< 詩篇 78 >

1 アサフのマスキールの歌 わが民よ、わが教を聞き、わが口の言葉に耳を傾けよ。
Se yon chante Asaf. Pèp mwen yo, koute sa m'ap moutre nou! Louvri zòrèy nou pou n' tande sa m'ap di!
2 わたしは口を開いて、たとえを語り、いにしえからの、なぞを語ろう。
Mwen pral pale ak nou, pou m' fè nou konnen sa ki te pase nan tan lontan,
3 これはわれらがさきに聞いて知ったこと、またわれらの先祖たちがわれらに語り伝えたことである。
bagay nou te tande nan zòrèy nou, bagay nou tout te konnen, bagay zansèt nou yo te konn rakonte nou.
4 われらはこれを子孫に隠さず、主の光栄あるみわざと、その力と、主のなされたくすしきみわざとをきたるべき代に告げるであろう。
Nou p'ap kache bagay sa yo pou pitit nou yo pa konnen yo. N'ap fè lwanj Seyè a devan timoun k'ap vini yo. N'ap fè yo konnen jan l' gen pouvwa, jan l' gen fòs, jan li fè gwo mèvèy.
5 主はあかしをヤコブのうちにたて、おきてをイスラエルのうちに定めて、その子孫に教うべきことをわれらの先祖たちに命じられた。
Li te di pèp Izrayèl la sa pou li fè. Li te bay pitit pitit Jakòb yo kòmandman li yo. Li te mande zansèt nou yo pou yo te moutre pitit yo lalwa Bondye a,
6 これは次の代に生れる子孫がこれを知り、みずから起って、そのまた子孫にこれを伝え、
pou timoun ki fenk fèt yo ka konnen l', pou yo menm tou, lè yo grandi, yo ka fè pitit pa yo konnen l'.
7 彼らをして神に望みをおき、神のみわざを忘れず、その戒めを守らせるためである。
Konsa yo menm tou, y'a mete konfyans yo nan Bondye. Yo p'ap bliye sa li te fè. Y'a toujou obeyi kòmandman li yo.
8 またその先祖たちのようにかたくなで、そむく者のやからとなり、その心が定まりなく、その魂が神に忠実でないやからとならないためである。
Konsa yo p'ap tankou zansèt yo ki te fè tèt ak Bondye, ki te derefize fè sa li te mande yo fè, ki pa t' janm gen yon konfyans fèm nan Bondye, ki pa t' kenbe pawòl yo ak Bondye.
9 エフライムの人々は武装し、弓を携えたが、戦いの日に引き返した。
Pitit Efrayim yo se moun ki konn goumen, ki fò nan tire flèch. Men, yo kouri lè batay mare.
10 彼らは神の契約を守らず、そのおきてにしたがって歩むことを拒み、
Yo pa t' kenbe kontra Bondye te pase ak yo a. Yo derefize fè sa li te mande yo fè.
11 神がなされた事と、彼らに示されたくすしきみわざとを忘れた。
Yo fè espre, yo bliye sa li te fè, tout mèvèy li te fè yo wè.
12 神はエジプトの地と、ゾアンの野でくすしきみわざを彼らの先祖たちの前に行われた。
Wi, se devan je zansèt yo Bondye te fè mirak nan peyi Lejip, nan plenn Zoan an.
13 神は海を分けて彼らを通らせ、水を立たせて山のようにされた。
Li fann lanmè a an de, li fè yo pase nan mitan l'. Li fè dlo yo kanpe dwat tankou miray.
14 昼は雲をもって彼らを導き、夜は、よもすがら火の光をもって彼らを導かれた。
Pou l' moutre yo chemen pou yo pran, lajounen li ba yo yon nwaj, lannwit li ba yo yon dife ki t'ap mache devan yo.
15 神は荒野で岩を裂き、淵から飲むように豊かに彼らに飲ませ、
Li fann gwo wòch nan dezè a, li ba yo kont dlo pou yo bwè.
16 また岩から流れを引いて、川のように水を流れさせられた。
Li fè sous dlo pete nan wòch la, li fè dlo koule tankou dlo larivyè.
