< Tiuteronomi Kasege 21 >

1 Hagi Ra Anumzana tamagri Anumzamo'ma tamami'nia mopafima umani'nenageno mago vahe'ma ahetre'nesageta haketa erifore hugahazanagi, anama ahe'nesia vahe'ma onkesageno'a,
あなたの神、主が与えて獲させられる地で、殺されて野に倒れている人があって、だれが殺したのかわからない時は、
2 ranra vahe'mo'zane kva vahe'mo'za e'za, e'ina kuma tava'onte ana vahera ahe fri'ne hu'za rezagane'za keho.
長老たちと、さばきびとたちが出てきて、その殺された者のある所から、周囲の町々までの距離をはからなければならない。
3 Hagi rezagane'za kesageno, ina kuma'mo ana vahe'ma ahefrinea tavaontera me'ne, ana kumate kva vahe'mo'za eri'zama e'ori'nesia a' bulimakao afu ome avre'za,
そしてその殺された者のある所に最も近い町の長老たちは、まだ使わない、まだくびきを負わせて引いたことのない若い雌牛をとり、
4 tima enevanigeno, hozama eri'za onte'nesaza agupofi vu'za, ana bulimakao afura anankena omeri vamagi'za ahegahaze.
その町の長老たちはその雌牛を、耕すことも、種まくこともしない、絶えず水の流れている谷へ引いていって、その谷で雌牛のくびを折らなければならない。
5 Anama hanageno'a pristi vahe Livae ne' mofavre naga'mo'za e'za mago'a kea eme hanageno, vahe'ma ahe'nea knazamo'a vagaregahie. Na'ankure Ra Anumzana tamagri Anumzamo eri'zani'a eneri'za Nagri nagifi vahera asomu kea huzmantegahaze huno huhampri zamante'ne.
その時レビの子孫である祭司たちは、そこに進み出なければならない。彼らはあなたの神、主が自分に仕えさせ、また主の名によって祝福させるために選ばれた者で、すべての論争と、すべての暴行は彼らの言葉によって解決されるからである。
6 Hagi ana kumate kva vahe'mo'za anankema eri vamagi'za ahe'naza bulimakao afu'mofo agofetu zmazana sese nehu'za,
そしてその殺された者のある所に最も近い町の長老たちは皆、彼らが谷でくびを折った雌牛の上で手を洗い、
7 tagri tazamo'a amama fri'nea vahe'mofo korana erifegira otege, aheno korama'ama erifegi'mate'nea vahera tavumo'a onke'ne hugahaze.
証言して言わなければならない、『われわれの手はこの血を流さず、われわれの目もそれを見なかった。
8 Hagi Ra Anumzamoka vaheka'a Israeli vahe'ma zamagu'mavazinka ete zamavare'nana vahera kumi'zmia atrezmanto. Hanki hazenke'a omne vahe'ma ahe fri'nea vahe'mofo kora kumira eri zamagofetu onto. E'i anagema hanageno'a, vahe'ma ahe fri'nea knazana tamagripintira Anumzamo'a eritregahie.
主よ、あなたがあがなわれた民イスラエルをおゆるしください。罪のない者の血を流したとがを、あなたの民イスラエルのうちにとどめないでください。そして血を流したとがをおゆるしください』。
9 Hagi ama ana nanekema antahita avaririsuta fatgo avu'ava Ra Anumzamofo avufina nehanageno, vahe'ma ahe fri knazana tamagripina omnegahie.
このようにして、あなたは主が正しいと見られる事をおこない、罪のない者の血を流したとがを、あなたがたのうちから除き去らなければならない。
10 Hagi hate'ma vanageno Ra Anumzana tamagri Anumzamo'ma ha' vahetmima tamazampima zamavarentena, kina vahe zamavareho.
あなたが出て敵と戦う際、あなたの神、主がそれをあなたの手にわたされ、あなたがそれを捕虜とした時、
11 Hagi anama kina vahe'ma zamavaretma e'nafima, mago knare a'ma kesageno tamanunuma hina, a'ma erinaku'ma hanutma,
もし捕虜のうちに美しい女のあるのを見て、それを好み、妻にめとろうとするならば、
12 avreta nontamirega vinkeno, aseni azokara nehareno, azankoa nehareno,
その女をあなたの家に連れて帰らなければならない。女は髪をそり、つめを切り、
13 antani'negeta kinama hunteta avreta e'naza kukena hatenetreno, mago ikamofo agu'afi nefane nerera kizinigura zavira neteno asunkura hugahie. Anama hinkeno mago ikama evina, ana ara a' eri'nankeno kagri a' manigahie.
