< Zmavarene 21 >
1 Mosesega ama'na kasegea Israeli vahe'mokizmi zamigahane.
これはあなたが彼らの前に示すべきおきてである。
2 Kagrama Hibru vahepinti'ma kazokzo eri'za vahe'ma mizama asenunka, 6si'a kafufinke kagri kazokazo eri'za vahera manite'na, 7ni kafurera atregeno mizana osu amne fru huno vino.
あなたがヘブルびとである奴隷を買う時は、六年のあいだ仕えさせ、七年目には無償で自由の身として去らせなければならない。
3 Ana kazokzo eri'za ne'mo'ma a'ma e'orinenigenka mizama hu'nenunka, anama hunte'nana kafurera atregeno agrake vino. Hianagi ko'ma a'ma ante'nenia ne'ma mizama se'nesunka, ana a'ene atregeno vino.
彼がもし独身できたならば、独身で去らなければならない。もし妻を持っていたならば、その妻は彼と共に去らなければならない。
4 Hagi kazokzo eri'za ne'ma mizama se'ne'nia venafo'ma a'ma miza humi'nenigeno mofavrema ante'nenuno'a, ana a'ane ne'mofa'anena ana venafo azampi netreno, agrake vugahie.
もしその主人が彼に妻を与えて、彼に男の子また女の子を産んだならば、妻とその子供は主人のものとなり、彼は独身で去らなければならない。
5 Hianagi ana kazokzo eri'za ne'mo'ma huama'ma huno, nagri'ma mizaseno nafa'a hunante'nemofonku'ene a'ni'agu'ene mofavreni'agura tusiza huno navenesiankina nagra zamatre'na fru hu'na amne ovugahue huno'ma hanigeno'a,
奴隷がもし『わたしは、わたしの主人と、わたしの妻と子供を愛します。わたしは自由の身となって去ることを好みません』と明言するならば、
6 mizama hunte'nea kva'amo'ma avreno Anumzamofonte vuteno, ete avreno kafa zafarero ete kafantero vuno hakare vahe avufi vahe'ma zamagesa rerapone zota erino agesa reraponenkeno agri kazokzo eri'za vahe mani'neno ufrigahie.
その主人は彼を神のもとに連れて行き、戸あるいは柱のところに連れて行って、主人は、きりで彼の耳を刺し通さなければならない。そうすれば彼はいつまでもこれに仕えるであろう。
7 Mago ne'mo'ma, mofa'ama kazokazo eri'za mofa manisie huno'ma zagore'ma atresige'noma mizamasesiana, ve kazozko eri'za vahe'ma nehiaza huno, 7ni kafurera atresigenora frua huno amnea ovugahie.
もし人がその娘を女奴隷として売るならば、その娘は男奴隷が去るように去ってはならない。
8 Ana mofa'ma a'nie huno miza hu'ne'nia venafo'ma muse osania zama hanigeno'a, ana venafo'a ana mofara atrenkeno ete nefa'a miza hino. Hagi ana mofa'ma miza hu'nenia venafo'ma mago'enena ru kaziga vahetera mizantera ozmino, na'ankure, kva'amo'a agra'a ana mofa'mofo so'e manizama'a eri haviza hu'ne.
彼女がもし彼女を自分のものと定めた主人の気にいらない時は、その主人は彼女が、あがなわれることを、これに許さなければならない。彼はこれを欺いたのであるから、これを他国の民に売る権利はない。
9 Hagi ana mofa'ma miza hu'nea ne'mo'ma, ne'mofonte'ma a'e huno huntenesuno'a, agra mofa'ama kegava nehiaza huno kegava hunteno.
彼がもし彼女を自分の子のものと定めるならば、これを娘のように扱わなければならない。
10 Hagi henka'ama, ana ne'mo'ma ru a'ma erisnuno'a, pusa a'enena ko'ma nehiaza huno nemaseno, knare huno kukena'ane kave'are'enena kegava huntegahie.
彼が、たとい、ほかに女をめとることがあっても、前の女に食物と衣服を与えることと、その夫婦の道とを絶えさせてはならない。
11 Hagi ana 3'a zama huntega'zama, ana a'mofoma huontesigeno'a, ana a'mo'a zagoa miza osu amne atreno vugahie.
彼がもしこの三つを行わないならば、彼女は金を償わずに去ることができる。
12 Iza'o vahe'ma ahe frisia nera, agri'enena ahe frigahaze.
人を撃って死なせた者は、必ず殺されなければならない。
13 Hianagi mago ne'mo'ma mago'azama hanifi hantaga huno mago vahe'ma ahe frisiana, Anumzamo atresigeno ana zana fore hugahiankino, agu'vazi kuma'ma retro'ma huntenerega ana ne'mo'a freno vugahie.
