< Ruku 6 >

1 Hagi mago mani fruhu kna (Sabat) zupa Jisasi'a witi hozafi ufreno nevige'za, amage nentaza disaipol naga'amo'za mago'a witi raga eritaniza, zamazampi arekasegasufe'za ne'naze.
एक शब्बाथ पर प्रभु येशु अन्‍न के खेत से होकर जा रहे थे. उनके शिष्यों ने बालें तोड़कर, मसल-मसल कर खाना प्रारंभ कर दिया.
2 Ana nehazage'za mago'a Farisi vahe'mo'za anage hu'naze, nahigetma osihoma hu'neazana mani fruhukna (Sabat) zupa nehaze?
यह देख कुछ फ़रीसियों ने कहा, “आप शब्बाथ पर यह काम क्यों कर रहे हैं, जो नियम विरुद्ध?”
3 Jisasi'a kenona zamire anage hu'ne, Tamagra hampritma ontahi'nazo, Deviti'ene, naga'anema, zamagategenoma hu'nea zana?
प्रभु येशु ने उन्हें उत्तर दिया, “क्या आपने यह कभी नहीं पढ़ा कि भूख लगने पर दावीद और उनके साथियों ने क्या किया था?
4 Anumzamofo seli mono nompina marerino, nagru hu'nea breti erino ne'neana, kasegemo'a o'e huno magomo'a onegahianki, pristi vahe'moke'za negahie hu'nea bretiagi, Deviti'a neneno naga'a zami'ne.
दावीद ने परमेश्वर के भवन में प्रवेश कर वह समर्पित रोटी खाई, जिसका खाना पुरोहितों के अतिरिक्त किसी अन्य के लिए नियम विरुद्ध था? यही रोटी उन्होंने अपने साथियों को भी दी.”
5 Nehuno zamagriku anage hu'ne, Vahemofo Mofavremo'a, Agranena mani fruhu knamofona (Sabat) Ra mani'ne.
प्रभु येशु ने उनसे कहा, “मनुष्य का पुत्र शब्बाथ का प्रभु है.”
6 Hagi ru mani fruhu kna zupa (sabat) Jisasi'a osi mono nompi (sinagok) marerino mono naneke rempi hu'nezamigeno, mago nera tamaga kaziga azamo'a sti'nea ne' mani'ne.
एक अन्य शब्बाथ पर प्रभु येशु यहूदी सभागृह में शिक्षा देने लगे. वहां एक व्यक्ति था, जिसका दायां हाथ लक़वा मारा हुआ था.
7 Kasegere ugagota hu'naza vahe'ene, Farisi vahe'mo'zanena, zamua ante'soe hu'za kete'za mani'naze. Jisasima mani fru knarema ana nera azeri'soe hanige'za, hagi zamagra kegafa erifore hu'za Agrira azerinaku, kete'za mani'naze.
फ़रीसी और शास्त्री इस अवसर की ताक में थे कि शब्बाथ पर प्रभु येशु इस व्यक्ति को स्वस्थ करें और वह उन पर दोष लगा सकें.
8 Hianagi inankna antahintahima hu'nazana, Agra ko antahino keno nehuno, azama haviza hu'nea neku huno, Ama maka vahe zamavure otinka eno! Higeno ana ne'mo'a otino e'ne.
प्रभु येशु को उनके मनों में उठ रहे विचारों का पूरा पता था. उन्होंने उस व्यक्ति को, जिसका हाथ सूखा हुआ था, आज्ञा दी, “उठो! यहां सबके मध्य खड़े हो जाओ.” वह उठकर वहां खड़ा हो गया.
9 Jisasi'a zamagriku anage hu'ne, Nagra tmantahinegoe, mani fruhukna (Sabat) zupa knare zama hanuna zamo kasegefina knarera hunefi, havi tavutavama hanuna zamo knarera hu'ne? Vahera zamaza hugahumpi, vahera zamazeri haviza hugahune?
तब प्रभु येशु ने फ़रीसियों और शास्त्रियों को संबोधित कर प्रश्न किया, “यह बताइए, शब्बाथ पर क्या करना उचित है; भलाई या बुराई? जीवन रक्षा या विनाश?”
10 Arukrahe huno ome zamagege, eme zamagema huteno Jisasi'a azamo'ma stinea ne'ku anage huno asami'ne, Kazana arusuto! Higeno agra ana hu'ne. Anama higeno'a, azamo'a eteno so'e hu'ne.
उन सब पर एक दृष्टि डालते हुए प्रभु येशु ने उस व्यक्ति को आज्ञा दी, “अपना हाथ बढ़ाओ!” उसने ऐसा ही किया—उसका हाथ स्वस्थ हो गया था.
