< 2 Samue 13 >
1 Hagi ana knafina Deviti nemofo Apsalomuna nesaro Tamari'a hentofa mofa mani'ne. Hagi Deviti nemofo Amnoni'a ana mofakura tusiza huno kenunu hunte'ne.
കുറച്ചുനാൾ കഴിഞ്ഞ് ദാവീദിന്റെ മകനായ അമ്നോൻ താമാറിൽ അനുരക്തനായി. താമാർ ദാവീദിന്റെ മകനായ അബ്ശാലോമിന്റെ സഹോദരിയും അതീവസുന്ദരിയും ആയിരുന്നു.
2 Hianagi Tamari'a vene omase mofa mani'negeno, Amnoni'a ana mofate'ma erava'o huno mago'azama hunte kankura hakeno eri forera osu'ne. Ana higeno ana zamo'a kri ami'ne.
തന്റെ സഹോദരി താമാറിൽ ആസക്തനായിട്ട് അമ്നോൻ രോഗിയായിത്തീർന്നു. അവൾ കന്യകയായിരുന്നു. അതിനാൽ അവളോടു വല്ലതും ചെയ്യുന്നത് അയാൾക്കു പ്രയാസമായിരുന്നു.
3 Hagi magora Amnoni nefu'a mani'neana agi'a Jonadabukino, agra knare antahi'zane ne' mani'ne. Hagi ana nera Deviti nefu Simea nemofo'e.
അമ്നോന്, യോനാദാബ് എന്നു പേരുള്ള ഒരു സ്നേഹിതനുണ്ടായിരുന്നു. അയാൾ ദാവീദിന്റെ സഹോദരനായ ശിമെയിയുടെ പുത്രനായിരുന്നു. യോനാദാബ് ഏറ്റവും തന്ത്രശാലിയുമായിരുന്നു.
4 Hagi mago zupa Jonadabu'a Amnonina asamino, Kagra kini ne'mofo nemofoga maka nanterana kri kavukava nehanana, na'a hu'nefi nasamio? Higeno Amnoni'a asamino, Nagri nenafu Apsalomu nesaro Tamarinku nave'nesige'na anara nehue.
അയാൾ അമ്നോനോട്: “രാജകുമാരാ, അങ്ങ് നാൾ കഴിയുന്തോറും ഇങ്ങനെ ക്ഷീണിച്ചുവരുന്നതെന്തുകൊണ്ട്? എന്നോടു പറയുകയില്ലേ?” എന്നു ചോദിച്ചു. “എന്റെ സഹോദരൻ അബ്ശാലോമിന്റെ പെങ്ങൾ താമാറിൽ എനിക്കു പ്രേമം ഉണ്ടായിരിക്കുന്നു,” എന്ന് അമ്നോൻ അയാളോടു പറഞ്ഞു.
5 Hagi Jonadabu'a Amnonina asamino, Kagra vunka tafete kri vahe kna hunka umase'negeno negafa'ma kageku'ma esigenka amanage hunka asamio, nagri nensaro Tamari asamigeno ne'zana erino eme namino. Hagi negenugeno emani'neno ne'zana retro hunaminke'na, azama'afintira naneno hunka hugahane.
യോനാദാബ് അയാളോട്: “അങ്ങ് രോഗം നടിച്ച് കിടക്കയിൽ കിടക്കുക. അങ്ങയുടെ പിതാവ് കാണുന്നതിനായി വരുമ്പോൾ അദ്ദേഹത്തോട് ഈ വിധം പറയുക, ‘എന്റെ സഹോദരി താമാർ വന്ന് എനിക്കെന്തെങ്കിലും ഭക്ഷിക്കാൻ തരണമെന്ന് ഞാൻ ആശിക്കുന്നു. അവൾ വന്ന് ഞാൻ കാൺകെ ഭക്ഷണമൊരുക്കാൻ അനുവദിക്കണമേ! എനിക്ക് അവളുടെ കൈയിൽനിന്നും വാങ്ങി ഭക്ഷിക്കണം.’”
