< Joni 6 >
1 Hagi anazama vagaregeno'a, anantetira Jisasi'a zamatreno Galili tirumofo mago kaziga vu'ne, mago agi'a Taiberias tirure hu'za nehaze.
१इन बातों के बाद यीशु गलील की झील अर्थात् तिबिरियास की झील के पार गया।
2 Tusi'a vahe krerfamo'za Agrira avariri'za vu'naze, na'ankure krima vase'naza vahe'ma kaguvazama huno zamazeri so'e hige'za ke'nagu avariri'za vu'naze.
२और एक बड़ी भीड़ उसके पीछे हो ली क्योंकि जो आश्चर्यकर्म वह बीमारों पर दिखाता था वे उनको देखते थे।
3 Anante Jisasi'a agonarega mrerino amage nentaza disaipol naga'ane Agrane anante umani'naze.
३तब यीशु पहाड़ पर चढ़कर अपने चेलों के साथ वहाँ बैठा।
4 Hagi Jiu vahe kinafinti zamare'nea kna (Pasova) muse hu'za ne'za ne kna'zmi atupa hu'ne.
४और यहूदियों के फसह का पर्व निकट था।
5 Anante Jisasi'a, keganti kegma huno keama hakare vahe krerfa Agritega neageno Filipina asmino, Inantegati bretia miza hanunke'za ama vahe'mo'za negahaze?
५तब यीशु ने अपनी आँखें उठाकर एक बड़ी भीड़ को अपने पास आते देखा, और फिलिप्पुस से कहा, “हम इनके भोजन के लिये कहाँ से रोटी मोल लाएँ?”
6 Hagi ama kema Jisasi'ma hiana Filipina reheno ke'ne, na'ankure Agra inankna zano hani'ana antahi'neno, reheno antahige'ne.
६परन्तु उसने यह बात उसे परखने के लिये कही; क्योंकि वह स्वयं जानता था कि वह क्या करेगा।
7 Filipi'a ke nona'a amanage huno asmi'ne, 2 hantreti'a silva zagoreti mizama hania bretimo'a, mago'mago'mo'ma osi'a neterema haniana ama vea krerfafina knarera huozmantegahie.
७फिलिप्पुस ने उसको उत्तर दिया, “दो सौ दीनार की रोटी भी उनके लिये पूरी न होंगी कि उनमें से हर एक को थोड़ी-थोड़ी मिल जाए।”
8 Anante Agri amagema nentea disaipol ne' Endru, Saimon Pita negna amanage huno Jisasina asmi'ne,
८उसके चेलों में से शमौन पतरस के भाई अन्द्रियास ने उससे कहा,
9 Amafi mago osi mofavre emani'neno 5fu'a bali bretigi, tare nozamegi huno eri'neanagi, asi'amo'a inankna huno ama veapina knarera hugahie?
९“यहाँ एक लड़का है, जिसके पास जौ की पाँच रोटी और दो मछलियाँ हैं, परन्तु इतने लोगों के लिये वे क्या हैं।”
10 Jisasi'a amanage huno hu'ne, Zamasaminke'za mopafi maniho. Anampina trazamo hu'nefi 5 tauseni'a vahe'naza mopafi mani'nage'za, vene'ne age hampri'naze.
१०यीशु ने कहा, “लोगों को बैठा दो।” उस जगह बहुत घास थी। तब लोग जिनमें पुरुषों की संख्या लगभग पाँच हजार की थी, बैठ गए।
11 Hagi Jisasi'a breti erino Anumzamofonte nunamu hunteteno, erigorino mani'nare refko huno nezmino, anazanke huno nozamea zamige'za nenazageno zamu hu'ne.
११तब यीशु ने रोटियाँ लीं, और धन्यवाद करके बैठनेवालों को बाँट दीं; और वैसे ही मछलियों में से जितनी वे चाहते थे बाँट दिया।
12 Nazageno zamu'ma higeno'a, Agri'ma amage' nentaza disaipol naga'a zamasmino, Atraza ne'zama'a eri atru hiho, e'inahinkeno amne zankna osnie.
१२जब वे खाकर तृप्त हो गए, तो उसने अपने चेलों से कहा, “बचे हुए टुकड़े बटोर लो, कि कुछ फेंका न जाए।”
13 Anage hige'za eri atru hazageno, 5fu'a bali bretima kori'za neneza atraza atupa atupa'a, 12fu'a eka'eka kupi eriri'naze.
