< Aposolo 2 >
1 Kasefa hoza vasage kna PentikosI ege'za, aposol naga'mo'za mago nompi atru hu'naze.
१जब पिन्तेकुस्त का दिन आया, तो वे सब एक जगह इकट्ठे थे।
2 Ana hu'za mani'nageno amehuno zaho'mofo agasasamo hiaza huno, tusi'a agasasa runo monafinti eramino mani'naza nompi avite'ne.
२और अचानक आकाश से बड़ी आँधी के समान सनसनाहट का शब्द हुआ, और उससे सारा घर जहाँ वे बैठे थे, गूँज गया।
3 Tevemofo agefu'nagana huno, tagareno vuno eno huno, magoke magoke'mofonte emani'ne.
३और उन्हें आग के समान जीभें फटती हुई दिखाई दी और उनमें से हर एक पर आ ठहरी।
4 Maka'mofona Ruotge Avamu'mo zamagu'afi viteno, zamazeri otige'za, Avamu'mo zamasamia kante ante'za, agafa hu'za aru agerupinti kea hu'naze.
४और वे सब पवित्र आत्मा से भर गए, और जिस प्रकार आत्मा ने उन्हें बोलने की सामर्थ्य दी, वे अन्य-अन्य भाषा बोलने लगे।
5 Ana knafina knare hu'za Anumzamofo amagenentaza Juda vahe'mo'za, mopane mopane kotegati e'za Jerusalemi kumate emani'naze.
५और आकाश के नीचे की हर एक जाति में से भक्त-यहूदी यरूशलेम में रहते थे।
6 Ana agasasa fore nehige'za, miko vahe'mo'za atru hu'za na'a fore nehie hu'naze. Na'ankure mago mago'mo'a agra'a agerupi antahitere hu'ne.
६जब वह शब्द सुनाई दिया, तो भीड़ लग गई और लोग घबरा गए, क्योंकि हर एक को यही सुनाई देता था, कि ये मेरी ही भाषा में बोल रहे हैं।
7 Zamagra antri nehu'za anage hu'naze, ana maka Galili vahe'mo'za kea nehazanki na'a fore nehie?
७और वे सब चकित और अचम्भित होकर कहने लगे, “देखो, ये जो बोल रहे हैं क्या सब गलीली नहीं?
8 Na'a higeta tagra mago mago'mota tagra'a tageru'ma tarera'ma kaserantegetama neruna tagerupina nentahune?
८तो फिर क्यों हम में से; हर एक अपनी-अपनी जन्म-भूमि की भाषा सुनता है?
9 Tagra rukotegati rukotegati Patia mopareti'ene, Medes mopareti'ene Elami mopareti'ene, Mesopotemia mopareti'ene, Judia mopareti'ene, Kapatosia mopareti'ene, Pontusi mopareti'ene, Esia mopareti'ene,
९हम जो पारथी, मेदी, एलाम लोग, मेसोपोटामिया, यहूदिया, कप्पदूकिया, पुन्तुस और आसिया,
10 Frigia mopareti'ene, Pamfilia mopareti'ene, Isipi mopareti'ene, Sairini kaziga Livia mopareti'ene, Romuti nantu vahe'ene, Hibru vahe'ene, megi'a vahe'mo'za zamagu'a rukrahe hu'naza vahe'enene.
१०और फ्रूगिया और पंफूलिया और मिस्र और लीबिया देश जो कुरेने के आस-पास है, इन सब देशों के रहनेवाले और रोमी प्रवासी,
11 Kriti mopareti'ene Arabu mopareti vahe'mota tagra hanavenentake avu'ava'zama Anumzamo'ma hia zana tagerupi nentahune!
११अर्थात् क्या यहूदी, और क्या यहूदी मत धारण करनेवाले, क्रेती और अरबी भी हैं, परन्तु अपनी-अपनी भाषा में उनसे परमेश्वर के बड़े-बड़े कामों की चर्चा सुनते हैं।”
12 Maka'mo'za mago'ene na'a fore nehie nehu'za, tusi'za hu'za antahintahi hakare hu'naze. Zamagra'a ohumi ahumi nehu'za anage hu'naze, Na'a amazana fore nehie?
१२और वे सब चकित हुए, और घबराकर एक दूसरे से कहने लगे, “यह क्या हो रहा है?”
13 Hianagi mago'amo'za anama haza zankura anage hu'za zamagi'za nereza, zamagra kahefa waini ti ne'za negi nenegahaze! Hu'za hu'naze.
१३परन्तु दूसरों ने उपहास करके कहा, “वे तो नई मदिरा के नशे में हैं।”
14 Hianagi Pita'a otino 11ni'a aposol naga'ane mani'neno ranke huno zamasmino, tamagra Judia vahe'ene, miko Jerusalemi mani'namota amama huankea tamagesa anteta antahi ankereho.