6 Anage hutegeno Amnoni'a kri vahekna huno umase'negeno nefa Deviti'ma kenaku efregeno Amnoni'a asamino, Muse hugantoanki nensarona Tamarina asamigeno ne'zana negane'na eme krenke'na azama'afintira na'neno.
അങ്ങനെ അമ്നോൻ പോയി രോഗം നടിച്ചുകിടന്നു. അയാളെ കാണുന്നതിനായി രാജാവു വന്നപ്പോൾ അമ്നോൻ അദ്ദേഹത്തോടു പറഞ്ഞു: “എന്റെ സഹോദരി താമാർ വന്ന് എന്റെ കണ്മുമ്പിൽവെച്ച് എന്തെങ്കിലും പ്രത്യേക ഭക്ഷണം ഉണ്ടാക്കിത്തരണമെന്ന് ഞാൻ ആശിക്കുന്നു. അവളുടെ കൈയിൽനിന്നും ഞാൻ വാങ്ങി ഭക്ഷിക്കട്ടെ!”
7 Higeno Deviti'a Tamarina eme hunteno, Vunka negasaro Amnoni'a kri erino mase'neanki, ne'zana noma'afi ome kremio.
അതിനാൽ ദാവീദ് താമാറിനു കൽപ്പനകൊടുത്തു: “നിന്റെ സഹോദരനായ അമ്നോന്റെ ഭവനത്തിലേക്കു ചെല്ലുക: അവന് എന്തെങ്കിലും ഭക്ഷണം ഉണ്ടാക്കിക്കൊടുക്കുക.”
8 Higeno Tamari'a nesaro nonte'ma vuno ome keana Amnoni'a tafe'are kri erino mase'ne. Hagi Tamari'a mago'a flaua erino heruno negregeno, Amnoni'a mase'nefintira ke'ne.
അങ്ങനെ താമാർ തന്റെ സഹോദരനായ അമ്നോന്റെ ഭവനത്തിലേക്കു ചെന്നു. അയാൾ കിടക്കയിലായിരുന്നു. അവൾ അൽപ്പം മാവെടുത്തു കുഴച്ച് അയാളുടെ കണ്മുമ്പിൽവെച്ച് അടയുണ്ടാക്കി ചുട്ടെടുത്തു.
9 Hagi ana ne'zama kreno erino zuompafima eme nemiana navresrahie huno nehuno, miko vahera huzmanteno, Amafintira atreta viho. Huno hige'za miko vahe'mo'za atirami'za vu'naze.
പിന്നെ അവൾ പാത്രമെടുത്ത് അയാൾക്കു വിളമ്പിക്കൊടുത്തു; എന്നാൽ അയാൾ ഭക്ഷിക്കാൻ കൂട്ടാക്കിയില്ല. “എല്ലാവരെയും ഇവിടെനിന്നും പുറത്താക്കുക,” എന്ന് അമ്നോൻ പറഞ്ഞു. എല്ലാവരും അയാളുടെ അടുത്തുനിന്നും പോയി.
10 Anante Amnoni'a Tamarina asamino, Ana ne'zana nemasofinka efrenka kazampinti eme namige'na na'neno, higeno Tamari'a anama retro hu'nea ne'zana erino nemasefinka vu'ne.
അപ്പോൾ അമ്നോൻ താമാറിനോടു പറഞ്ഞു: “ഞാൻ നിന്റെ കൈയിൽനിന്നും ഭക്ഷിക്കുന്നതിന് അടകൾ എന്റെ കിടക്കമുറിയിലേക്കു കൊണ്ടുവരിക.” താമാർ താനുണ്ടാക്കിയ അടകൾ എടുത്ത് കിടക്കമുറിയിൽ തന്റെ സഹോദരനായ അമ്നോന്റെ അടുത്തു കൊണ്ടുചെന്നു.