11 Hianagi kasegere ugagota hu'naza vahe'ene, Farisi vahera zamarimpamo'a aka hege'za, Jisasina naza huntegahune hu'za zamagra zamagra kehugantu hugama hu'naze.
यह देख फ़रीसी और शास्त्री क्रोध से जलने लगे. वे आपस में विचार-विमर्श करने लगे कि प्रभु येशु के साथ अब क्या किया जाए.
12 Ananknafina Jisasi'a nunamu hunaku agonarega marerino, Anumzamofontega ana kenegera nunamu ome nehigeno ko atune.
एक दिन प्रभु येशु पर्वत पर प्रार्थना करने चले गए और सारी रात वह परमेश्वर से प्रार्थना करते रहे.
13 Ko'ma netigeno'a amagema nentaza disaipol naga'a kehige'za ageno, anampinti 12fu'a aposolo nagare huno huhamprino, zamagi'a zami'ne.
प्रातःकाल उन्होंने अपने चेलों को अपने पास बुलाया और उनमें से बारह को चुनकर उन्हें प्रेरित पद प्रदान किया.
14 Saimoninku Pita'e huno mago agi'a nenteno, nefunku Endru'e hu'ne. Hagi Jemisi'e, Joni'e, Filipi'e, Bataromio'e.
शिमओन, (जिन्हें वह पेतरॉस नाम से पुकारते थे) उनके भाई आन्द्रेयास, याकोब, योहन, फ़िलिप्पॉस, बारथोलोमेयॉस
15 Matiu'e Tomasi'e, Alfiasi nemofo Jemisi'e, Saimoni Zelati nagapinti nere.
मत्तियाह, थोमॉस, हलफ़ेयॉस के पुत्र याकोब, राष्ट्रवादी शिमओन,
16 Hanki Jemisi nemofo agi'a Judasi'e. Hagi mago ne'mofo agi'a Judas Isakarioti'e, ha' vahe'mokizami zamazampi Jisasina komoru huno avarentesia nere.
याकोब के पुत्र यहूदाह, तथा कारियोतवासी यहूदाह, जिसने उनके साथ धोखा किया.
17 Jisasi'a amage'ma nentaza disaipol naga'ane agonaregati erami'za agupofi eme otinege'za, anante amage'ma nentaza tusi'a disaipol veamo'za eritru nehazageno, maka Judia kazigatiki Jerusaletiki, Saitonitiki, Tairi hageri ankena regati'enena,
प्रभु येशु उनके साथ पर्वत से उतरे और आकर एक समतल स्थल पर खड़े हो गए. येरूशलेम तथा समुद्र के किनारे के नगर सोर और सीदोन से आए लोगों तथा सुननेवालों का एक बड़ा समूह वहां इकट्ठा था,
18 ana vea'mo'za Jisasi naneke nentahisageno krizimi zamazeri knamresiegu emeri atru nehazageno, agru osu havi avamumo'za zamazeri haviza hu'naza vahera zamazeri knamare'ne.
जो उनके प्रवचन सुनने और अपने रोगों से चंगाई के उद्देश्य से वहां आया था. इस समूह में दुष्टात्मा से पीड़ित भी शामिल थे, जिन्हें प्रभु येशु दुष्टात्मा मुक्त करते जा रहे थे.
19 Hagi tusi veamo'za avako hunaku hu'naze. Na'ankure tusi'a hihamumo Agripinti ne-egeno, avako'ma hia vahera maka krizmimo'a atrezmante'ne.
सभी लोग उन्हें छूने का प्रयास कर रहे थे क्योंकि उनसे निकली हुई सामर्थ्य उन सभी को स्वस्थ कर रही थी.
20 Jisasi'a amage'ma nentaza disaipol naga'a zamufi nezmageno, amanage huno zamasami'ne, Tamamunte omane vahe'mota muse hiho. Na'ankure Anumzamofo Kumara tamagrire.
अपने शिष्यों की ओर दृष्टि करते हुए प्रभु येशु ने उनसे कहा: “धन्य हो तुम सभी जो निर्धन हो, क्योंकि परमेश्वर का राज्य तुम्हारा है.
21 Tamagaku'ma menina nehanamota, muse hiho. Na'ankure tamagrira Anumzamo'a tamaminigetma neramu hugahaze. Zavi'ma menima netenamota muse hiho. Na'ankure tamagra kiza regahaze.
धन्य हो तुम जो भूखे हो, क्योंकि तुम तृप्‍त किए जाओगे. धन्य हो तुम जो इस समय रो रहे हो, क्योंकि तुम आनंदित होगे.
