< 詩篇 105 >
1 主に感謝し、そのみ名を呼び、そのみわざをもろもろの民のなかに知らせよ。
Ra Anumzamofona agi'a aheta susu hunenteta, ranra eri'zama eri'nea zankura maka ama mopafima mani'naza vahera huama huta zamasamisune.
2 主にむかって歌え、主をほめうたえ、そのすべてのくすしきみわざを語れ。
Anumzamofontega muse zagame huta susu huntesnune. Ana nehuta knare huno hentofa eri'zama eri'nea zankura vahera zamasamisune.
3 その聖なるみ名を誇れ。主を尋ね求める者の心を喜ばせよ。
Anumzamofo agimo'ma ruotage'ma hu'nea zankura husga huntesune. Hagi Ra Anumzamofoma mono'ma hunentaza vahe'mota muse hiho.
4 主とそのみ力とを求めよ、つねにそのみ顔を尋ねよ。
Ra Anumzamofonku'ene agri hankave'agu'enena nehaketa, avugosafima kesunkura hake vava hanune.
Agrama ruzahu ruzahu eri'zama eri'nea zanku'ene kaguvaza eri fore nehuno, keaga refko hugahue huno'ma hu'nea zankura taganera okanisune.
6 そのしもべアブラハムの子孫よ、その選ばれた者であるヤコブの子らよ、主のなされたくすしきみわざと、その奇跡と、そのみ口のさばきとを心にとめよ。
Hagi Agri eri'za vahe Abrahamu mofavre naga'mota, agrama huhampri ramantegeta Jekopumpinti'ma fore'ma hu'naza vahe mani'naze.
7 彼はわれらの神、主でいらせられる。そのさばきは全地にある。
Ra Anumzamo'a agrake tagri Anumzana mani'ne. Ana hu'neankino, maka ama mopafi vahera refko hunezmante.
8 主はとこしえに、その契約をみこころにとめられる。これはよろず代に命じられたみ言葉であって、
Anumzamo'ma huhagerafi huvempagema hu'nea kegura maka zupa ageraokani antahi vava hugahie. Ana hu'neankino tauseni'a zupama fore hu anante anante'ma hu'za vanaza vahete'enena ana huvempa kemo'a mevava huno vugahie.
9 アブラハムと結ばれた契約、イサクに誓われた約束である。
Hagi ana huhagerafi huvempagea Abrahamu'ene hu'neankino, ana huvempagea Aisakinte eri hankaveti'ne.
10 主はこれを堅く立てて、ヤコブのために定めとし、イスラエルのために、とこしえの契約として
Anumzamo'a henka ana huvempama hu'neanke'a Jekopunte eriama nehuno, Israeli vahetera ana huvempa kemo'a mevava hugahie huno zamasami'ne.
11 言われた、「わたしはあなたにカナンの地を与えて、あなたがたの受ける嗣業の分け前とする」と。
Tamagrama eriterema hanare Kenani mopa tamisanugeta erisanti haresnageno, ana mopamo'a tamagri mopa mevava hugahie huno Anumzamo'a hu'ne.
12 このとき彼らの数は少なくて、数えるに足らず、その所で旅びととなり、
Ama ana nanekema Anumzamo'ma hu'neana, Kenani vahe amu'nompina Israeli vahera kraga vahekna hu'za osi'a naga mani'nazageno anankea hu'ne.
13 この国からかの国へ行き、この国から他の民へ行った。
Israeli vahe'mo'za vahe mopafine, ru kinimo'zama kegavama hu'naza mopafi mani'za vano vano hu'naze.
14 主は人の彼らをしえたげるのをゆるさず、彼らのために王たちを懲しめて、
Hianagi Anumzamo'a zamatregeno mago'a vahe'mo'za zamazeri havizana osu'naze. Israeli vahetega Anumzamo'a anteno zamazeri haviza hunaku'ma nehaza kini vahera ha' kea huzamine.