11 Hagi ana ne'zama erino eme nemigeno'a, Amnonia azeri anunekino, Nensaroga nagrane mase'nanegu nehue.
എന്നാൽ അവൾ അതു കൊണ്ടുചെന്നപ്പോൾ അവളെ കടന്നുപിടിച്ച്, “സഹോദരീ, വരിക, എന്റെകൂടെ കിടക്കുക” എന്ന് അയാൾ പറഞ്ഞു.
12 Hianagi Tamari'a huno, nensaroga nazeri havizana osuo. E'inahu zana Israeli vahe agu'afina osuo. Kagra haviza huno neginagi hu'nea avu'ava zana osuo.
“അരുതേ! എന്റെ സഹോദരാ!” അവൾ കേണപേക്ഷിച്ചു. “എന്നെ നിർബന്ധിക്കരുതേ! ഇങ്ങനെ ഒരു കാര്യം ഇസ്രായേലിൽ പാടില്ലല്ലോ! ഈ ദുഷ്കൃത്യം ചെയ്യരുതേ.
13 Hagi kagra e'ina hu'zama hanankeno'a nagaze hanige'na, vahe zamavufina vano osugahue. Hagi Israeli agu'afina kagra neginagi vahera zamagaterenka, kefo vahe manigahane. E'ina hu'negu muse hugantoanki kini ne' asamigeno, hugnarere hugante'na nagrira ara erigahane.
ഞാൻ ഈ അപമാനം എവിടെച്ചെന്നു തീർക്കും? അങ്ങും ഇസ്രായേലിലെ വഷളന്മാരുടെ കൂട്ടത്തിൽ ആയിപ്പോകുമല്ലോ! ദയവായി ഇക്കാര്യം രാജാവിനോടു പറഞ്ഞാലും; അദ്ദേഹം എന്നെ അങ്ങേക്കു വിവാഹംകഴിച്ചുതരാതിരിക്കുകയില്ല.”
14 Higeno Amnoni'a ana ke'a ontahi hanavetino Tamari'na, avazu huno havi avu'ava hunte'ne.
എന്നാൽ അയാൾ അവളുടെ വാക്കുകൾ ചെവിക്കൊണ്ടില്ല. അവളെക്കാൾ കായബലം ഏറിയവനായതിനാൽ അയാൾ അവളെ ബലാൽക്കാരംചെയ്തു.
15 Anama hutegeno Amnonina ame huno Tamarima avesinte'nea zamo'a fanane higeno, Tamarina tusiza huno avesra hunenteno, otinka amafintira vuo, huno Tamarina hunte'ne.
പിന്നെ അമ്നോൻ അവളെ അത്യന്തം വെറുത്തു. വാസ്തവത്തിൽ അയാൾ അവളെ സ്നേഹിച്ചിരുന്നതിനെക്കാൾ അധികമായി അവളെ വെറുത്തു. “എഴുന്നേറ്റു പുറത്തുപോകൂ,” അമ്നോൻ അവളോടു പറഞ്ഞു.
16 Higeno Tamari'a kenona huno, Nagri'ma amafinti'ma vuoma hunkama humanantana zamo'a, ko'ma hu'nante'nana hazenke zana agaterenka tusi'a hazenke hugahane. Hianagi Amnoni'a ke'a ontahi'ne.
അവൾ അയാളോടു പറഞ്ഞു: “അരുത് സഹോദരാ, എന്നെ പുറത്താക്കുന്നത് അങ്ങ് എന്നോട് ഇപ്പോൾ ചെയ്ത ഈ ദോഷത്തെക്കാൾ വലിയ തെറ്റായിരിക്കും.” എന്നാൽ അയാൾ അവളുടെ വാക്കുകൾ ചെവിക്കൊണ്ടില്ല.