१३इसलिए उन्होंने बटोरा, और जौ की पाँच रोटियों के टुकड़े जो खानेवालों से बच रहे थे, उनकी बारह टोकरियाँ भरीं।
14 E'ina hige'za veamo'za ana kaguvazama Agrama hiaza nege'za, zamagra anage hu'naze. Ama'i tamage huno Kasnampa nere, ama mopafima henka'a egahie hu'za hu'naza ne' mani'ne. (Diu-Kas 18:15.)
१४तब जो आश्चर्यकर्म उसने कर दिखाया उसे वे लोग देखकर कहने लगे; कि “वह भविष्यद्वक्ता जो जगत में आनेवाला था निश्चय यही है।”
15 Hagi ana vahe'mo'za zamagraregati eme azeriza kini kvazmi manisie hu'za azeri otiku hazageno, Jisasi'a antahino keno nehuno, anantetira zamatreno agonarega Agraku mareri'ne.
१५यीशु यह जानकर कि वे उसे राजा बनाने के लिये आकर पकड़ना चाहते हैं, फिर पहाड़ पर अकेला चला गया।
16 Kinaga sege'za, Agri amage' nentaza disaipol naga'mo'za ana kumara atre'za hagerintega urami'naze.
१६फिर जब संध्या हुई, तो उसके चेले झील के किनारे गए,
17 Anante votifi marerite'za, hagerina takahe'za Kapenium vu'naze. Hago haninkigeno Jisasi'a zamagrama mani'narega uohanati'ne.
१७और नाव पर चढ़कर झील के पार कफरनहूम को जाने लगे। उस समय अंधेरा हो गया था, और यीशु अभी तक उनके पास नहीं आया था।
18 Hagi hagerimo'a tusiza huno kranto kranto hu'ne, na'ankure tusi'a zaho'mo atufeno egeno anara hu'ne.
१८और आँधी के कारण झील में लहरें उठने लगीं।
19 Ana nehige'za kuta azotareti tina vakakiza 5fu'o, 6si'a kilo mita naza nevu'za zamagra kazana Jisasi'a hagerimofo agofetu ne-eno votimofo tavaonte erava'o hige'za nege'za, zamagra tusi zamanogu hu'naze.
१९तब जब वे खेते-खेते तीन चार मील के लगभग निकल गए, तो उन्होंने यीशु को झील पर चलते, और नाव के निकट आते देखा, और डर गए।
20 Hianagi Jisasi'a anage huno zamasmi'ne, Ama Nagragi, korera osiho.
२०परन्तु उसने उनसे कहा, “मैं हूँ; डरो मत।”
21 Anante zamagra muse nehu'za, Agrira votifi avrentazageno, vunaku zamagesa antahi'naza mopare ana votimo'a ame huno uhanati'ne.
२१तब वे उसे नाव पर चढ़ा लेने के लिये तैयार हुए और तुरन्त वह नाव उसी स्थान पर जा पहुँची जहाँ वह जाते थे।
22 Hagi mase'za ko'atige'za, ana hagerimofo ankenare mani'naza vahetmimo'za kazana magore huno votiramimpintira omne'neanki magoke me'ne. Anampina Agri amage nentaza disaipol naga'enena Jisasi'a mareorige'za ke'naze. Hianagi Agri'ma amage' nentaza naga'mo'za zamagraku vu'naze.
२२दूसरे दिन उस भीड़ ने, जो झील के पार खड़ी थी, यह देखा, कि यहाँ एक को छोड़कर और कोई छोटी नाव न थी, और यीशु अपने चेलों के साथ उस नाव पर न चढ़ा, परन्तु केवल उसके चेले ही गए थे।
23 Hianagi mago'a ne'one vente rami Taberias kumateti e'za, Jisasi'a susu huteno breti zamige'za ne'naza mopa tava'onte ehanati'naze.
२३(तो भी और छोटी नावें तिबिरियास से उस जगह के निकट आईं, जहाँ उन्होंने प्रभु के धन्यवाद करने के बाद रोटी खाई थी।)
24 Ehanati'za kazama Jisasi'ene, Agri'ma amagenentaza disaipol naga'anema omani'nage'za nege'za, zamagra osasi venteramimpi mareri'za, Jisasinku hakre'za Kapaneamu vu'naze.
२४जब भीड़ ने देखा, कि यहाँ न यीशु है, और न उसके चेले, तो वे भी छोटी-छोटी नावों पर चढ़ के यीशु को ढूँढ़ते हुए कफरनहूम को पहुँचे।
25 Hagi ome hakre'za hagerimofo kantu kaziga Jisasima azeri fore nehu'za, amanage hu'za Agrira antahige'naze, Hurami ne'moka (Rabbai) Kagra nazupa amarera e'nane?