१४पतरस उन ग्यारह के साथ खड़ा हुआ और ऊँचे शब्द से कहने लगा, “हे यहूदियों, और हे यरूशलेम के सब रहनेवालों, यह जान लो और कान लगाकर मेरी बातें सुनो।
15 Ama kema nehaza zanku'ma tamagesa hakare nehazana, menina nantera 9kiloki hu'neanki'za, zamagra negi tina one'naze.
१५जैसा तुम समझ रहे हो, ये नशे में नहीं हैं, क्योंकि अभी तो तीसरा पहर ही दिन चढ़ा है।
16 Hu'neanagi ama'i korapa kasnampa ne'mo, Joeli hu'nea nanekemofo avufa'a meni negaze.
१६परन्तु यह वह बात है, जो योएल भविष्यद्वक्ता के द्वारा कही गई है:
17 Hagi vagare knafina, Anumzamo'a anage hu'ne, Nagra Avamuni'a vahepi eri herafi atresugeno, tamagri ne'mofatamimo'za, kasnampa kea huama nehanage'na, kasefa vahe'mo'za ava'na keaza nehanage'za, ranafa tamimo'za ava'na kegahaze.
१७‘परमेश्वर कहता है, कि अन्त के दिनों में ऐसा होगा, कि मैं अपना आत्मा सब मनुष्यों पर उण्डेलूँगा और तुम्हारे बेटे और तुम्हारी बेटियाँ भविष्यद्वाणी करेंगी, और तुम्हारे जवान दर्शन देखेंगे, और तुम्हारे वृद्ध पुरुष स्वप्न देखेंगे।
18 Nagri eri'za vahera, vene'nere ene, a'nerera Nagra Avamu'ni'a ananknafina eri herafi atresuge'za zamagra kasnampa kea hugahaze.
१८वरन् मैं अपने दासों और अपनी दासियों पर भी उन दिनों में अपनी आत्मा उण्डेलूँगा, और वे भविष्यद्वाणी करेंगे।
19 Nagra monafina ruzahu'za eri fore nehu'na, kaguva avame'za ama mopafina erifore nehu'na, korane, tevene, hampone tokira hugahie.
१९और मैं ऊपर आकाश में अद्भुत काम, और नीचे धरती पर चिन्ह, अर्थात् लहू, और आग और धुएँ का बादल दिखाऊँगा।
20 Zagemo'a rukrahe huno hani hanigeno, ikamo'a kora hanigeno, henka tusi'a hanave'nentake Ramofo kna egahie.
२०प्रभु के महान और तेजस्वी दिन के आने से पहले सूर्य अंधेरा और चाँद लहू सा हो जाएगा।
21 Ana nehanigeno miko vahe'mo'za, Ramofo agi hanta nevazisamo'za zamagu'vazinke'za knare kuma erigahaze. (Jol 2:28-32.)
२१और जो कोई प्रभु का नाम लेगा, वही उद्धार पाएगा।’
22 Israeli vahe'motma ama kea antahiho, Nazareti ne' Jisasina, Anumzamo azeri oti'nea ne'mo, kaguva zane ruzahu'zane, avame'zana Anumzamo'a, Agripi runtanino amuno tamifina eri'zana erigeta, keta antahita hu'naze.
२२“हे इस्राएलियों, ये बातें सुनो कि यीशु नासरी एक मनुष्य था जिसका परमेश्वर की ओर से होने का प्रमाण उन सामर्थ्य के कामों और आश्चर्य के कामों और चिन्हों से प्रगट है, जो परमेश्वर ने तुम्हारे बीच उसके द्वारा कर दिखलाए जिसे तुम आप ही जानते हो।
23 Ama ana nera, Anumzamo antahino ahegahaze huno korapa retro hu'nea kante antetma, tamagra avaretma megi'a vahe zamazampi antage'za, keka zafare hanto ahegeno fri'ne.
२३उसी को, जब वह परमेश्वर की ठहराई हुई योजना और पूर्व ज्ञान के अनुसार पकड़वाया गया, तो तुम ने अधर्मियों के हाथ से उसे क्रूस पर चढ़वाकर मार डाला।
24 Hianagi Anumzamo'a fri'nefinti azeri otino, fri'zamofo atazampinti azeri so'e hu'ne. Na'ankure frizamofo hanave'amo'a azerintega osu'ne.