17 Hagi avate eri'za vahe asamino, Ama ara amafintira avreta atineramita kafana erigiho.
“ഈ സ്ത്രീയെ പുറത്താക്കി വാതിൽ അടച്ചുകളക,” എന്ന് അയാൾ തന്റെ ഭൃത്യനോട് ആജ്ഞാപിച്ചു.
18 Higeno ana eri'za vahe'amo'a fegu'a avre netreno, kahana erigi'ne. Hagi kini vahe'mofo mofa'nemo'zama za'za kukenama antani'nage'za vahe'mo'za nezmage'za venema omase mofa'ne hu'za nehaza za'za kukena Tamari'a antanineno, Amnoni nontega vu'neankino,
അതിനാൽ അമ്നോന്റെ ഭൃത്യൻ അവളെ പിടിച്ചു പുറത്താക്കി കതകും അടച്ചു. അതിമനോഹരമായ ഒരു നിലയങ്കിയാണ് അവൾ ധരിച്ചിരുന്നത്. അന്ന് ഇസ്രായേലിൽ കന്യകകളായ രാജകുമാരിമാർ ധരിക്കാറുള്ളത് അത്തരത്തിലുള്ള അങ്കിയായിരുന്നു.
19 Tamari'a ana za'za kukena'a tagoto tagatu nehuno tanefa kateno nefreno, asenirera azana refiteno zavira neteno vu'ne.
താമാർ തലയിൽ ചാരം വാരിയിട്ട് താൻ ധരിച്ചിരുന്ന അലംകൃതവസ്ത്രവും കീറി; തലയിൽ കൈവെച്ച് ഉച്ചത്തിൽ വിലപിച്ചുകൊണ്ട് കടന്നുപോയി.
20 Hagi Absalomu'a nesaro Tamarima negeno antahigeno, Negasaro Amnoni'a nankna huno amanahu havi avu'ava zana hugante. Hianagi agra negasaroki anazana mago vahera osaminka atrenka manio. Hagi Tamari'a Apsalomu nompi mani'neanagi, asunku zampi mani'ne.
അവളുടെ സഹോദരനായ അബ്ശാലോം അവളോടു ചോദിച്ചു: “നിന്റെ സഹോദരനായ അമ്നോൻ നിന്നോടൊപ്പം ഉണ്ടായിരുന്നോ? ആകട്ടെ, എന്റെ സഹോദരീ, നീ സമാധാനമായിരിക്കുക; അയാൾ നിന്റെ സഹോദരനാണല്ലോ; ഇക്കാര്യം മനസ്സിൽ വെക്കരുത്.” അങ്ങനെ താമാർ തന്റെ സഹോദരനായ അബ്ശാലോമിന്റെ ഭവനത്തിൽ ഏകാകിനിയായി താമസിച്ചു.
21 Hagi ana mika zamofo nanekema kini ne' Deviti'ma nentahino'a, tusi'a arimpa ahe'ne.
ദാവീദ് രാജാവ് ഇതെല്ലാം അറിഞ്ഞപ്പോൾ അത്യന്തം കോപാകുലനായി.
22 Hagi Absalomu'a Amnonina magokea huomi'ne. Na'ankure nesarona azeri haviza hu'negu tusiza huno antahi haviza hunenteno anara hu'ne.
അബ്ശാലോം അമ്നോനോട് നന്മയാകട്ടെ തിന്മയാകട്ടെ, യാതൊരു വാക്കും പറഞ്ഞില്ല. തന്റെ സഹോദരിയായ താമാറിനെ അപമാനിച്ചതിനാൽ അബ്ശാലോം അയാളെ വെറുത്തു.
23 Hagi Tare kafu evutege'za Absalomu eri'za vahe'mo'za sipisipi azoka harenaku Balhasori kumara Efraemi kuma tava'onte me'nere vu'naze. Hagi Absalomu'a kini ne'mofo mofavre zaga kehige'za utru hu'naze.