२५और झील के पार उससे मिलकर कहा, “हे रब्बी, तू यहाँ कब आया?”
26 Jisasi'a kenonazmia anage huno zamasmi'ne, Tamage hu'na Nagra neramasmue, tamagra Nagriku nehakra'zana, kaguvazma hua zantekura nohakraze. Hagi tamagra bretima nazageno tmu'ma hia zanteku nehakraze.
२६यीशु ने उन्हें उत्तर दिया, “मैं तुम से सच-सच कहता हूँ, तुम मुझे इसलिए नहीं ढूँढ़ते हो कि तुम ने अचम्भित काम देखे, परन्तु इसलिए कि तुम रोटियाँ खाकर तृप्त हुए।
27 Fanane hania ne'zantera eri'zana e'oriho. Hagi fanane osu manevava hanaza ne'zanku nentahita eri'zana eriho, e'i ana ne'zana Vahe'mofo Mofavremo tamigahie. Na'ankure Nefa, Anumzamo azanko avoma'a retro huno Agri hugnare hunte'ne. (aiōnios )
२७नाशवान भोजन के लिये परिश्रम न करो, परन्तु उस भोजन के लिये जो अनन्त जीवन तक ठहरता है, जिसे मनुष्य का पुत्र तुम्हें देगा, क्योंकि पिता, अर्थात् परमेश्वर ने उसी पर छाप कर दी है।” (aiōnios )
28 Higeno anankere zamagra anage hu'za Jisasina asmi'naze, Tagra naza huteta, Anumzamo'ma hania eri'zana erigahune?
२८उन्होंने उससे कहा, “परमेश्वर के कार्य करने के लिये हम क्या करें?”
29 Jisasi'a kenona'a huno zamasmi'ne, Anumzamofona amanahu eri'za erihogu avenesie, Agri'ma huntegeno e'nemofonte tamentinti hiho.
२९यीशु ने उन्हें उत्तर दिया, “परमेश्वर का कार्य यह है, कि तुम उस पर, जिसे उसने भेजा है, विश्वास करो।”
30 Anankere zamagra Agri asmi'naze, Kagra na'a avame'zana nehnanketa negeta, tamage huta Kagritera tamentinti'a hugahune? Kagra nankna'za hugahane?
३०तब उन्होंने उससे कहा, “फिर तू कौन सा चिन्ह दिखाता है कि हम उसे देखकर तुझ पर विश्वास करें? तू कौन सा काम दिखाता है?
31 Tagri tfahe'za ka'ma mopafi mana ne'za ne'naze, hu'za krente'naze, Agra monafinti breti neho huno zami'ne. (Eks-Ati 16:4-36)
३१हमारे पूर्वजों ने जंगल में मन्ना खाया; जैसा लिखा है, ‘उसने उन्हें खाने के लिये स्वर्ग से रोटी दी।’”
32 Anante Jisasi'a zamagrira zamasmi'ne, Nagra tamagerfa hu'na neramasmue, Mosese'a monafinti bretia agra ontami'ne, hagi menina tamage bretia Nagri Nenfa monafinti neramie.
३२यीशु ने उनसे कहा, “मैं तुम से सच-सच कहता हूँ कि मूसा ने तुम्हें वह रोटी स्वर्ग से न दी, परन्तु मेरा पिता तुम्हें सच्ची रोटी स्वर्ग से देता है।
33 Na'ankure Anumzamofo bretia e'i ama monafinti erami'neankino, miko mopafi vahera zamasimu zamigahie.
३३क्योंकि परमेश्वर की रोटी वही है, जो स्वर्ग से उतरकर जगत को जीवन देती है।”
34 Zamagra anante Jisasina asmi'naze, Ramoke, e'i ana bretia maka'zupa tmivava huo.
३४तब उन्होंने उससे कहा, “हे स्वामी, यह रोटी हमें सर्वदा दिया कर।”
35 Jisasi anage huno zamasmi'ne, Nagra asimu eri bretia mani'noe, aza'o Nagrite esanimo'a aga'zankura osugahie. Hagi aza'o Nagriku amentinti hanimofona tinkura mago'ene ave'ositfa hugahie.