15 言われた、「わが油そそがれた者たちにさわってはならない、わが預言者たちに害を加えてはならない」と。
Anumzamo'a huno nagrama huhampri'noa vahera zamavakora osiho huno nehuno, nagri kasnampa vahera zamazeri havizana osiho huno hu'ne.
16 主はききんを地に招き、人のつえとするパンをことごとく砕かれた。
Anage nehuno Kenani mopafina Anumzamo'a agatontoza atregeno ne-egeno, maka ne'zana eri fanane huvagare'ne.
17 また彼らの前にひとりをつかわされた。すなわち売られて奴隷となったヨセフである。
Ana'ma nehuno'a mago ne' huntegeno ugoteno Isipi mopafima vu'neana Josefekino, kazo kazo eri'za erisanie hu'za zagoreti mizase'za avre'za vu'naze.
18 彼の足は足かせをもって痛められ、彼の首は鉄の首輪にはめられ、
Ana hute'za seni nofiteti agafina anakizageno atagura nehige'za, ainireti rini tro hute'za anankempina rusi hu'naze.
19 彼の言葉の成る時まで、主のみ言葉が彼を試みた。
Ana huno manino nevigeno ava'nama ke'nea zamo'ma efore'ma hania knamo'a ehanati'ne. Ana higeno Ra Anumzamo'a Josefena reheno ke'ne.
20 王は人をつかわして彼を解き放ち、民のつかさは彼に自由を与えた。
Hagi kini ne' Fero'a hige'za kinafintira Josefena katufente'naze. Vahete'ma kegavama hu'nea kini ne'mo hige'za kinafintira katu fentageno vu'ne.
21 王はその家のつかさとしてその所有をことごとくつかさどらせ、
Ana hutazageno kini ne'mo'a Josefena huhampri antegeno rankva manino, maka noma'afima me'nea zantera kegava nehuno, maka fenoma ante'nea zante'enena kegava hu'ne.
22 その心のままに君たちを教えさせ、長老たちに知恵を授けさせた。
Ana hu'neankino agra amne kini ne'mofo eri'za vahera kina nompina zamavarenenteno, kini ne'mofoma antahintahima nemiza vahera rempi huzamigahie.
23 その時イスラエルはエジプトにきたり、ヤコブはハムの地に寄留した。
Hagi henka Israeli naga'mo'za Isipi mopafina efre'naze. Ana hutazageno Jekopu'a Hamu vahe mopafi kraga vahe seno emani'ne.
24 主はその民を大いに増し加え、これをそのあだよりも強くされた。
Anante Ra Anumzamo'a Agra'a Israeli vahera zamaza hige'za, rama'a mofavre kasezamante'naze. Ana hume nevu'za rama'a vahe ome forehu hakare hu'za ha' vahe'zamimofo hankavea zamagatere'naze.
25 主は人々の心をかえて、その民を憎ませ、そのしもべたちを悪賢く扱わせられた。
Anante Anumzamo'a Isipi vahe antahi'zana eri rukrahe hige'za, Agri'a nagara Israeli vahera ha' rezamante'naze. Ana nehu'za Ra Anumzamofo Agri'a eri'zama eneriza Israeli vahe'ma zamazeri haviza hanaza kanku hake'naze
26 主はそのしもべモーセと、そのお選びになったアロンとをつかわされた。
Hianagi Ra Anumzamo'a eri'za vahe'a Mosesene, Aronine huhampari zanantegeke vu'na'e.
27 彼らはハムの地で主のしるしと、奇跡とを彼らのうちにおこなった。
Ana higeke Hamu nagama Isipi mopafima nemaniza vahetera vuke, Ra Anumzamo'ma hu'nea kaguvazane, avamezanena ome eri fore hu'na'e.
28 主は暗やみをつかわして地を暗くされた。しかし彼らはそのみ言葉に従わなかった。
Ra Anumzamo'a higeno Isipi mopafina hanizamo eme refite'ne. Na'ankure Anumzamofo nanekea ontahi'za Israeli vahera zamatrazage'za ovu'naza zante anara hu'ne.