22 Vahe'moza antahi haviza huneramante'za, tamahenati'za, kema neramasu'za, Vahe'mofo Mofavrereku hu'za havi tamagima tamisazana! Anumzamo'a asomu huramantegahie.
धन्य हो तुम सभी जिनसे सभी मनुष्य घृणा करते हैं, तुम्हारा बहिष्कार करते हैं, तुम्हारी निंदा करते हैं, तुम्हारे नाम को मनुष्य के पुत्र के कारण बुराई करनेवाला घोषित कर देते हैं.
23 Ana knazupa musenkase hugahaze. Na'ankure mizantimimo'a rama'a monafina me'ne. Na'ankure korapa zmagehe'za anahukna kasnampa vahera huzmante'naze.
“उस दिन आनंदित होकर हर्षोल्लास में उछलो-कूदो, क्योंकि स्वर्ग में तुम्हारे लिए बड़ा फल होगा. उनके पूर्वजों ने भी भविष्यद्वक्ताओं को इसी प्रकार सताया था.
24 Hianagi fenone vahe'mota tmasunku hutma ranknazampi manigahaze. Na'ankure tamagra ko tamazeri so'e hu'zana erivite'naze.
“धिक्कार है तुम पर! तुम जो धनी हो, तुम अपने सारे सुख भोग चुके.
25 Menima tamagrama knare hutma ne'za neramu nehaza vahe'motma ranknazampi manigahaze. Na'ankure tmagaku hugahaze. Menima kizama neraza vahe'mota, tamagra ranknazampi manigahaze. Na'ankure tusi zavi krafa hugahaze.
धिक्कार है तुम पर! तुम जो अब तृप्‍त हो, क्योंकि तुम्हारे लिए भूखा रहना निर्धारित है. धिक्कार है तुम पर! तुम जो इस समय हंस रहे हो, क्योंकि तुम शोक तथा विलाप करोगे.
26 Mika vahe'mo'za knare vahe mani'naze hu'za tmagriku'ma nehaza vahe'mota ranknazampi manigahaze. Na'ankure zamagri nezmageho'za havige kasnampa vahetera anahukna huzmante'naze.
धिक्कार है तुम पर! जब सब मनुष्य तुम्हारी प्रशंसा करते हैं क्योंकि उनके पूर्वज झूठे भविष्यद्वक्ताओं के साथ यही किया करते थे.”
27 Hianagi anage hu'na neramasamue, izagato kema hugeta nentahimota, ha' vahetamia zamamesi nezmanteta, antahi haviza huneramantesaza vahera, knare tamavutmava huzmanteho.
“किंतु तुम, जो इस समय मेरे प्रवचन सुन रहे हो, अपने शत्रुओं से प्रेम करो तथा उनके साथ भलाई, जो तुमसे घृणा करते हैं.
28 Tamazeri havizahu ke huramantesaza vahera, asomu ke hunezmanteta, havi zamavu'zmava huramantesaza vahera nunamu huzmanteho.
जो तुम्हें शाप देते हैं उनको आशीष दो, और जो तुम्हारे साथ दुर्व्यवहार करें उनके लिए प्रार्थना करो.
29 Kameragente kahesimofona, rukrahe hugeno mago kaziga kameragente kaheno. Nakre kuka'a erisimofona, atregeno sioti ka'ane erino.
यदि कोई तुम्हारे एक गाल पर प्रहार करे उसकी ओर दूसरा भी फेर दो. यदि कोई तुम्हारी चादर लेना चाहे तो उसे अपना कुर्ता भी देने में संकोच न करो.
30 Mago'a zanku kantahi'gesagenka zami'nenana vahe'mokizmia, ete ome hanavege huzmantenka e'orio.
जब भी कोई तुमसे कुछ मांगे तो उसे अवश्य दो और यदि कोई तुम्हारी कोई वस्तु ले ले तो उसे वापस न मांगो
31 Kagri'ma rumo'zama so'e zmuzma hugantesazegu'ma kave'nesiankna hunka rumokizmia, kagra so'e kavukva huzmanto.
अन्यों के साथ तुम्हारा व्यवहार वैसा ही हो जैसे व्यवहार की आशा तुम उनसे करते हो.
32 Tamagri'ma tamesintesia vahe'ma, zamesi zmantesuta, nankna knare'za erigahaze? Na'ankure kumi' vahe'mo'zanena, zmesizmantaza vahera zamagri'enena anahukna hu'za zmesi nezmantaze.
“यदि तुम उन्हीं से प्रेम करते हो, जो तुमसे प्रेम करते हैं तो इसमें तुम्हारी क्या प्रशंसा? क्योंकि दुर्जन भी तो यही करते हैं.