३५यीशु ने उनसे कहा, “जीवन की रोटी मैं हूँ: जो मेरे पास आएगा वह कभी भूखा न होगा और जो मुझ पर विश्वास करेगा, वह कभी प्यासा न होगा।
36 Hianagi Nagra neramasmue, tamagra ko Nagrira nage'nazanagi, tamagra tamentintia nosaze.
३६परन्तु मैंने तुम से कहा, कि तुम ने मुझे देख भी लिया है, तो भी विश्वास नहीं करते।
37 Maka vahe'ma Nenfa'ma, Nagri'ma nenmia vahe'mo'za Nagrite egahaze, hanige'na Nagrite'ma esimofona Nagra vuo hu'na retufe otregahue.
३७जो कुछ पिता मुझे देता है वह सब मेरे पास आएगा, और जो कोई मेरे पास आएगा उसे मैं कभी न निकालूँगा।
38 Na'ankure Nagra monafinti erami'noe, Nagra navesi'za hunaku ome'noe, hagi hunantege'na e'nomofo avesite erinaku e'noe.
३८क्योंकि मैं अपनी इच्छा नहीं, वरन् अपने भेजनेवाले की इच्छा पूरी करने के लिये स्वर्ग से उतरा हूँ।
39 Anumzamo hunantege'na Nagra e'nomofo avesira anahu hu'ne! Nagri'ma maka vahe'ma nami'nefintira mago'moe huno fanane osugahie, hagina vagare knarera zamazeri otigahue.
३९और मेरे भेजनेवाले की इच्छा यह है कि जो कुछ उसने मुझे दिया है, उसमें से मैं कुछ न खोऊँ परन्तु उसे अन्तिम दिन फिर जिला उठाऊँ।
40 Na'ankure Nenfa avesi'zana amanahu hu'ne, maka'mo'za Nemofo nege'za Agrite zamentinti huntesamo'za manivava zamasimu erisage'na, vagamaresia knarera Nagrani'a zamazeri otigahue. (aiōnios )
४०क्योंकि मेरे पिता की इच्छा यह है, कि जो कोई पुत्र को देखे, और उस पर विश्वास करे, वह अनन्त जीवन पाए; और मैं उसे अन्तिम दिन फिर जिला उठाऊँगा।” (aiōnios )
41 E'igu Jiu vahe'mo'za Agrikura ke hakare hu'naze, na'ankure Agrama huno, Nagra ana breti monafinti erami'noe hiazante zamarimpa haviza nehige'za ke hakare hu'naze.
४१तब यहूदी उस पर कुड़कुड़ाने लगे, इसलिए कि उसने कहा था, “जो रोटी स्वर्ग से उतरी, वह मैं हूँ।”
42 Zamagra anage hu'naze, ama Jisasi'ma, Josefe nemofo, nefane nereranema zanageta antahita hu'nona nepi? Nankna huno menia monafinti Nagra e'noe huno nehie?
४२और उन्होंने कहा, “क्या यह यूसुफ का पुत्र यीशु नहीं, जिसके माता-पिता को हम जानते हैं? तो वह क्यों कहता है कि मैं स्वर्ग से उतरा हूँ?”
43 Hazageno Jisasi'a ana kemofo nona'a, amanage huno zamasmi'ne, Tamagra ke hakare osiho.
४३यीशु ने उनको उत्तर दिया, “आपस में मत कुड़कुड़ाओ।
44 Mago'mo'a Nagritera omegahie, Nenfa'ma hunantege'na e'nomo agu'a avazu hanigeno Nagrite esige'na, vagare kna zupa azeri otigahue.
४४कोई मेरे पास नहीं आ सकता, जब तक पिता, जिसने मुझे भेजा है, उसे खींच न ले; और मैं उसको अन्तिम दिन फिर जिला उठाऊँगा।
45 Kasnampa vahe'mo'za amanage hu'za Avontafepina kre'naze, Ana hanigeno Anumzamo maka'mokizmia huzmasmigahie. (Ais 54:13) Maka'mo'za Nenfa ke nentahi'za rempi hanamo'za Nagrite egahaze
४५भविष्यद्वक्ताओं के लेखों में यह लिखा है, ‘वे सब परमेश्वर की ओर से सिखाए हुए होंगे।’ जिस किसी ने पिता से सुना और सीखा है, वह मेरे पास आता है।
