< 2 Kva 16 >

1 Hanki Remalia nemofo Peka'ma 17ni'a kafuma Israeli vahe kinima nemani'geno'a, Jotamu nemofo Ahasi'a Juda vahe kinia agafa huno mani'ne.
در سال هفدهم فقح بن رملیا، آحاز بن یوتام، پادشاه یهودا آغاز سلطنت نمود.۱
2 Ahasi'a 20'a kafu nehuno kinia fore huteno, Jerusalemi rankumapi mani'neno Juda vahera 16ni'a kafufi kegava hu'ne. Hagi Ra Anumzana agri Anumzamofo avufina havi avu'avaza nehuno, negeho Deviti'ma hu'nea avu'ava zana osu'ne.
و آحاز بیست ساله بود که پادشاه شد و شانزده سال در اورشلیم سلطنت نمود و آنچه در نظریهوه خدایش شایسته بود، موافق پدرش داودعمل ننمود.۲
3 Agra Israeli kinimoza'ma hu'naza havi avu'avaza zamavaririno nehuno, ko'ma ana mopafima mani'naza vahe'ma, Israeli negazageno Ra Anumzamo'ma zamahe natitre'nea vahe'mokizmi kasrino havizantfa hu'nea zamavu'zmavaza nehuno, ne'mofonena aheno tevefi kresramna vu'ne.
و نه فقط به راه پادشاهان اسرائیل سلوک نمود، بلکه پسر خود را نیز از آتش گذرانید، موافق رجاسات امتهایی که خداوند، ایشان را از حضور بنی‌اسرائیل اخراج نموده بود.۳
4 Ana nehuno agra mono'ma nehaza kumatmimpine, agonaregane ranra zafaramimofo agafine vuno, Kresramana vu ofa nehuno mnanentake paurana tevefi kre mna vu'ne.
و در مکان های بلند و تلها و زیر هر درخت سبزقربانی می‌گذرانید و بخور می‌سوزانید.۴
5 Hagi Ahasi'ma Juda kinima mani'negekea, Siria kini ne' Rezini'ene Israeli kini ne' Remalia nemofo Peka'enena Ahasina ha' eme hunenteke Jerusalemi kumara eme avazagi kagi'na'anagi azeri agateore'na'e.
آنگاه رصین، پادشاه ارام، و فقح بن رملیا، پادشاه اسرائیل، به اورشلیم برای جنگ برآمده، آحاز را محاصره نمودند اما نتوانستند غالب آیند.۵
6 Hagi ana knafina Siria kini ne' Resini'a Juda vahera Elati rankumapintira hahuzamagatereno ete ana kumara agrarega erinenteno, zamavare atrege'za vu'naze. Anama hige'za Idomu vahe'mo'za ana kumapina ufre'za umani'ne'za meni'nena mani'naze.
در آن وقت رصین، پادشاه ارام، ایلت رابرای ارامیان استرداد نمود و یهود را از ایلت اخراج نمود و ارامیان به ایلت داخل شده، تاامروز در آن ساکن شدند.۶
7 Hagi Ahasi'a amanage huno Asiria kini ne' Tiglat-Pilesantega nanekea atrente'ne. Nagra kagri eri'za vahe mani'nena kagri kagorga manigahuanki, Siria kini ne'ene, Israeli kinimoke'ma eke ha'ma hunenanta'ana eme hara hunka naza huo.
و آحاز رسولان نزدتغلت فلاسر، پادشاه آشور، فرستاده، گفت: «من بنده تو و پسر تو هستم. پس برآمده، مرا از دست پادشاه ارام و از دست پادشاه اسرائیل که به ضدمن برخاسته‌اند، رهایی ده.»۷
8 Ahasi'ma anagema huteno'a, Ra Anumzamofo ra mono nompine, kinimofo nompima zagoma nentafima me'nea silvane goliraminena erino, Asiria kinirega museza atrente'ne.
و آحاز، نقره وطلایی را که در خانه خداوند و در خزانه های خانه پادشاه یافت شد، گرفته، آن را نزد پادشاه آشور پیشکش فرستاد.۸
9 Anama higeno'a Asiria kini ne' Tiglat-Pilesa'a Ahasi'ma hiankea antahinemino, sondia vahe'a zamavarege'za e'za Aramu vahe rankuma Damaskasi ha' eme hu'za ana kumara eri zamagrarega atre'naze. Anama huteno anante Asiria kini ne' Tiglat-Pilesa'a Siria kini ne' Resinina ahe nefrino, ana maka Damaskasima nemaniza vahera zamavareno Kiri rankumate ome kina huzmante'ne.
پس پادشاه آشور، وی را اجابت نمود و پادشاه آشور به دمشق برآمده، آن را گرفت و اهل آن را به قیر به اسیری برد ورصین را به قتل رسانید.۹
10 Anama hutegeno henka kini ne' Ahasi'a Damaskasi vuno Asiria kini ne' Tiglat-Pilesa ome kenaku vu'ne. Hagi Ahasi'ma Damaskasima mani'neno'a kresramna vu ita mago me'nea keteno, ana itamofo amema'a krenenteno, inankna huno anahukna itama tro'ma hania zamofo naneke'a ana maka krenteteno, atregeno pristi ne' Uria'ma Jerusalema mani'nerega vu'ne.