33 Tamagrama, knare zamavuzmava huramantesaza vahe'ma, knare tamavutmava huzmentesuta, nankna knare'za erigahaze? Na'ankure kumi vahe'mo'za anahukna zmavuzmava zamagranena nehaze.
वैसे ही यदि तुम उन्हीं के साथ भलाई करते हो, जिन्होंने तुम्हारे साथ भलाई की है, तो इसमें तुम्हारी क्या प्रशंसा? क्योंकि दुर्जन भी तो यही करते हैं.
34 Nofi'ma hu'za erite'za, ete anama'a eme tamigahaze huta antahi nezamita zamisazana, nankna knare'za erigahaze? Kumi' vahe'mo'zanena anahukna hu'za kumi vahe'mokizmia fozana erite'za, ete nofima hu'nazana ana maka eme apanesaze.
और यदि तुम उन्हीं को कर्ज़ देते हो, जिनसे राशि वापस प्राप्‍त करने की आशा होती है तो तुमने कौन सा प्रशंसनीय काम कर दिखाया? ऐसा तो परमेश्वर से दूर रहनेवाले लोग भी करते हैं—इस आशा में कि उनकी सारी राशि उन्हें लौटा दी जाएगी.
35 Hianagi ha' vahe tamia tamavesinezmanteta knare tamavutmava hunezmanteta nofi'ma hu'za erisazana mago'zana ete nona'a erigahune huta ontahiho. E'i'nama hanuta mizantamimo'a rama'a me'nena, tamagra Marerisa Anumzamofo mofavrerami manigahaze. Na'ankure susu hunontaza vahe'ene, havi vahe'mokizmia so'e hunezmante.
सही तो यह है कि तुम अपने शत्रुओं से प्रेम करो, उनका उपकार करो और कुछ भी वापस प्राप्‍त करने की आशा किए बिना उन्हें कर्ज़ दे दो. तब तुम्हारा ईनाम असाधारण होगा और तुम परम प्रधान की संतान ठहराए जाओगे क्योंकि वह उनके प्रति भी कृपालु हैं, जो उपकार नहीं मानते और बुरे हैं.
36 Nafatmimo'ma asunku hunermanteaza hutma, tamagranena tamasunku huzmanteho.
कृपालु बनो, ठीक वैसे ही, जैसे तुम्हारे पिता कृपालु हैं.
37 Hagi rumokizmi mani'zama refako'ma huozmantesageno'a, tamagri mani'zanena Anumzamo'a refako huoramantegahie. Hagi Vahe'mofo kumi'zmi atrezmantesnageno'a Anumzamo'a tamagri'enena kumitamia atreramantegahie. Haviza huramantesaza vahe'mokizmia kumizmi atrezmante'nage'za tamagri'enena atreramantegahaze.
“किसी का न्याय मत करो तो तुम्हारा भी न्याय नहीं किया जाएगा. किसी पर दोष मत लगाओ तो तुम पर भी दोष नहीं लगाया जाएगा. क्षमा करो तो तुम्हें भी क्षमा किया जाएगा.
38 Vahe'ma tamagrama zaminageno'a tamagri'enena anazanke huno Anumzamo'a neramino, knare'za huno rentrako traku huno tamamina, aviteno herafiramino evugahie. Na'ankure tamagrama vahe'ma zamisnaza avamente, tamagri'enena anazanke huno tamigahie.
उदारतापूर्वक दो, तो तुम्हें भी दिया जाएगा—पूरा नाप दबा-दबा कर और हिला-हिला कर बाहर निकलता हुआ तुम्हारी झोली में उंडेल (यानी अत्यंत उदारतापूर्वक) देंगे. देने के तुम्हारे नाप के अनुसार ही तुम प्राप्‍त करोगे.”
39 Jisasi'a anage huno fronka kea zamasami'ne. Avu asuhu ne'mo'a, ete mago avu asuhu nera avazu huno vugahifi? I'o zanagra ana taregamoke kerifi uramigaha'e.
प्रभु येशु ने उन्हें इस दृष्टांत के द्वारा भी शिक्षा दी. “क्या कोई अंधा दूसरे अंधे का मार्गदर्शन कर सकता है? क्या वे दोनों ही गड्ढे में न गिरेंगे?
40 Mago avo noma nehimo'a, rempima humi nera agateore'ne. Hianagi iza'o rempima humia antahiza eri vagareteno rempima huzami vahekna nehie.
विद्यार्थी अपने शिक्षक से बढ़कर नहीं है परंतु हर एक, जिसने शिक्षा पूरी कर ली है, वह अपने शिक्षक के समान होगा.