२४परन्तु उसी को परमेश्वर ने मृत्यु के बन्धनों से छुड़ाकर जिलाया: क्योंकि यह अनहोना था कि वह उसके वश में रहता।
25 Deviti'a amanahu ke agriku hu'ne, Nagra maka zupa negogeno, Ramo'a navuga nemanie, na'ankure Agra nazantmaga'a mani'neankino, mago zamo'a nazeri kazara osugahie.
२५क्योंकि दाऊद उसके विषय में कहता है, ‘मैं प्रभु को सर्वदा अपने सामने देखता रहा क्योंकि वह मेरी दाहिनी ओर है, ताकि मैं डिग न जाऊँ।
26 E'ina hu'negu nagu'amo'a so'e nehanigeno, nagipintira tusi'a musenkemo atiramigahie. Navufamo'enena ana zanke huno fore'ma hania zanku avega anteno manigahie.
२६इसी कारण मेरा मन आनन्दित हुआ, और मेरी जीभ मगन हुई; वरन् मेरा शरीर भी आशा में बना रहेगा।
27 Na'ankure kagra nagu'namena fri vahe kumapina (Heidis), otregahane, huge atresankeno Ruotge hu'nemo'a kerifina onkasrigahie. (Hadēs )
२७क्योंकि तू मेरे प्राणों को अधोलोक में न छोड़ेगा; और न अपने पवित्र जन को सड़ने देगा! (Hadēs )
28 Kagra mani'zanimofo kana ko eri'ama hunami vare'nane. Kagrama navate'ma nemaninkeno'a, nagripina musezamo avinete, huno Deviti'a hu'ne. (Sam-Zga 16:8-11.)
२८तूने मुझे जीवन का मार्ग बताया है; तू मुझे अपने दर्शन के द्वारा आनन्द से भर देगा।’
29 Nafuhete, nagra fatgo hu'na neramasmue, mago tahitia Deviti'a frige'za asentageno, keri'amo'a menina tagrane me'ne.
२९“हे भाइयों, मैं उस कुलपति दाऊद के विषय में तुम से साहस के साथ कह सकता हूँ कि वह तो मर गया और गाड़ा भी गया और उसकी कब्र आज तक हमारे यहाँ वर्तमान है।
30 Na'ankure agra kasnampa nekino antahine, Anumzamo'a mago negeho avareno tra'are (kini trate) antesigeno mani'nigu averino huvempa hu'ne.
३०वह भविष्यद्वक्ता था, वह जानता था कि परमेश्वर ने उससे शपथ खाई है, मैं तेरे वंश में से एक व्यक्ति को तेरे सिंहासन पर बैठाऊँगा।
31 Deviti'a kegamuteno, Kraisima friteno otisniazana ke'ne, fri vahe kumapina (Heidis) avufamo'a atresigeno za'za kna omaneno, onkasrisia zanku hu'ne. (Sam-Zga 16:10.) (Hadēs )
३१उसने होनेवाली बात को पहले ही से देखकर मसीह के जी उठने के विषय में भविष्यद्वाणी की, कि न तो उसका प्राण अधोलोक में छोड़ा गया, और न उसकी देह सड़ने पाई। (Hadēs )
32 E'i ana Jisasina, Anumzamo'a fri'nefinti azeri otigeta, tagra maka'mota tavufinti ke'nona zanku nehune.
३२“इसी यीशु को परमेश्वर ने जिलाया, जिसके हम सब गवाह हैं।
33 Ana higeno Anumzamo ragi nemino, azantamaga kaziga'a avarentegeno, huvempama hu'nea Ruotge Avamura Nefampinti erino, eritagitregeta menina negeta nentahita nehaze.
३३इस प्रकार परमेश्वर के दाहिने हाथ से सर्वोच्च पद पाकर, और पिता से वह पवित्र आत्मा प्राप्त करके जिसकी प्रतिज्ञा की गई थी, उसने यह उण्डेल दिया है जो तुम देखते और सुनते हो।
34 Na'ankure Deviti'a monafinka mareori'neanagi, Deviti agra'a huno, Ramo'a, nagri Ramofonku huno, Naza tamaga kaziga mani'nege'na,
३४क्योंकि दाऊद तो स्वर्ग पर नहीं चढ़ा; परन्तु वह स्वयं कहता है, ‘प्रभु ने मेरे प्रभु से कहा; मेरे दाहिने बैठ,
35 Nagra ha' vaheka'a zamazerina kagia tra antesugenka, kagiareti arentrako hugahane huno hu'ne. (Sam-Zga 110:1.)
३५जब तक कि मैं तेरे बैरियों को तेरे पाँवों तले की चौकी न कर दूँ।’”
36 E'ina hu'negu, maka Israeli vahe'motma tamage hutma antahi ankereho, tamagrama aheta hanti'naza nera, Anumzamo'a azeri otigeno, Ra vahe tro huno Kraisi mani'ne.