و آحاز پادشاه برای ملاقات تغلت فلاسر، پادشاه آشور، به دمشق رفت و مذبحی را که دردمشق بود، دید و آحاز پادشاه شبیه مذبح و شکل آن را بر‌حسب تمامی صنعتش نزد اوریای کاهن فرستاد.۱۰
11 E'ina higeno pristi ne' Uria'a avompima kretregeno e'nea kante anteno Damaskasima me'nea kresramnavu itagna ita tro hu'ne. Hagi Ahasi'a Damaskasia atreno Jerusalemia viana ana ita pristi ne' Uria'a ko tro huvagarente'nego ome ke'ne.
و اوریای کاهن مذبحی موافق آنچه آحاز پادشاه از دمشق فرستاده بود، بنا کرد، واوریای کاهن تا وقت آمدن آحاز پادشاه از دمشق، آن را همچنان ساخت.۱۱
12 Hagi kini ne' Ahasi'a Damaskasiti eno, ana ita eme negeno erava'o huno, ana itare ofa hunaku mareri'ne.
و چون پادشاه ازدمشق آمد، پادشاه مذبح را دید. و پادشاه به مذبح نزدیک آمده، برآن قربانی گذرانید.۱۲
13 Hagi Ahasi'a ana itarera tevefi kre fanane hu ofane, witi ofane, tima tagi tre ofanena nehuno, kora rutritri huno rimpa fru ofa kresramana vu itamofo agofetu hu'ne.
و قربانی سوختنی و هدیه آردی خود را سوزانید و هدیه ریختنی خویش را ریخت و خون ذبایح سلامتی خود را بر مذبح پاشید.۱۳
14 Ahasi'ma ofama huteno'a, ko'ma bronsiretima tro'ma hu'naza kresramna vu ita, Ra Anumzamofo mono none, kasefa'ma tro'ma hu'nea itamofo amu'nozanifima me'neana erino kasefa'ma tro'ma hu'nea itamofo noti kaziga erinte'ne.
و مذبح برنجین را که پیش خداوند بود، آن را از روبروی خانه، از میان مذبح خود و خانه خداوند آورده، آن را به طرف شمالی آن مذبح گذاشت.۱۴
15 Hagi kini ne' Ahasi'a amanage huno pristi ne' Uriana asmi'ne, kasefa'ma trohu kresramna vu itarera, nanterana tevefi kre fanane hu ofa nehunka, kinaga witi ofa nehunka, kinimofo kre fanane hu ofa nehunka, witi ofa'anena nehunka, maka vahe'mokizmi tevefi kre fanane hu ofazamine witi ofazamine tima tagitre ofazaminena nehunka, ana maka tevefima kre fananehu ofama hanaza ofamofone ruga'a ofama hanaza ofamofo korana erinka itamofo agofetu runi'ni huo. Hianagi bronsireti'ma trohu ita, nagri su'za me'nenige'na ana itare nagra ofa nehu'na, nanknazama nagripima hania zamofona Ra Anumzamofona antahigegahue.
و آحاز پادشاه، اوریای کاهن را امر فرموده، گفت: «قربانی سوختنی صبح و هدیه آردی شام و قربانی سوختنی پادشاه و هدیه آردی او را با قربانی سوختنی تمامی قوم زمین و هدیه آردی ایشان وهدایای ریختنی‌ایشان بر مذبح بزرگ بگذران، وتمامی خون قربانی سوختنی و تمامی خون ذبایح را بر آن بپاش اما مذبح برنجین برای من باشد تامسالت نمایم.»۱۵
16 Hagi kini ne' Ahasi'ma asamia nanekea pristi ne' Uria'a amage anteno ana maka'zana tro hu'ne.
پس اوریای کاهن بر وفق آنچه آحاز پادشاه امر فرموده بود، عمل نمود.۱۶
17 Hagi kini ne' Ahasi'a Ra Anumzamofo mono nompintira bronsireti'ma tro huntene'za erigantugmama nehaza tra'mofo asoparegati timafinte kavoa ome enerino, ana itare'ma me'nea osi zuomparamina eri'ne. Ana nehuno timafinte rankavoma, bronsireti'ma trohu bulimakaomo'ma vazisgama hunte'neana ana bulimakaona eritreno havereti tra'a trohuno ana timafinte rankavoa ana agofetu retrure'ne.
و آحاز پادشاه، حاشیه پایه‌ها را بریده، حوض را از آنها برداشت و دریاچه را از بالای گاوان برنجینی که زیر آن بودند، فرود آورد و آن را بر سنگ فرشی گذاشت.۱۷
18 Ana nehuno Ahasi'a Sabati zupama retaneraza seli nona ra mono no tvaontetira erinetreno, kinimofo nonteti'ma ra mono nomofo kumapima nevaza kahana renkanire'ne. E'ina maka'zama hu'neana, Asiria kini ne' Tiglat-Pilesa antahintahi avaririno anara hu'ne.
و رواق سبت را که در خانه بنا کرده بودند و راهی را که پادشاه ازبیرون به آن داخل می‌شد، در خانه خداوند به‌خاطر پادشاه آشور تغییر داد.۱۸
19 Hagi Ahasi'ma kinima mani'nea knafima fore hu'nea zamtamine, ana maka zama tro'ma hu'nea zantamimofo agenkea, Juda vahe kinimofo agigenkema krenentaza avontafepi krente'naze.
و بقیه اعمال آحاز که کرد، آیا در کتاب تواریخ ایام پادشاهان یهودا مکتوب نیست.۱۹
20 Hanki Ahasi'ma frige'za afahe'ima asenezmantazafi, Deviti rankumapi asente'naze. Anama hutazageno nemofo Hezekaia nefa nona erino kinia mani'ne.
پس آحاز با پدران خودخوابید و با پدران خویش در شهر داود دفن شد وپسرش حزقیا در جایش پادشاه شد.۲۰

< 2 Kva 16 >