17 ところが彼らはなお神にむかって罪をかさね、荒野でいと高き者にそむき、
Men, yo pa t' sispann fè peche kont Bondye, yo revòlte dèyè Bondye ki anwo nan syèl la, lè yo te nan dezè a.
18 おのが欲のために食物を求めて、その心のうちに神を試みた。
Yo te vle sonde Bondye: yo mande pou l' ba yo manje yo te vle manje a.
19 また彼らは神に逆らって言った、「神は荒野に宴を設けることができるだろうか。
Yo pale Bondye mal, yo di: -Eske Bondye ka mete manje sou tab nan mitan dezè sa a?
20 見よ、神が岩を打たれると、水はほとばしりいで、流れがあふれた。神はまたパンを与えることができるだろうか。民のために肉を備えることができるだろうか」と。
Wi, se vre. Li frape wòch la: Dlo koule kou larivyè. Men, èske li kapab ban nou pen? Eske li ka bay pèp li a vyann?
21 それゆえ、主は聞いて憤られた。火はヤコブにむかって燃えあがり、怒りはイスラエルにむかって立ちのぼった。
Lè Seyè a tande sa, li fè kòlè. Se te tankou yon dife li te limen dèyè pitit Jakòb yo. Li vin ankòlè anpil sou yo,
22 これは彼らが神を信ぜず、その救の力を信用しなかったからである。
paske yo pa t' gen konfyans nan Bondye, yo pa t' kwè li ta kapab delivre yo.
23 しかし神は上なる大空に命じて天の戸を開き、
Li pale ak nwaj yo ki anwo nan syèl la, li ba yo lòd pou yo louvri pòt syèl la.
24 彼らの上にマナを降らせて食べさせ、天の穀物を彼らに与えられた。
Li grennen laman sou yo pou yo manje. Li ba yo manje farin ki soti nan syèl la.
25 人は天使のパンを食べた。神は彼らに食物をおくって飽き足らせられた。
Se konsa, yo manje manje zanj Bondye yo. Li ba yo manje pou yo manje plen vant yo.
26 神は天に東風を吹かせ、み力をもって南風を導かれた。
Lèfini, li fè yon van lès soufle nan syèl la. Avèk pouvwa li, li fè yon van leve soti nan sid.
27 神は彼らの上に肉をちりのように降らせ、翼ある鳥を海の砂のように降らせて、
Li grennen vyann sou yo tankou pousyè. Li fè zwazo soti nan syèl la tonbe atè, tankou sab bò lanmè.
28 その宿営のなか、そのすまいのまわりに落された。
Li fè yo tonbe nan mitan kote yo te rete a, tout bò kay yo.
29 こうして彼らは食べて、飽き足ることができた。神が彼らにその望んだものを与えられたからである。
Yo tout te manje plen vant yo. Bondye ba yo tou sa yo te anvi.
30 ところが彼らがまだその欲を離れず、食物がなお口の中にあるうちに、
Men, yo pa t' ankò fin manje, yo pa t' ankò fin plen vant yo, manje a te nan bouch yo toujou,
31 神の怒りが彼らにむかって立ちのぼり、彼らのうちの最も強い者を殺し、イスラエルのうちのえり抜きの者を打ち倒された。
lè Bondye fache sou yo. Li touye pi gwonèg nan mitan yo, li kraze tout jenn gason nan peyi Izrayèl la.
32 すべてこれらの事があったにもかかわらず、彼らはなお罪を犯し、そのくすしきみわざを信じなかった。
Atousa, pèp la donnen pi rèd nan fè peche. Yo pa t' vle kwè nan mirak sa yo.
33 それゆえ神は彼らの日を息のように消えさせ、彼らの年を恐れをもって過ごさせられた。
Se konsa, li fè lavi yo disparèt tankou lafimen. Li sezi yo, yo mouri frèt.
34 神が彼らを殺されたとき、彼らは神をたずね、悔いて神を熱心に求めた。
Li te fè detwa ladan yo mouri. Se lè sa a yo tounen vin jwenn li, yo chanje lavi yo, yo lapriyè nan pye li.
35 こうして彼らは、神は彼らの岩、いと高き神は彼らのあがないぬしであることを思い出した。
Yo vin chonje se Bondye ki te pwoteksyon yo. Se Bondye anwo nan syèl la ki te delivre yo.