41 Na'a higenka kugusopa negafu avufima me'neana negenka, tusi'a zafa kofa kavufima me'neana ke'so'e nosane?
“तुम भला अपने भाई की आंख के कण की ओर उंगली क्यों उठाते हो जबकि तुम स्वयं अपनी आंख में पड़े लट्ठे की ओर ध्यान नहीं देते?
42 Nankna hunka negafunkura, nenafuo osasi'za kavufima me'neana natregena eri atraneno nehunka, tusi'a zafa kofa kavufi me'neana ke so'e nosano? Kagra tavre vahe mani'nane! Ese'zana tusi'a zafa kofa kavufi me'neana eri atrenka, kavua ke so'e nehunka, osi kugusopa negafu avufi me'neana eritregahane.
या तुम भला यह कैसे कह सकते हो ‘ज़रा ठहरो, मैं तुम्हारी आंख से वह कण निकाल देता हूं,’ जबकि तुम्हारी अपनी आंख में तो लट्ठा पड़ा हुआ देख नहीं सकते हो? अरे पाखंडी! पहले तो स्वयं अपनी आंख में से उस लट्ठे को तो निकाल! तभी तू स्पष्ट रूप से देख सकेगा और अपने भाई की आंख में से उस कण को निकाल सकेगा.”
43 Na'ankure knare zafamo'a havi raga'a renonte. Hagi havi zafamo'a knare raga renonte.
“कोई भी अच्छा पेड़ बुरा फल नहीं लाता और न बुरा पेड़ अच्छा फल.
44 Na'ankure magoke magoke zafamo'a agra'a gna rgama rentenire kegahane. Ave'ave trazampintira vahe'mo'za fiki raga noragize. Ave'ave trazampintira vahe'mo'za krepi raga noragize.
हर एक पेड़ उसके अपने फलों के द्वारा पहचाना जाता है. कंटीले वृक्षों में से लोग अंजीर या कंटीली झाड़ियों में से अंगूर इकट्ठा नहीं किया करते.
45 Knare vahe'mofona agu'afima knare'zama antegeno me'neazamo, knare'zana efore nehie. Hanki havi vahe'mofona agu'afina haviza antegeno aviteno me'neazamo, haviza efore nehie. Na'ankure nanknazama agu'afima me'neazana, agi'mo hufore nehie.
भला व्यक्ति हृदय में भरे हुए उत्तम भंडार में से उत्तम ही निकालता है तथा बुरा व्यक्ति अपने हृदय में भरे हुए बुरे भंडार में से बुरा; क्योंकि उसका मुख उसके हृदय में भरी हुई वस्तुओं में से ही निकालता है.”
46 Nahigeta Nagrikura, Ramo'e Ramo'e nehutma, kema tmasamuazana nosaze?
“तुम लोग मुझे, प्रभु, प्रभु कहकर क्यों पुकारते हो जबकि मेरी आज्ञाओं का पालन ही नहीं करते?
47 Iza'o Nagrite ne-eno huankema antahino amage' anankemofo ante'mofona, Nagra kaveri hugahue. Ana'mo'a ama anahu'kna hu'ne.
मैं तुम्हें बताऊंगा कि वह व्यक्ति किस प्रकार का है, जो मेरे पास आता है, मेरे संदेश को सुनता तथा उसका पालन करता है:
48 Agra mago ne'mo'ma noma kiankna hu'neankino, mopa kafino uramino have omeri fore huteno, ana agofetu ki'ne. Tima hageno eno ana nona eritagana vazinaku hianagi, eri torera osugahie. Na'ankure hanave nentake hu'nea havere nona ki'ne.
वह उस घर बनानेवाले के जैसा है, जिसने गहरी खुदाई करके चट्टान पर नींव डाली. मूसलाधार बारिश के तेज बहाव ने उस घर पर ठोकरें मारी किंतु उसे हिला न पाया क्योंकि वह घर मजबूत था.
49 Hianagi Nagri kema nentahino amagenonte'mo'a, noma azeri hanaveti trara onteneno kahepampi noma kiankna hu'neankino tima hageno eno emeri tagana vazitregeno, pasaru huno evu ramino haviza hiankna hugahie.
वह व्यक्ति, जो मेरे संदेश को सुनता है किंतु उसका पालन नहीं करता, उस व्यक्ति के समान है, जिसने भूमि पर बिना नींव के घर बनाया और जिस क्षण उस पर तेज बहाव ने ठोकरें मारी, वह ढह गया और उसका सर्वनाश हो गया.”

< Ruku 6 >