< 詩篇 49 >

1 伶長にうたはしめたるコラの子のうた
Kumutungamiri wokuimba, waVanakomana vaKora. Pisarema. Inzwai izvi, imi vanhu mose; teererai imi mose mugere panyika,
2 もろもろの民よきけ賤きも貴きも富るも貧きもすべて地にすめる者よ なんぢらともに耳をそばだてよ
vapasi navapamusoro, vapfumi navarombo pamwe chete.
3 わが口はかしこきことをかたり わが心はさときことを思はん
Muromo wangu uchataura nouchenjeri; kutaura kunobva pamwoyo wangu kuchapa kunzwisisa.
4 われ耳を喩言にかたぶけ琴をならしてわが幽玄なる語をときあらはさん
Ndicharerekera nzeve yangu kuchirahwe; nembira ndichadudzira shoko rangu rakavanzika.
5 わが踵にちかかる不義のわれを打圍むわざはひの口もいかで懼るることあらんや
Ndinotyireiko kana mazuva akaipa achiuya, kana vanyengeri vakaipa vandikomberedza,
6 おのが富をたのみ財おほきを誇るもの
vaya vanovimba nepfuma yavo vanozvikudza nepfuma yavo zhinji?
7 たれ一人おのが兄弟をあがなふことあたはず之がために贖價を神にささげ
Hakuna munhu angadzikinura upenyu hwomumwe kana kupa Mwari rudzikinuro rwake,
8
rudzikinuro rwoupenyu runokosha, hakuna muripo unoringana nahwo,
9 之をとこしへに生存へしめて朽ざらしむることあたはず(霊魂をあがなふには費いとおほくして此事をとこしへに捨置ざるを得ざればなり)
kuti ararame nokusingaperi uye kuti asaona kuora.
10 そは智きものも死 おろかものも獣心者もひとしくほろびてその富を他人にのこすことは常にみるところなり
Nokuti vose vanogona kuona kuti vanhu vakachenjera vanofa; mapenzi navasina pfungwa zvimwe chetezvo vanofa, uye vanosiyira vamwe pfuma yavo.
11 かれら竊におもふ わが家はとこしへに存りわがすまひは世々にいたらんと かれらはその地におのが名をおはせたり
Marinda avo achagara ari dzimba dzavo nokusingaperi, nougaro hwavo kusvikira kuzvizvarwa zvisingaperi, kunyange vakanga vakapa nyika mazita avo.
12 されど人は譽のなかに永くとどまらず亡びうする獣のごとし
Asi munhu, kunyange ane pfuma yake, haagari; akafanana nemhuka dzinofa.
13 斯のごときは愚かなるものの途なり 然はあれど後人はその言をよしとせん (セラ)
Ndiwo magumo aivavo vanovimba nezvavanoita, namagumo avateveri vavo, vanotenda zvavanotaura. Sera
14 かれらは羊のむれのごとくに陰府のものと定めらる 死これが牧者とならん直きもの朝にかれらををさめん その美容は陰府にほろぼされて宿るところなかるべし (Sheol h7585)
Samakwai vakatarirwa kuenda kuguva, uye rufu ruchavadya. Vakarurama vachavatonga mangwanani; chimiro chavo chichaora murinda, kure nedzimba dzavo dzoumambo. (Sheol h7585)
15 されど神われを接たまふべければわが霊魂をあがなひて陰府のちからより脱かれしめたまはん (セラ) (Sheol h7585)
Asi Mwari achadzikinura upenyu hwangu kubva muguva, zvirokwazvo achanditora iye. Sera (Sheol h7585)
16 人のとみてその家のさかえくははらんとき汝おそるるなかれ
Usanyanya kutya kana munhu apfuma, kana kubwinya kweimba yake kwawedzerwa;
17 かれの死るときは何一つたづさへゆくことあたはず その榮はこれにしたがひて下ることをせざればなり
nokuti haana chaachatora paanofa; kubwinya kwake hakungaburukiri naye murinda.
18 かかる人はいきながらふるほどに己がたましひを祝するとも みづからを厚うするがゆゑに人々なんぢをほむるとも
Kunyange paairarama aizviti akaropafadzwa, uye vanhu vachirumbidza munhu paanobudirira,
19 なんぢ列組の世にゆかん かれらはたえて光をみざるべし
achabatana norudzi rwamadzibaba ake, vasingazoonizve chiedza choupenyu.
20 尊貴なかにありて暁らざる人はほろびうする獣のごとし
Munhu ane pfuma zhinji asinganzwisisi akaita semhuka dzinofa.

< 詩篇 49 >