しかし、人がたくむことをしないのに、神が彼の手に人をわたされることのある時は、わたしはあなたのために一つの所を定めよう。彼はその所へのがれることができる。
14 Ana hu'neanagi mago ne'mo'ma vahe'ma ahe friku'ma, oku'ama antahintahi retro huteno, ana ne'ma ahe frina, ana nera Kresramana vu itareti'enena amne avazu huta ahe frigahaze.
しかし人がもし、ことさらにその隣人を欺いて殺す時は、その者をわたしの祭壇からでも、捕えて行って殺さなければならない。
15 Iza'o nefano nererano ahesia nera, ahenkeno frino.
自分の父または母を撃つ者は、必ず殺されなければならない。
16 Iza'o mago vahe'ma musufa avreno eme frakino antege, zagore atrege'ma hania nera ahe friho.
人をかどわかした者は、これを売っていても、なお彼の手にあっても、必ず殺されなければならない。
17 Iza'o nererano nefanoma huhaviza huntesia nera ahenkeno frino.
自分の父または母をのろう者は、必ず殺されなければならない。
18 Tare netremoke'ma fra nevazisapinti'ma, mago'mo'ma azanknonuro have knonuro ahenkeno ofrigahianagi, ana zanku'ma krima erino'ma mani'nenigeno,
人が互に争い、そのひとりが石または、こぶしで相手を撃った時、これが死なないで床につき、
19 kri'amo'ma osi'a knare hinkeno'ma azompare megi'a vanoma hanigeno'a, ahe'nea nera kanazana omigahie. Hianagi krima maseneno kna'ama atre'nea zantera miza hunenteno kegava hunentenkeno kriamo'a knare ome huntegahie.
再び起きあがって、つえにすがり、外を歩くようになるならば、これを撃った者は、ゆるされるであろう。ただその仕事を休んだ損失を償い、かつこれにじゅうぶん治療させなければならない。
20 Mago ne'mo'ma kazokzo eri'za ne'amofono, kazokzo eri'za a'amofoma kanonu'ma ahenkeno frisiana, ana kazokzo eriza vahe'mofo nafa'amofo kanazana amiho.
もし人がつえをもって、自分の男奴隷または女奴隷を撃ち、その手の下に死ぬならば、必ず罰せられなければならない。
21 Hianagi ana kazokazo eri'za vahe'mo'ma mago kano, tare kanama manite'no'ma knamare'niana, anama ahe'nea kva nera kna omigahaze. Na'ankure ana kazokzo eri'za nera mizamase'nea ne'mofo su'za mani'ne.
しかし、彼がもし一日か、ふつか生き延びるならば、その人は罰せられない。奴隷は彼の財産だからである。
22 Tare netremoke'ma ha' nehu'ne mago'ma amu'ene hu'nesnia a'ma ahesigeno nena osu'nesia mofavrema kasenenteno, ana a'mo'ma hazenke'ma e'orisigeno'a, ana a'mofo neve'ma zago agima ahentesiama'a miza neseno nanekema refkohu kva vahe'mo'ma e'i'a amio hanazama'a amino.
もし人が互に争って、身ごもった女を撃ち、これに流産させるならば、ほかの害がなくとも、彼は必ずその女の夫の求める罰金を課せられ、裁判人の定めるとおりに支払わなければならない。
23 Hianagi ana a'mo'ma ra hazenke'ma erinkeno'a, anahukna hazenke agri'enena amigahaze. Ahe fri'nirera, agri'enena ahe frigahaze.
しかし、ほかの害がある時は、命には命、
24 Hagi avurgama repro haniana, agri'enena avurga repro hiho. Hagi ave'ma ru tafrina, agri'enena ave ru tafriho, hagi agia azama ruhantgina, agri'enena anazanke huta agiaza ruhantgiho.
目には目、歯には歯、手には手、足には足、
25 Tevefima kre kasage'na, agri'enena tevefi kre kasageho, avufga rutraga hu'nena, ana zanke huta agri'enena avufga rutraga hiho. Hagi aheno avufgama ru korampamagi'nena, ana nera aheta avufga ru korampagiho.