36 しかし彼らはその口をもって神にへつらい、その舌をもって神に偽りを言った。
Men, tout bèl pawòl sa yo, se te manti. Tou sa yo t'ap di a, se te pawòl nan bouch.
37 彼らの心は神にむかって堅実でなく、神の契約に真実でなかった。
Yo pa t' sensè avè li, yo pa t' kenbe kontra li te pase ak yo.
38 しかし神はあわれみに富まれるので、彼らの不義をゆるして滅ぼさず、しばしばその怒りをおさえて、その憤りをことごとくふり起されなかった。
Men, paske Bondye te gen pitye pou yo, li padonnen peche yo, li pa t' touye yo. Anpil fwa menm, li kenbe, li pa t' fè kòlè sou yo. Li pa t' kite kòlè l' tonbe sou yo.
39 また神は、彼らがただ肉であって、過ぎ去れば再び帰りこぬ風であることを思い出された。
Li chonje se moun yo ye, se pase y'ap pase tankou van k'ap soufle.
40 幾たび彼らは野で神にそむき、荒野で神を悲しませたことであろうか。
Men, se pa ni de ni twa fwa yo te leve dèyè li nan dezè a! Se pa ni de ni twa fwa yo te fè l' fè kòlè!
41 彼らはかさねがさね神を試み、イスラエルの聖者を怒らせた。
Se tout tan yo t'ap tante Seyè a! Se tout tan yo t'ap pwovoke Bondye pèp Izrayèl la, ki yon Bondye apa!
42 彼らは神の力をも、神が彼らをあだからあがなわれた日をも思い出さなかった。
Yo bliye jan li gen pouvwa. Yo bliye lè li te sove yo anba lènmi yo,
43 神はエジプトでもろもろのしるしをおこない、ゾアンの野でもろもろの奇跡をおこない、
lè li te fè gwo mirak ak bèl mèvèy nan peyi Lejip, nan plenn Zoan an.
44 彼らの川を血に変らせて、その流れを飲むことができないようにされた。
Li fè dlo larivyè yo tounen san. Pesonn pa t' ka bwè dlo sa yo.
45 神ははえの群れを彼らのうちに送って彼らを食わせ、かえるを送って彼らを滅ぼされた。
Li voye mouchavè sou yo pou devore yo. Li voye krapo pou detwi yo.
46 また神は彼らの作物を青虫にわたし、彼らの勤労の実をいなごにわたされた。
Li voye krikèt vèt pou manje rekòt yo, chwalbwa pou devore tout jaden yo.
47 神はひょうをもって彼らのぶどうの木を枯らし、霜をもって彼らのいちじく桑の木を枯らされた。
Li touye pye rezen yo ak lagrèl, li touye pye sikomò yo ak fredi.
48 神は彼らの家畜をひょうにわたし、彼らの群れを燃えるいなずまにわたされた。
Li touye tout bèt jaden nan savann yo ak lagrèl, li touye bann mouton yo ak loray.
49 神は彼らの上に激しい怒りと、憤りと、恨みと、悩みと、滅ぼす天使の群れとを放たれた。
Li te ankòlè anpil sou yo, li te move, li te fache. Li fè anpil malè tonbe sou yo. Li voye yon lame zanj pou detwi yo.
50 神はその怒りのために道を設け、彼らの魂を死から免れさせず、そのいのちを疫病にわたされた。
Li kite kòlè l' pase sou yo, li pa t' sove lavi yo yonn. Li lage yon epidemi ki t'ap fini ak yo.
51 神はエジプトですべてのういごを撃ち、ハムの天幕で彼らの力の初めの子を撃たれた。
Li touye tout premye pitit gason ki nan peyi Lejip la, tout premye pitit gason nan laras Kam lan.
52 こうして神はおのれの民を羊のように引き出し、彼らを荒野で羊の群れのように導き、
Lèfini, tankou yon bann mouton, li mennen pèp li ale, li kondi yo nan mitan dezè a.
53 彼らを安らかに導かれたので彼らは恐れることがなかった。しかし海は彼らの敵をのみつくした。
Li mennen yo san danje san malè. Yo pa t' bezwen pè anyen. Men, lanmè a te kouvri tout lènmi yo.