രണ്ടു വർഷങ്ങൾക്കുശേഷം, എഫ്രയീം നാടിന്റെ അതിരിങ്കലുള്ള ബാൽ-ഹാസോരിൽവെച്ച് അബ്ശാലോമിന്റെ ആടുകളുടെ രോമം കത്രിക്കുന്ന ഉത്സവമായിരുന്നു. സകലരാജകുമാരന്മാരെയും അദ്ദേഹം അതിനു ക്ഷണിച്ചു.
24 Hagi Absalomu'a kini ne' Devitinte vuno anage hu'ne, Sipisipi afu'mofo azokama hare eri'za vahe'nimo'za sipisipi azoka nehare'za menina ne'zana kre'za nene'za musenkase nehazanki, knare kini ne'moka eri'za vahekanena anante esanketa musenkasea hugahuno?
അബ്ശാലോം രാജാവിന്റെയും അടുത്തുവന്ന്, “അങ്ങയുടെ ഈ ദാസന്റെ ആടുകളുടെ രോമം കത്രിക്കുന്നവർ വന്നെത്തിയിരിക്കുന്നു. ദയവായി രാജാവും സേവകരും ആഘോഷങ്ങളിൽ സംബന്ധിക്കണേ!” എന്നപേക്ഷിച്ചു.
25 Hianagi kini nemo'a ke'nona huno, Mofavrenimoka tagra ovugahune. Na'ankure tagrama vanunkenka kagra ne'zama krerante zankura rankna erigahane. Hagi anagema higeno'a, Absalomu'a inene hu'neanagi, kini ne'mo'a maka'mota ovugahune nehuno, Absalomuna asomu ke hunte'ne.
“വേണ്ടാ, എന്റെ മകനേ!” രാജാവു മറുപടി പറഞ്ഞു: “ഞങ്ങളെല്ലാവരുംകൂടി വരേണ്ടതില്ല. അതു നിനക്കു ഭാരമായിരിക്കും.” എങ്കിലും അബ്ശാലോം അദ്ദേഹത്തെ നിർബന്ധിച്ചു. എന്നിട്ടും അദ്ദേഹം പോകാൻ വിസമ്മതിച്ചു. എന്നാൽ തന്റെ ആശിസ്സുകൾ നേർന്നു.
26 Anante Absalomu'a kini nera antahigeno, Muse hugantoanki kagrama ovanunka, nenfu Amnonina huntegeno nagrane vino? Higeno kini ne'mo kenona huno, Na'ante Amnonina huntanenkeno kagranena vugahie? huno hu'neanagi,
അപ്പോൾ അബ്ശാലോം പറഞ്ഞു. “അങ്ങു വരുന്നില്ലെങ്കിൽ ദയവായി എന്റെ സഹോദരൻ അമ്നോനെ ഞങ്ങളുടെകൂടെ അയയ്ക്കണേ!” രാജാവ് അയാളോടു ചോദിച്ചു: “അവനെന്തിനു നിന്റെകൂടെ വരണം?”
27 Absalomu'ma inene huno kema hiazanku kini ne'mo'a huzmantege'za, Amnoni'ene mika kini ne'mofo mofavremo'za agrane vu'naze.
എന്നാൽ അബ്ശാലോം അദ്ദേഹത്തെ വളരെ നിർബന്ധിച്ചു. അതിനാൽ ദാവീദ് അമ്നോനെയും മറ്റു രാജകുമാരന്മാരെയും അയാളോടൊപ്പം അയച്ചു.
28 Hianagi Absalomu'a eri'za vahe'a zamasamino, Amnoni'ma waini tima neno neginagima hanigeta ahe friho. Hagi Amnonima ahe fri zankura korora osiho. Nagra ahe friho hu'na huramantoanki, ahe friho.