焼き傷には焼き傷、傷には傷、打ち傷には打ち傷をもって償わなければならない。
26 Kazokzo eri'za nero, kazokzo eri'za aro mizama sentenesia kva'amo avurgama repro hutrenkeno'a, agra ana nona'a atresigeno ana kazokzo eri'za vahe'mo'a zagoa miza osu fru huno amne vugahie.
もし人が自分の男奴隷の片目、または女奴隷の片目を撃ち、これをつぶすならば、その目のためにこれを自由の身として去らせなければならない。
27 Hagi kazokzo eri'za ne'amofono, a'amofoma mizama se'nesia venafo'ma aheno mago ave'ma ru tafrisiana, ana kazokzo eri'za vahe'a ana nona'a atrenkeno mizana oseno fru huno amne vino.
また、もしその男奴隷の一本の歯、またはその女奴隷の一本の歯を撃ち落すならば、その歯のためにこれを自由の身として去らせなければならない。
28 Mago ve bulimakao afu'mo'ma mago nero, aro pazive anuti'ma ahe frinketa, ana ve bulimakao afura have knonteti ahefrinkeno frina avufaga'a oneho. Hianagi ana ve bulimakamofo venafona keaga hunteta kna omiho.
もし牛が男または女を突いて殺すならば、その牛は必ず石で撃ち殺されなければならない。その肉は食べてはならない。しかし、その牛の持ち主は罪がない。
29 Hianagi ana ve bulimakamo'ma vahe'ma nehe'nigenoma kegina huno antenogu eme asamisage'noma, ana kema eritreno bulimaka'ama keginafima avre onte'nenigeno mago veo aro ahefrisigeno'a, ana ve bulimakao'a havenkanonu ahenefritma, bulimakao nefanena ahefriho.
牛がもし以前から突く癖があって、その持ち主が注意されても、これを守りおかなかったために、男または女を殺したならば、その牛は石で撃ち殺され、その持ち主もまた殺されなければならない。
30 Ana hugahianagi bulimakaomo'ma ahefrinesia vahe'mofo nona hinogu'ma naga'amozama miza agima ahentesazama'a mizaseno.
彼がもし、あがないの金を課せられたならば、すべて課せられたほどのものを、命の償いに支払わなければならない。
31 Mago mofaro, ne'mofavreo, bulimakao afu'mo'ma pazive'anuma ahe frinkeno'a anazanke huno mizaseno.
男の子を突いても、女の子を突いても、この定めに従って処置されなければならない。
32 Bulimakao afu'mo'ma mago kazokazo eri'za aro veoma pazive'anuti'ma ahe frinkeno'a, ana eri'za vahe'mofo kva nera bulimakaomofo venafo'a 30'a silva zago nemino, ana bulimakao afura have knonu ahe frino.
牛がもし男奴隷または女奴隷を突くならば、その主人に銀三十シケルを支払わなければならない。またその牛は石で撃ち殺されなければならない。
33 Mago' vahe'mo'ma keri kafinenteno'o kafinte'nesia kerima eri hagaro huteno refi otenenige'noma mago' ne'mofo bulimakao afumo'o donki afumo'ma ana kerifima uramina,
もし人が穴をあけたままに置き、あるいは穴を掘ってこれにおおいをしないために、牛または、ろばがこれに落ち込むことがあれば、
34 kerima asente'nesnimo'a ana bulimakaono, tonki afutera nona huno miza hinkeno, anama frisia zagamo'a agriza segahie.
穴の持ち主はこれを償い、金をその持ち主に支払わなければならない。しかし、その死んだ獣は彼のものとなるであろう。
35 Mago ne'mofo bulimakao afumo'ma, mago ne'mofo bulimakao afu'ma ahefrina, ana bulimakao afutremofo nafa'amokea amnema manisia bulimakao afura zagore atreke ana zagoa amu'nompinti refako nehuke, anama fri'nea bulimakao afura amu'nompinti arutaneke refako hi'o.
ある人の牛が、もし他人の牛を突いて殺すならば、彼らはその生きている牛を売って、その価を分け、またその死んだものをも分けなければならない。
36 Hianagi ko'ma pazive'anuti'ma ha'ma nehania bulimakao afumofo venafo'ma antahi'neno keginafima onte'nenigeno, rumofo bulimakao afu'ma ahefrisiana, anama frisia bulimakao afu'mofo venafo'na ete bulimakao afuteti nona huno miza senenteno fri'nesia bulimakao afura erigahie.
あるいはその牛が以前から突く癖のあることが知られているのに、その持ち主がこれを守りおかなかったならば、その人は必ずその牛のために牛をもって償わなければならない。しかし、その死んだ獣は彼のものとなるであろう。