54 神は彼らをその聖地に伴い、その右の手をもって獲たこの山に伴いこられた。
Li fè yo rive sou fwontyè peyi li te chwazi pou li a, toupre mòn li te pran ak fòs kouraj li a.
55 神は彼らの前からもろもろの国民を追い出し、その地を分けて嗣業とし、イスラエルの諸族を彼らの天幕に住まわせられた。
Li mete lòt nasyon yo deyò pou bay pèp li a plas. Li separe tè a, li bay chak branch fanmi Izrayèl la pa yo. Li kite yo moute kay yo kote lènmi yo te rete.
56 しかし彼らはいと高き神を試み、これにそむいて、そのもろもろのあかしを守らず、
Men, yo kenbe tèt ak Bondye ki gen tout pouvwa a. Yo t'ap wè jouk ki bò li te ye ak yo: Yo pa fè sa li te mande yo fè!
57 そむき去って、先祖たちのように真実を失い、狂った弓のようにねじれた。
Yo pa kenbe pawòl yo. Yo vire do ba li tankou zansèt yo te fè. Yo pati sou move pye, yo mal derape.
58 彼らは高き所を設けて神を怒らせ、刻んだ像をもって神のねたみを起した。
Yo fè l' fache paske yo bati tanp pou lòt bondye yo, yo pòte l' fè jalouzi poutèt vye zidòl yo.
59 神は聞いて大いに怒り、イスラエルを全くしりぞけられた。
Bondye fache lè li wè sa. Se konsa li voye pèp Izrayèl la jete.
60 神は人々のなかに設けた幕屋なるシロのすまいを捨て、
Li kite kay li te genyen Silo a, kote li t'ap viv pami moun sou latè a.
61 その力をとりことならせ、その栄光をあだの手にわたされた。
Li kite lènmi yo pran Bwat Kontra a, ki te garanti pouvwa li ak fòs li nan mitan yo, li kite yo pote l' ale.
62 神はその民をつるぎにわたし、その嗣業にむかって大いなる怒りをもらされた。
Li te fache nèt sou pèp li a, li kite lènmi touye yo nan lagè.
63 火は彼らの若者たちを焼きつくし、彼らのおとめたちは婚姻の歌を失い、
Jenn gason yo mouri nan dife. Jenn fi yo pa jwenn pesonn pou marye ak yo.
64 彼らの祭司たちはつるぎによって倒れ、彼らのやもめたちは嘆き悲しむことさえしなかった。
Tout prèt yo mouri anba kout nepe. Vèv yo pa t' kriye pou yo.
65 そのとき主は眠った者のさめたように、勇士が酒によって叫ぶように目をさまして、
Se lè sa a Seyè a leve, tankou si li t'ap leve nan dòmi. Li parèt tankou yon vanyan gason ki anba gwòg li.
66 そのあだを撃ち退け、とこしえの恥を彼らに負わせられた。
Li frape lènmi yo, li fè yo kouri. Li fè yo wont pou tout tan.
67 神はヨセフの天幕をしりぞけ、エフライムの部族を選ばず、
Li voye pitit Jozèf yo jete, li pa t' chwazi branch fanmi Efrayim lan.
68 ユダの部族を選び、神の愛するシオンの山を選ばれた。
Li chwazi branch fanmi Jida a pito, ansanm ak mòn Siyon li renmen anpil lan.
69 神はその聖所を高い天のように建て、とこしえに基を定められた地のように建てられた。
Se la li bati tanp li a ki pòtre ak kay li nan syèl la. Li fè l' solid tankou latè, pou tout tan.
70 神はそのしもべダビデを選んで、羊のおりから取り、
Li te chwazi David, yon moun ki t'ap sèvi l'. Li wete l' dèyè mouton li t'ap okipe yo,
71 乳を与える雌羊の番をするところからつれて来て、その民ヤコブ、その嗣業イスラエルの牧者とされた。
dèyè manman mouton ki gen pitit dèyè yo, li fè l' wa sou pitit Jakòb yo. Li mete l' gadò pèp Izrayèl la.
72 こうして彼は直き心をもって彼らを牧し、巧みな手をもって彼らを導いた。
David pran swen yo ak tout kè li. Li kondi yo avèk anpil ladrès.

< 詩篇 78 >