< Aizaia 26 >

1 Hagi ana knama efore'ma hanige'za, Juda mopafima nemaniza vahe'mo'za ama zagame hugahaze. Rankumatimo'a hankaveti'ne hu'za hugahaze. Ra Anumzamo'ma tagu'ma nevazia zamo'a hankave kuma keginagna huno kegava hurantegahie.
Того дня заспівають у Юдинім кра́ї пісню таку: У нас сильне місто! Він чинить спасі́ння за мури й примурки.
2 Rankumamofo keginare kafantamina anagita eri hagaro hinke'za, fatgo veamo'za efreho. Ana maka zupa Anumzamofona amagenentaza vahe mani'naze.
Відчиняйте воро́та, і хай вві́йде люд праведний, хто вірність хоронить!
3 Hagi maka zupa Kagrikuma antahintahima nehia vahe'mofona, knare zamarimpa frua nezamine. Na'ankure Kagrite zamentintia nehaze.
Думку, опе́рту на Тебе, збереже́ш Ти у повнім споко́ї, бо на Тебе наді́ю вона поклида́є.
4 Ra Anumzamofonku maka knafina antahi nemita tamentintia Agritera hanune. Na'ankure Ra Anumzana tagri Ra Anumzamo'a mevava hanavetia Agrake mani'ne.
Надійтеся за́вжди на Господа, бо в Господі, в Господі вічна тверди́ня!
5 Hagi zamavufaga rama nehaza vahera zamazeri fenkami netreno, rankumazmia ahe pasru higeno mopafi evuramino kugusopase'ne.
Бо зни́зив Він тих, хто заме́шкує на висоті́, неприступне те місто — пони́зив його, Він пони́зив його до землі, повали́в аж у по́рох його!
6 Hagi zamunte omne'ne vahe'ene, knazama e'neriza vahe'mo'za, zamagiareti rentrako hu'za rankumamo'ma haviza higeno kugupama me'nefina vano nehaze.
Його топче нога, — но́ги вбогого, сто́пи нужде́нних.
7 Hagi fatgo vahe'mo'zama vanoma nehaza kamo'a pehe hu'nege'za kana nevazagenka, fatgo vahe'mo'zama vanoma hanaza kana Ra Anumzamoka erinte fatgo nehane.
Про́ста дорога для праведного, путь праведного Ти вирі́внюєш.
8 Ra Anumzamoka tagra Kagri kasegemo'ma hihoma hu'nea kante amage nenteta kavega nentone. Ana nehuta Kagri kagima ahentesgama huzankura tagu'areti tavesinentone.
І на дорозі суді́в Твоїх, Господи, маємо надію на Те́бе: За Ймення Твоє та за пам'ять Твою пожада́ння моєї душі, —
9 Kenagera nagu'amo'a tusiza huno kavesinegantegeno, nanterana avamunimo'a kagrane manisia zankura tusiza huno ave'nesie. Hagi kagrama fatgo hunka'ma refko'ma nehana kavukvazamo'a ama mopafina me'nege'za, fatgoma huno mani avu'ava zana ama mopafi vahe'mo'za rempi hu'za nentahize.
за Тобою душа моя тужить вночі, також дух мій в мені спозара́нку шукає Тебе, бо коли на землі Твої суди, то ме́шканці світу навчаються правди!
10 Hianagi kefozama nehaza vahe'ma kasumantagi nezmantanke'za, fatgoma huno mani avu'ava zana rempi hu'za nontahize. Fatgo vahe'ma nemaniza mopafi mani'nazanagi, kefo avu'avaza huvava hu'za nevu'za, Kagri hihamu hankaveka'agura zamagesa nontahize.
Хоч буде безбожний поми́луваний, то проте́ справедливости він не навчи́ться: у краю́ правоти́ він чинитиме лихо, а вели́чности Господа він не побачить!
11 Ra Anumzamoka Kagra kazana erisga hunka zamazeri haviza hunaku nehananagi, zamagra anazana nonkaze. Kagra zamazeri zamagaze nehunka, vaheka'ama tusizama hunka kavesi nezmantana zana erinte ama hananke'za negesnagenka, ha' vahekama te fanane hanie hunkama retro'ma hunte'nana tevemo ana vahera te fanane hugahie.
Господи, підняла́ся рука Твоя ви́соко, та не бачать вони! Нехай же побачать горли́вість Твою до наро́ду, і нехай посоро́мляться, хай огонь пожере́ ворогів твоїх!