46 Mago mo'e huno Nefana onke'ne, Anumzane mani'neno e'nemo Agrake Nefana ke'ne.
४६यह नहीं, कि किसी ने पिता को देखा है परन्तु जो परमेश्वर की ओर से है, केवल उसी ने पिता को देखा है।
47 Tamage hu'na Nagra neramasmue, aza'o amentinti hanimo manivava asimura erigahie. (aiōnios )
४७मैं तुम से सच-सच कहता हूँ, कि जो कोई विश्वास करता है, अनन्त जीवन उसी का है। (aiōnios )
48 Nagra'ni'a manivava hu'mofo bretia mani'noe.
४८जीवन की रोटी मैं हूँ।
49 Tmagehe'za ka'ma mopafi mana nete'za zamagra fri'naze.
४९तुम्हारे पूर्वजों ने जंगल में मन्ना खाया और मर गए।
50 Ama'ina bretia monafinti ermi'neankino, mago'mo'ma nesuno'a ofri manigahie.
५०यह वह रोटी है जो स्वर्ग से उतरती है ताकि मनुष्य उसमें से खाए और न मरे।
51 Nagra kasefa mani'zamofo breti monafinti eramino'e, mago'mo ama ana bretima nesuno'a, agra manivava hugahie, E'i ana bretia Nagri navufa me'ne, ana navufamo maka mopafi vahe manivava asimu zamigahie. (aiōn )
५१जीवन की रोटी जो स्वर्ग से उतरी मैं हूँ। यदि कोई इस रोटी में से खाए, तो सर्वदा जीवित रहेगा; और जो रोटी मैं जगत के जीवन के लिये दूँगा, वह मेरा माँस है।” (aiōn )
52 Anage nehige'za anante Jiu vahe'mo'za nentahi'za, zamagra ke hugantigma hu'za anage hu'naze, Inankna huno ama ne' mo'a Agra avufa tamisigeta nenaku hunkeno nehie?
५२इस पर यहूदी यह कहकर आपस में झगड़ने लगे, “यह मनुष्य कैसे हमें अपना माँस खाने को दे सकता है?”
53 Ananku Jisasi'a anage huno zamasmi'ne, Tamagerfa hu'na neramasmue, Vahe'mofo Mofavre'mofo avufane, korane onesutma tamasimu eritma mani'zana tamagripina omnegahie.
५३यीशु ने उनसे कहा, “मैं तुम से सच-सच कहता हूँ जब तक मनुष्य के पुत्र का माँस न खाओ, और उसका लहू न पीओ, तुम में जीवन नहीं।
54 Mago'mo, Nagri navufa neneno, Nagri kora nesimo'a manivava asimu erisanige'na, Nagra vagare knazupa azeri otigahue. (aiōnios )
५४जो मेरा माँस खाता, और मेरा लहू पीता है, अनन्त जीवन उसी का है, और मैं अन्तिम दिन फिर उसे जिला उठाऊँगा। (aiōnios )
55 Na'ankure Nagri navufgamo'a tamage ne'za megeno, Nagri koramo'a tamage ti me'ne.
५५क्योंकि मेरा माँस वास्तव में खाने की वस्तु है और मेरा लहू वास्तव में पीने की वस्तु है।
56 Mago'mo Nagri navufa neneno, Nagri korama nenemo'a agra Nagripi manige'na, Nagra agripi nemanue.
५६जो मेरा माँस खाता और मेरा लहू पीता है, वहमुझ में स्थिर बना रहता है, और मैं उसमें।
57 Mani'nea Nenfa, Nagrira hunante'ne, na'ankure Nenfa'ma mani'negu Nagra mani'noankino, aza'o Nagri'ma nesimo'a, Nagra mani'nogu agra manigahie.
५७जैसा जीविते पिता ने मुझे भेजा और मैं पिता के कारण जीवित हूँ वैसा ही वह भी जो मुझे खाएगा मेरे कारण जीवित रहेगा।
58 Ama'i monafinti erami'nea breti me'ne. Tamagehe'za ka'ma mopafi nete'za fri'naza ne'zana omane'ne, aza'o mago'mo'ma ama bretima nesimo'a manivava hugahie. (aiōn )
५८जो रोटी स्वर्ग से उतरी यही है, पूर्वजों के समान नहीं कि खाया, और मर गए; जो कोई यह रोटी खाएगा, वह सर्वदा जीवित रहेगा।” (aiōn )
59 Hagi ama naneke zaga Kapaneamu Jiu vahe osi mono nompi (sinagog) mani'neno Agra'a rempi huzami'nea naneke.
५९ये बातें उसने कफरनहूम के एक आराधनालय में उपदेश देते समय कहीं।
60 Anazanku hu'za hakare'a Jisasi amage nentaza disaipol naga'mo'za, Ama ana nanekema nentahi'za, ama kna'nentake naneke nehianki, iza agesa anteno antahigahie? hu'za hu'naze.