また捕虜の着物を脱ぎすてて、あなたの家におり、自分の父母のために一か月のあいだ嘆かなければならない。そして後、あなたは彼女の所にはいって、その夫となり、彼女を妻とすることができる。
14 Hanki henkama, ana aku'ma kavesra hinkenka, huntegeno amne inantegama avesi'nirega vino. Hianagi zagorera ana ara otrege, kazokazo eri'za a'nema hunentanankna avu'avara huonto. Na'ankure kagra ko antenka mase'nane.
その後あなたがもし彼女を好まなくなったならば、彼女を自由に去らせなければならない。決して金で売ってはならない。あなたはすでに彼女をはずかしめたのだから、彼女を奴隷のようにあしらってはならない。
15 Hagi mago' ne'mo'ma tare a'ma ante'neno, mago'mofonku avesi nenteno, mago'mofoma avesi nontesigeno, ana taregamokema ne' mofavrema antesa'ana, avesi nontesimo'ma agonesa ne' mofavre'ma antenkeno'a,
人がふたりの妻をもち、そのひとりは愛する者、ひとりは気にいらない者であって、その愛する者と気にいらない者のふたりが、ともに男の子を産み、もしその長子が、気にいらない女の産んだ者である時は、
16 fenoma'ama refko'ma hania knarera, henka a'ma avesimanentea a'mofo agonesa mofavremofona, kota a'mofo agonesa mofavre'mo'ma eriga fenona e'origahie.
その子たちに自分の財産を継がせる時、気にいらない女の産んだ長子をさしおいて、愛する女の産んだ子を長子とすることはできない。
17 Hianagi ave'masinontea a'mofo agonesa ne' mofavrea maka fenoma'afintira ante agofetu huno tare vahe'mo'ma eriga avamente amino. Na'ankure agonesa mofavregino, e'inahu avamente nefa fenona eriga hu'ne.
必ずその気にいらない者の産んだ子が長子であることを認め、自分の財産を分ける時には、これに二倍の分け前を与えなければならない。これは自分の力の初めであって、長子の特権を持っているからである。
18 Hagi mago ne'mo'ma ke ontahi hazenke ne' mofavrema ante'nenkeno, nerera nefa kema nontahisigeno, kanoma amino azeri fatgoma nehanigeno kema ontahisiana,
もし、わがままで、手に負えない子があって、父の言葉にも、母の言葉にも従わず、父母がこれを懲らしてもきかない時は、
19 nerera'ene nefa'enena ana ne' mofavrea avreke kumamofo kafante'ma ranra vahetmima mani'nare vuke,
その父母はこれを捕えて、その町の門に行き、町の長老たちの前に出し、
20 amanage huke ana kva vahera zamasamigaha'e, ama mofavretimofona asenimo'a hankavetigeno ha'reneranteno keti'a nontahino ne'zana nehana nehuno, aka tinte nehie.
町の長老たちに言わなければならない、『わたしたちのこの子はわがままで、手に負えません。わたしたちの言葉に従わず、身持ちが悪く、大酒飲みです』。
21 Anagema hanakeno'a ana mofavrea maka ana kumapima nemaniza venenemo'za have knonu ahe frigahaze. E'inama hanuta kefo avu'ava zana amu'notmifintira eritresageno, e'i ana zamofo kema maka Israeli vahe'mo'za nentahisu'za, korora hu'za ana zmavu'zamavara osiho.
そのとき、町の人は皆、彼を石で撃ち殺し、あなたがたのうちから悪を除き去らなければならない。そうすれば、イスラエルは皆聞いて恐れるであろう。
22 Hagi mago vahe'mo'ma hania hazenkemo'ma ahefrigahie hu'ne'ni'a avamente'ma vu'nenigetma, ana vahera ahe friteta, avufga'a zafare hantiho.
もし人が死にあたる罪を犯して殺され、あなたがそれを木の上にかける時は、
23 Hagi anama aheta hanti'nageno'a avufga'amo'a me'nenkeno hani huno kora otino. Hianagi ana avufga'a ko erita anama ahetama hanti'naza knafinke asenteho. Na'ankure Ra Anumzamo'a havi avu'avazamigu kazusi huzmante'nea vahe zafarera zamahe'za nehantize. Ana hu'negu Ra Anumzana tamagri Anumzamo'ma eri santihareho huno'ma tamamisia mopa eri pehana osiho.
翌朝までその死体を木の上に留めておいてはならない。必ずそれをその日のうちに埋めなければならない。木にかけられた者は神にのろわれた者だからである。あなたの神、主が嗣業として賜わる地を汚してはならない。

< Tiuteronomi Kasege 21 >