അബ്ശാലോം തന്റെ ഭൃത്യന്മാരോട്: “ശ്രദ്ധിക്കുക, അമ്നോൻ വീഞ്ഞുകുടിച്ചു മത്തനാകുന്ന സമയത്ത് ‘അമ്നോനെ അടിച്ചുകൊല്ലുക’ എന്നു ഞാൻ നിങ്ങളോടു പറയും. അപ്പോൾ നിങ്ങൾ അവനെ കൊല്ലണം. ഭയപ്പെടേണ്ടതില്ല; ഞാനല്ലേ നിങ്ങൾക്കു കൽപ്പന തരുന്നത്? ബലവും ധീരതയും കാണിക്കുക” എന്നു പറഞ്ഞു.
29 Higeno Absalomu eri'za vahe'mo'za Absalomu'ma hu'nea kante ante'za, Amnonina ahe fri'naze. Hagi kini ne'mofona maka mofavre'amo'za anazama nege'za, miulie nehaza donkizami'a eri'za panani hu'za fre'naze.
അബ്ശാലോം കൽപ്പിച്ചതുപോലെ അദ്ദേഹത്തിന്റെ ഭൃത്യന്മാർ അമ്നോനോടു ചെയ്തു. അപ്പോൾ രാജകുമാരന്മാരെല്ലാം എഴുന്നേറ്റ് താന്താങ്ങളുടെ കോവർകഴുതപ്പുറത്തുകയറി ഓടിപ്പോയി.
30 Hagi ana mofavre'mo'za zahufa kantega neage'za, mago'a vahe'mo'za kini nera eme asamiza, Absalomu'a kini ne'moka mofavre zaga maka zamahe vagare'ne.
അവർ മാർഗമധ്യേ ആയിരിക്കുമ്പോൾത്തന്നെ, “അബ്ശാലോം രാജകുമാരന്മാരെയെല്ലാം വധിച്ചെന്നും അവരിൽ ഒരുത്തൻപോലും ശേഷിച്ചിട്ടില്ല” എന്നും ഒരു വാർത്ത ദാവീദിനു ലഭിച്ചു.
31 Hagi anankema nentahino'a, kini ne'mo'a otino kukena'a tagato tagatu nehuno mopafi maseno krafa hu'ne. Hagi mika eri'za vahe'mo'zanena kukenazamia tagato nehu'za krafa hu'naze.
രാജാവ് എഴുന്നേറ്റ് വസ്ത്രംകീറി വെറും നിലത്തുകിടന്നു; അദ്ദേഹത്തിന്റെ സേവകരും വസ്ത്രംകീറിക്കൊണ്ട് ചുറ്റും നിന്നു.
32 Hianagi Deviti nefu Simea nemofo Jonadabu'a Devitina eme asamino, ranimoka antahintahi hakarea osuo, ana miko mofavre zaga ozamahe'neanki Amnoninke ahe'ne. Hagi ama anazama fore hu'neana Amnonima nesaroma Tamarima havi avu'ava'ma hunte'nea zante Absalomu'a anara hu'ne.
എന്നാൽ ദാവീദിന്റെ സഹോദരൻ ശിമെയിയുടെ മകനായ യോനാദാബു പറഞ്ഞു: “അവർ രാജകുമാരന്മാരെയെല്ലാം വധിച്ചു എന്ന് എന്റെ യജമാനൻ ധരിക്കരുതേ! അമ്നോൻമാത്രമേ മരിച്ചിട്ടുള്ളൂ. തന്റെ സഹോദരിയായ താമാറിനോട് അമ്നോൻ ബലാൽക്കാരം പ്രവർത്തിച്ച നാൾമുതൽ അബ്ശാലോമിന്റെ മുഖത്ത് ഈ ഉദ്ദേശ്യം പ്രകടമായിരുന്നു.
