azerinte fatgohu kegu'ma avesintemo'a, ama' antahi'zamofonku avesinente. Hianagi azeri ante fatgohu kegu'ma avesrama hunte'mo'a, neginagi vahe mani'ne.
هر‌که تادیب را دوست می‌دارد معرفت را دوست می‌دارد، اما هر‌که از تنبیه نفرت کند وحشی است.۱
2 Knare zamavu'zamava'ma nehaza vahera, Ra Anumzamo'a avesi nezamanteanagi, havi zamavu'zmava'ma hunaku'ma retroma nehaza vahera, Ra Anumzamo'a haviza hu'naze huno huzmantegahie.
مرد نیکو رضامندی خداوند را تحصیل می‌نماید، اما او صاحب تدبیر فاسد را ملزم خواهد ساخت.۲
3 Kefozama hanaza zantetira mani'zazmia retrora osugahaze. Hianagi fatgo zamavu'zmavaza'ma hanazana, rafunare'za mani'nageno, vahe'mo'za eri tasagira osugahaze.
انسان از بدی استوار نمی شود، اما ریشه عادلان جنبش نخواهد خورد.۳
4 Hentofa avu'ava'ene a'mo'a, nevena knare agi nemie. Hianagi knare avu'ava osania a'mo'a, nevena zaferinafi namureno kasriankna hugahie.
زن صالحه تاج شوهر خود می‌باشد، اما زنی که خجل سازد مثل پوسیدگی در استخوانهایش می‌باشد.۴
5 Fatgo vahe'mo'ma antahi'zama retroma hania antahi'zamo'a, knare huno fatgo hu'ne. Hianagi havi zamavu'zamava nehanaza vahe'mo'zama, tami'naza antahi'zana, regavatga hugahaze.
فکرهای عادلان انصاف است، اما تدابیرشریران فریب است.۵
6 Kefo zamavu'zamava'ma nehaza vahe'mokizmi ke'mo'a, vahe zamahe nefria vahe'mokizmi zamazankna hu'ne. Hianagi fatgo vahe'mofo kemo'a, vahe'mokizmia zamagu'nevazie.
سخنان شریران برای خون در کمین است، اما دهان راستان ایشان را رهایی می‌دهد.۶
7 Kefo zamavu zamava'ma nehaza vahe'mo'za, haviza hu'za fanane nehaze. Hianagi fatgo vahe'mokizmi naga'mo'za, oti hanavenetize.
شریران واژگون شده، نیست می‌شوند، اماخانه عادلان برقرار می‌ماند.۷
8 Antahi'zama'amo'ma knare'ma hu'nesia nera, vahe'mo'za husga huntegahaze. Hianagi antahi'za zmimo'ma fatgoma osu vahera, vahe'mo'za zamavesra huzmantegahaze.
انسان برحسب عقلش ممدوح می‌شود، اماکج دلان خجل خواهند گشت.۸
9 Eri'za vahe'ama mani'ne'nia vahe'mo'ma, anteramino amane vahe maniazama hanimo'a, zamunte omane vahe'mo'za zamagra'a zamavufaga erisga nehazageno ne'zazmia omane vahera zamagatere'naze.
کسی‌که حقیر باشد و خادم داشته باشد، بهتراست از کسی‌که خویشتن را برافرازد و محتاج نان باشد.۹
10 Fatgo vahe'mo'a zagagafa'amofona kegavagriso'e hunezamante. Hianagi kefo zamavu'zamava'ma nehaza vahe'mo'za zagagafa zamia kegava hugahazanagi, kanonkeve zamigahaze.
مرد عادل برای جان حیوان خود تفکرمی کند، اما رحمتهای شریران ستم کیشی است.۱۰
11 Amuho hu'za hozama antaza vahe'mo'za, rama'a ne'za me'nenige'za negahaze. Hianagi neginagi vahe'mo'za, nena raga'a omne'zante knazmia ahe fri'za eri'zana e'nerize.
کسی‌که زمین خود را زرع کند از نان سیرخواهد شد، اما هر‌که اباطیل را پیروی نمایدناقص العقل است.۱۱
12 Kefo zamavu'zamava'ma nehaza vahe'mo'za kefo zamavu'zamava hu'za eri'za vahe'mokizmi zante ke zmanunu nehaze. Hianagi fatgo vahe'mo'za, arafuna rene'za raga rentegahaze.
مرد شریر به شکار بدکاران طمع می‌ورزد، اما ریشه عادلان میوه می‌آورد.۱۲
13 Kefo zamavu'zamava'ma nehaza vahe'mo'za, havigema nehaza kezamifinti, krifu ahazankna nehaze. Hianagi fatgo vahe'mo'za ana krifufina ohe'za agateneraze.
در تقصیر لبها دام مهلک است، اما مردعادل از تنگی بیرون می‌آید.۱۳
14 Knare zamageru'ene vahe'mo'za, kezmireti knare'zana e'nerize. Hagi eri'za vahe'mo'za, anahu kna hu'za erizazmireti mizazmia e'nerize.