12 Ra Anumzamoka Kagrake'za tarimpa frua tagrira neramine. Na'ankure maka zama nehuna zana Kagri hankaveretike nehune.
Ти, Господи, вчиниш нам мир, бо й усі чини наші нам Ти докона́в!
13 Ra Anumzana tagri Anumzamoka, ru vahe'mokizmi kva vahe'mo'za tagrira kegava hurante'naze. Hianagi Kagri kagige husga hunegantone.
Господи, Боже наш, панували над нами пани окрім Те́бе, та тільки Тобою ми згадуємо Йме́ння Твоє.
14 Hagi fri'naza vahe'mo'za kasefara hu'za omanisageno, fri'zama vu'namo'za ete oraotigahaze. Kagra zamazeri haviza nehunka, zamazeri fenkami atranke'za haviza hu'naze. Zamazeri fanene hanke'za vahe'mo'za zamagekani nezmante'za, zamagesa antahi nozamize.
Померлі вони не оживуть, мертві не встануть вони, тому́ Ти наві́дав та ви́губив їх, і зате́р всяку зга́дку про них.
15 Hianagi Ra Anumzamoka mopatia eri ra nehunka, tazeri rama'a nehunka, mopatimofo ometre emetrema hu'nea agema'a miko erira nehunka eri za'za nehanketa, Kagrira rankagi negamune.
Розмно́жив Ти, Господи, люд, розмно́жив Ти люд, і просла́вив Себе, всі границі землі Ти дале́ко посу́нув.
16 Ra Anumzamoka, kagra vahekama zamazeri havizama hanke'za hankavezamia nomane. Hianagi zamagra zamasunku nehu'za, ete kagrite e'za sumisumi hu'za nunamuna Kagritega hu'naze.
Господи, в го́рі шукали Тебе́, шепіт проха́ння лили́, коли Ти їх карта́в.
17 Hagi amu'ene hu'nea a'mo mofavre kasente'naku nehuno ata negrigeno maseno rukrahe krahe nehuno krafa nehiaza huta, Ra Anumzamoka kagri kavurera tusi'a knaza enerita tatazanku hu'none.
Як жінка вагі́тна до по́роду збли́жується, в своїх болях тремти́ть та кричи́ть, — так ми стали, о Господи, перед обличчям Твоїм:
18 Hagi tagranena tamu'ene hu'neta tata negrigeta rukrahe krahe nehunanagi, zaho kasente'none. Ana nehuta ama mopafi vahera zamagura novazune. Ana higeta ama mopafima manisaza vahera kase ozmante'none.
ми були вагітни́ми та ко́рчилися з бо́лю, немов би роди́ли ми вітер, ми спасі́ння землі не вчинили, і ме́шканці все́́світу не народи́лись.
19 Hianagi Kagri vahe'mo'zama fri'nafintira oti'sageno, zamavufagamo'a kasefa hanige'za manigahaze. Hagi fri'za kugupama se'naza vahe'mo'za oti'za muse zagame hugahaze. Na'ankure nanterama osi ata ko neriaza hunka ama mopa ru kasefa nehunka, fri'naza vahera fri'nafintira zamazeri otinka zamasimura zamigahane.
Померлі твої оживуть, воскресне й моє мертве тіло. тому́ пробуді́ться й співайте, ви ме́шканці по́роху, бо роса Твоя — це роса зці́лень, і земля ви́кине мертвих!
20 Nagri vahe'mota nontamifi unefreta, tamefira kafana erigiho. Osi'a knafi frakita mani'nenkeno Anumzamofo arimpa ahe'zamo'a evino.
Іди, мій наро́де, ввійди до поко́їв своїх, і свої двері замкни́ за собою, сховайся на хвилю малу, поки лютість пере́йде!
21 Keho Ra Anumzamo'a agrama nemania kuma'afinti atiramino, ama mopafima nemaniza vahe'mokizmi kumi'mofo nona huno zamazeri haviza hunaku ne-e. Hagi mago'a vahe'mo'ma vahe'ma aheno eriragi'nesnia korana ama mopamo'a erinte ama hugahie. Iza'zo ra hazenkema hu'nesnaza vahera zamazeri ante ama hanige'za kegahaze.
Бо Господь ось виходить із місця Свого́, наві́дати провини мешка́нців землі, кожного з них, — і відкриє земля свою кров, і вже не закриє забитих своїх!

< Aizaia 26 >