३६“अतः अब इस्राएल का सारा घराना निश्चय जान ले कि परमेश्वर ने उसी यीशु को जिसे तुम ने क्रूस पर चढ़ाया, प्रभु भी ठहराया और मसीह भी।”
37 Ana kema zamagrama nentahizageno, kemo'a zamarimpafi agonaza zamareaza hige'za, Pitanku'ene ruga'a aposol nagakura anage hu'naze, tafuhete tagra na'a hugahune?
३७तब सुननेवालों के हृदय छिद गए, और वे पतरस और अन्य प्रेरितों से पूछने लगे, “हे भाइयों, हम क्या करें?”
38 Hazageno, Pita'a zamagrikura anage hu'ne, tamagu'a rukrahe nehutma, Jisas Kraisi agifi mono tina frenkeno, kumi'timia apaseramante'na, ruotge Avamu'mofo museza tamagra erigahaze.
३८पतरस ने उनसे कहा, “मन फिराओ, और तुम में से हर एक अपने-अपने पापों की क्षमा के लिये यीशु मसीह के नाम से बपतिस्मा ले; तो तुम पवित्र आत्मा का दान पाओगे।
39 Na'ankure huvempama hu'neana tamagri'ene, mofavre tamimofonku'ene, afete mani'namokizmigu'ene, ruga'a vahera tagri Ra Anumzamo zamagi hanige'za, Agrite esamoza erigahaze.
३९क्योंकि यह प्रतिज्ञा तुम, और तुम्हारी सन्तानों, और उन सब दूर-दूर के लोगों के लिये भी है जिनको प्रभु हमारा परमेश्वर अपने पास बुलाएगा।”
40 Rama'a ruga'a ke Pita'a huama nehuno, zamazahuke zamasami'ne. Kefo zampima mani'naza vahepintira, maniganeta manisaza zamo tamagu'vazina, knare huta manigahaze.
४०उसने बहुत और बातों से भी गवाही दे देकर समझाया कि अपने आपको इस टेढ़ी जाति से बचाओ।
41 Agri kere zamentintima haza nagapintira, monoti fre'naze. Anazupage tima fre'nazana, 3tauseni'a nazamo'za fre'naze.
४१अतः जिन्होंने उसका वचन ग्रहण किया उन्होंने बपतिस्मा लिया; और उसी दिन तीन हजार मनुष्यों के लगभग उनमें मिल गए।
42 Ana vahe'mo'za aposol nagamokizmi naneke antahiza atru hu'za monora rempi hu'za nentahiza, magopi breti kori'za nene'za (Lords sapa) nunamuna hu'naze.
४२और वे प्रेरितों से शिक्षा पाने, और संगति रखने में और रोटी तोड़ने में और प्रार्थना करने में लौलीन रहे।
43 Aposol naga'mo'za hakare ruzahu'zane, kuguva'zana erifore nehazageno, maka'a vahe'mo'za nege'za zamanogu nehu'za amazana na'za fore'nehie hu'naze.
४३और सब लोगों पर भय छा गया, और बहुत से अद्भुत काम और चिन्ह प्रेरितों के द्वारा प्रगट होते थे।
44 Hanki Jisasinte zamentinti hu'naza vahe'mo'za tragote'za nemani'za, maka'za zamia omi'ami nehu'za,
४४और सब विश्वास करनेवाले इकट्ठे रहते थे, और उनकी सब वस्तुएँ साझे की थीं।
45 mago'a zazamine, mopa zaminena agafa hu'za zagore atrage'za, miza'sage'za zago eri'za upama hu'naza vahe refako hu'za zami'naze.
४५और वे अपनी-अपनी सम्पत्ति और सामान बेच-बेचकर जैसी जिसकी आवश्यकता होती थी बाँट दिया करते थे।
46 Maka kna ra mono (tempol) kumapi atru hu'za mono kea nehu'za, zamagu'a anterami'za, zamarimpa fruregati nonte nonte bretia kori'za nene'za kave'zamia fako hutere hu'naze.
४६और वे प्रतिदिन एक मन होकर मन्दिर में इकट्ठे होते थे, और घर-घर रोटी तोड़ते हुए आनन्द और मन की सिधाई से भोजन किया करते थे।
47 Anumzamofo agi hentesga nehazageno, mago'a vahe'mo'za ana vahe'mokizmi muse huzmante'naze. Ana nehazageno Anumzamo zamagu'ma vazi'nea vahe'mo'za mago mago kna rama'a efre'naze.
४७और परमेश्वर की स्तुति करते थे, और सब लोग उनसे प्रसन्न थे; और जो उद्धार पाते थे, उनको प्रभु प्रतिदिन उनमें मिला देता था।