انسان از ثمره دهان خود از نیکویی سیرمی شود، و مکافات دست انسان به او رد خواهدشد.۱۴
15 Neginagi vahe'mo'zama zamagesama antahi'zana, zamagrama nehaza zamo'a fatgo hu'ne hugahazanagi, ama' antahi'zane vahe'mo'za rumo'zama antahintahima zamizankea nentahize.
راه احمق در نظر خودش راست است، اماهر‌که نصیحت را بشنود حکیم است.۱۵
16 Neginagi vahe'mokizmia zamarimpa he'zamo'a ame huno amate eama hanigenka kegahananagi, ama' antahi'zane vahe'mo'a azeri havizama nehinkeno'a, rimpa he'zamo'a eama hanigenka onkegahane.
غضب احمق فور آشکار می‌شود، اماخردمند خجالت را می‌پوشاند.۱۶
17 Tamagema hu vahe'mo'a, keagare'ma otisimofona tamage huno hufore huntegahie. Hianagi havigema hu vahe'mo'a, keagare'ma otisimofona havige huno hu frakintegahie.
هر‌که به راستی تنطق نماید عدالت را ظاهرمی کند، و شاهد دروغ، فریب را.۱۷
18 Antahintahima osuno ame'ama huno hu ke'mo'a, kazimo vahe avufafi reankna nehie. Hianagi antahintahima huteno, keagagama hu vahe'mofo kemo'a, zamaza huno zamazeri neganamare.
هستند که مثل ضرب شمشیر حرفهای باطل می‌زنند، اما زبان حکیمان شفا می‌بخشد.۱۸
19 Tamage ke'mo'a mevava hugahie. Hianagi havigema hu kemo'a, za'zatera omanegahie.
لب راستگو تا به ابد استوار می‌ماند، اما زبان دروغگو طرفه العینی است.۱۹
20 Kefo antahintahine vahe'mokizmi zamagu'afina vahe'ma rezmavataga hu antahi'zamo avite'ne. Hianagi rimpa fru zanku'ma nehaza vahe'mo'za muse hugahaze.
در دل هر‌که تدبیر فاسد کند فریب است، اما مشورت دهندگان صلح را شادمانی است.۲۰
21 Fatgo vahe'mokizmirera hazenke zana omegahie. Hianagi havi zamavu'zamava'ene vahe'mokizmirera, hazenke zamo'a avitegahie.
هیچ بدی به مرد صالح واقع نمی شود، اماشریران از بلا پر خواهند شد.۲۱
22 Ra Anumzamo'a havigema nehaza vahekura, tusiza huno agotezmanteno avesra hunezamante. Hianagi, tamagema nehaza vahekura, tusi muse nehie.
لبهای دروغگو نزد خداوند مکروه است، اما عاملان راستی پسندیده او هستند.۲۲
23 Ama' antahi'zane vahe'mo'za ame hu'za antahintahi zazmia eri ante ama nosaze. Hianagi neginagi vahe'mo'za neginagi antahintahizamia ame hu'za huama nehaze.
مرد زیرک علم را مخفی می‌دارد، اما دل احمقان حماقت را شایع می‌سازد.۲۳
24 Hanavetinka eri'zama erisanana, kva vahe fore hugahane. Hianagi feru vahe'ma manisanana, kazokzo eri'za vahe manigahane.
دست شخص زرنگ سلطنت خواهدنمود، اما مرد کاهل بندگی خواهد کرد.۲۴
25 Antahintahi hakarema hu'zamo'a, vahe'mofona azeri antepri nehie. Hianagi zamazeri hanaveti ke'ma vahe'ma huzami zamo'a, zamazeri antesga nehige'za muse nehaze.
کدورت دل انسان، او را منحنی می‌سازد، اما سخن نیکو او را شادمان خواهد گردانید.۲۵
26 Fatgo vahe'mo'za tava'ozamire'ma nemaniza vahe'mokizmia, knare antahi'za zami'za knare kante zamavare'za nevaze. Hianagi kefo zamavu'zamava'ma nehaza vahe'mo'za zamavare'za havifi nevaze.
مرد عادل برای همسایه خود هادی می‌شود، اما راه شریران ایشان را گمراه می‌کند.۲۶
27 Feru vahe'mo'zama zagagafama ahesazana onkregahaze. Hianagi kazigazi huno eri'zama eri'zamo'a, vahe'mofona marerisa feno zama'e.
مرد کاهل شکار خود را بریان نمی کند، امازرنگی، توانگری گرانبهای انسان است.۲۷
28 Fatgo avu'ava'ma huno mani'zamo'a, knare nomanizamofo ka me'ne. Hagi ana fatgo avu'ava'ma avaririzamo'a, fri'zana omane'ne.
در طریق عدالت حیات‌است، و درگذرگاههایش موت نیست.۲۸

< Mani'zanti Mofo Nanekee 12 >