६०इसलिए उसके चेलों में से बहुतों ने यह सुनकर कहा, “यह तो कठोर शिक्षा है; इसे कौन मान सकता है?”
61 Hianagi Jisasi'ma hiankere amage'ma nentaza disaipol naga'mo'za ke hakare nehazageno nezmageno, Jisasi amanage huno zamantahige'ne, Amama hua nanekegu tamarimpa kna nehazo?
६१यीशु ने अपने मन में यह जानकर कि मेरे चेले आपस में इस बात पर कुड़कुड़ाते हैं, उनसे पूछा, “क्या इस बात से तुम्हें ठोकर लगती है?
62 Vahe'mofo Mofavremo'ma negesageno ko'ma mani'nerega ete marerisigetma na'a hugahie?
६२और यदि तुम मनुष्य के पुत्र को जहाँ वह पहले था, वहाँ ऊपर जाते देखोगे, तो क्या होगा?
63 Avamu'mo asimura neramie, tavufgamo'a mago'zana eri fore nosie. Nagrama tamagrima neramasmua kemo'a, avamu ene kasefa mani'zane me'ne.
६३आत्मा तो जीवनदायक है, शरीर से कुछ लाभ नहीं। जो बातें मैंने तुम से कहीं हैं वे आत्मा हैं, और जीवन भी हैं।
64 Hianagi mago'amota tamentintia nosaze. Na'ankure ese agafareti Jisasi'a zamentinti osnaza vahera, nezmageno iza'o komoru hanige'za Agri'ma ahe simofona agu'a ko ke'ne.
६४परन्तु तुम में से कितने ऐसे हैं जो विश्वास नहीं करते।” क्योंकि यीशु तो पहले ही से जानता था कि जो विश्वास नहीं करते, वे कौन हैं; और कौन मुझे पकड़वाएगा।
65 Anante Agra anange hu'ne, Ama'na agafare Nagra tamagrira tamasmi'noe, mago'mo'a Nagritera omegahie, Nenfa'ma avare namisimoke'za egahie.
६५और उसने कहा, “इसलिए मैंने तुम से कहा था कि जब तक किसी को पिता की ओर से यह वरदान न दिया जाए तब तक वह मेरे पास नहीं आ सकता।”
66 Hagi ana kema hiazanku Agri amage nentaza disaipol nagapintira ruga'amo'za atre'za, Agranena vano osu'naze.
६६इस पर उसके चेलों में से बहुत सारे उल्टे फिर गए और उसके बाद उसके साथ न चले।
67 E'igu Jisasi'a 12fu'a naga'a zamantahige'ne, Tamagrane natretma vunaku nehazafi?
६७तब यीशु ने उन बारहों से कहा, “क्या तुम भी चले जाना चाहते हो?”
68 Higeno Saimon Pita'a ana kemofo nona'a Agrira asamino, Rantimoka izante katreta vunaku hunkenka nehane? Kagri kemo manivava asimura vahe'mofona nemie. (aiōnios )
६८शमौन पतरस ने उसको उत्तर दिया, “हे प्रभु, हम किसके पास जाएँ? अनन्त जीवन की बातें तो तेरे ही पास हैं। (aiōnios )
69 Tagra tamentinti nehuta Kagrira antahita keta hu'none, Kagra magoke Anumzamofo Ruotge' ne', hugantegenka e'nane.
६९और हमने विश्वास किया, और जान गए हैं, कि परमेश्वर का पवित्र जन तू ही है।”
70 Jisasi'a ke nona'a zamagri zamasmi'ne, Nagra 12fu'a nagara huhampri tamante'noe, hianagi mago'moka havi avamu mani'nane.
७०यीशु ने उन्हें उत्तर दिया, “क्या मैंने तुम बारहों को नहीं चुन लिया? तो भी तुम में से एक व्यक्ति शैतान है।”
71 E'i anagema hu'neana Saimon Iskarioti nemofo Judasinku hu'ne, na'ankure 12fu'a nagapinti, agra magozmimo'ma henkama komoru huno Jisasima ha' vahe zamazampi avrezamisige'za ahesamofonku hu'ne.
७१यह उसने शमौन इस्करियोती के पुत्र यहूदा के विषय में कहा, क्योंकि यही जो उन बारहों में से था, उसे पकड़वाने को था।