33 E'ina hu'negu kini ne' ranimoka, ana kegura antahintahi hakarea osuo. Amnoni agrake fri'ne.
അങ്ങയുടെ പുത്രന്മാരെല്ലാം വധിക്കപ്പെട്ടുവെന്ന വാർത്ത എന്റെ യജമാനനായ രാജാവ് ഗണ്യമാക്കരുതേ! അമ്നോൻമാത്രമേ വധിക്കപ്പെട്ടിട്ടുള്ളൂ.”
34 Hagi anama nehuno'a Absalomu'a atreno fre'ne. Hagi avuma anteno kuma kegava nehia sondia vahe'mo'ma keana Horonaimia zage fre kaziga agonafinti rama'a vahe e'naze.
ഇതിനിടെ അബ്ശാലോം ഓടിപ്പോയിരുന്നു. കാവൽക്കാരൻ തലയുയർത്തിനോക്കി; പടിഞ്ഞാറുഭാഗത്ത് അനവധി ആളുകൾ മലഞ്ചെരിവിലൂടെ ഇറങ്ങിവരുന്നതു കണ്ടു. ഉടൻതന്നെ കാവൽക്കാരൻ രാജാവിനെ വിവരം അറിയിച്ചു, “ഹൊറൊനായിംവഴി മലഞ്ചെരിവിലൂടെ ഒരുകൂട്ടം പുരുഷന്മാർ വരുന്നത് ഞാൻ കണ്ടു.”
35 Ana hazageno Jonadabu'a kini nera asamino, Ko nagrama huankante kini ne'moka mofavre zagamo'za neaze.
ഉടനെ യോനാദാബു രാജാവിനോട്: “ഇതാ, അടിയൻ പറഞ്ഞതുപോലെ സംഭവിച്ചല്ലോ! രാജകുമാരന്മാർ വന്നെത്തിയിരിക്കുന്നു” എന്നു പറഞ്ഞു.
36 Hagi kema huvaganeregeno'a kini ne'mofo mofavre'zagamo'za anante ehanati'za tusi zavi atage'za, kini ne'ene mika eri'za vahe'mo'za zavi ate vagare'naze.
അയാൾ സംസാരിച്ചുതീർന്നപ്പോൾത്തന്നെ രാജകുമാരന്മാർ ഉറക്കെ നിലവിളിച്ചുകൊണ്ട് വന്നെത്തി. രാജാവും അദ്ദേഹത്തിന്റെ സകലസേവകരും അതിദുഃഖത്തോടെ കരഞ്ഞു.
37 Hagi Deviti'a nemofo Amnoninkura rama'a knafi zavira ate'ne. Hagi Absalomu'a freno negeho Talmaintega vu'ne. Hagi Talmaia Amihudi nemofokino Gesuri kumate kini ne' mani'ne.
എന്നാൽ അബ്ശാലോം ഓടിപ്പോയി ഗെശൂർരാജാവും അമ്മീഹൂദിന്റെ മകനുമായ തൽമായിയുടെ അടുക്കലെത്തി. എന്നാൽ ദാവീദ് രാജാവ് തന്റെ മകനായ അമ്നോനെ ഓർത്ത് വളരെ ദിവസങ്ങൾ വിലപിച്ചു.
38 Hagi Absalomu'a freno 3'a kafu Gesuri kumatera umani'ne.
അബ്ശാലോം ഓടിപ്പോയി ഗെശൂരിൽ എത്തിയശേഷം, മൂന്നുവർഷം അവിടെ താമസിച്ചു.
39 Ana'ma higeno'a Deviti'a Amnoninku'ma asunku hu'nea zana atreno ete Absalomunku asunkura hu'ne.
അമ്നോന്റെ മരണംകാരണം ദാവീദുരാജാവിനുണ്ടായ ദുഃഖത്തിന് ആശ്വാസം വന്നിരുന്നു. അദ്ദേഹത്തിന്റെ ഹൃദയം അബ്ശാലോമിനെ കാണുന്നതിന് അതിയായി ആഗ്രഹിച്ചു.