29 主は彼らの水を血に変らせて、その魚を殺された。
Anumzamo'a maka tintamina eri rukrahe higeno, kora segeno ana timpima mani'naza nozameramimo'za fri vagare'naze.
30 彼らの国には、かえるが群がり、王の寝間にまではいった。
Anantera hoga'mo'za Isipi mopafina avitete'za, kini ne'mo'ma nemasefinena mani vite'naze.
31 主が言われると、はえの群れがきたり、ぶよが国じゅうにあった。
Ra Anumzamo'a kosine umpe umpe'ene huzmantege'za eri erintagu hu'za maka Isipi mopafina emani avite'naze.
32 主は雨にかえて、ひょうを彼らに与え、きらめくいなずまを彼らの国に放たれた。
Ko'mopa ko huntegeno ko'ma riaza huno eneramigeno, kopsi'na atregeno ru trage huteno tevenefa huno maka Isipi mopafina vuno eno huvagare'ne.
33 主は彼らのぶどうの木と、いちじくの木とを撃ち、彼らの国のもろもろの木を折り砕かれた。
Isipi vahe'mokizmi waini hozane, fiki zafaraminena eri haviza nehuno, Isipi mopafima me'nea zafaramina rukrara karurupetre'ne.
34 主が言われると、いなごがきたり、無数の若いいなごが来て、
Ana nehuno tusinasi kenutami huzmantege'za rama'a hu'za ohampriga'a e'naze.
35 彼らの国のすべての青物を食いつくし、その地の実を食いつくした。
Ana kenu'mo'za trazantamina vatri'za neza maka eri hana nehu'za, hozafi me'nea ne'zantamina ne'za maka eri vagare'naze.
36 主は彼らの国のすべてのういごを撃ち、彼らのすべての力の初めを撃たれた。
Ana nehuno Anumzamo'a Isipi mopafina ese'ma kasezmante'nea agonesa anentatamina miko zamahe vaganereno, maka vahe'mo'za zage mofavregu'ma musema nehu'za hankavetie hu'zama nehaza ne' mofavre nagara zamahe vagare'ne.
37 そして金銀を携えてイスラエルを出て行かせられた。その部族のうちに、ひとりの倒れる者もなかった。
Ra Anumzamo'ma vahe'a Israeli naga'ma zamavarege'za Isipiti'ma etirami'za e'naku'ma nehu'za, rama'a silvane golinena eri'ne'za e'naze. Magomo'e huno Israeli naga nofipintira tanafara osu'ne.
38 エジプトは彼らの去るのを喜んだ。彼らに対する恐れが彼らに臨んだからである。
Israeli vahe'mo'zama Isipi mopama atre'za azage'za, Isipi vahe'mo'za tusi muse hu'naze. Na'ankure ko'ma Israeli vahe koro'ma hu'naza zanku anara hu'naze.
39 主は雲をひろげておおいとし、夜は火をもって照された。
Anumzamo'a mago hampo antegeno Israeli vahera anteso hunezmantegeno, hanimpina tevenefanu remsahu zamante'ne.
40 また彼らの求めによって、うずらを飛びきたらせ、天から、かてを豊かに彼らに与えられた。
Israeli vahe'mo'zama ne'zanku'ma antahigazageno'a, hifa namazaga atregeno ege'za ahe'za nenazageno, monafinti mana ne'zana atregeno ege'za eri'za nazageno zamura hu'ne.
41 主が岩を開かれると、水がほとばしり出て、かわいた地に川のように流れた。
Agra havea rutanegeno timo'a rumpasasa huno krohupeno eno, hagege kokampina ranti evu'ne.
42 これは主がその聖なる約束と、そのしもべアブラハムを覚えられたからである。
E'inama hu'neana Anumzamo'a eri'za vahe'a Abrahamuma ruotge huvempa kema hunte'nea kegu agesa nentahino anara hu'ne
43 こうして主はその民を導いて喜びつつ出て行かせ、その選ばれた民を導いて歌いつつ出て行かせられた。
Hagi Anumzamo'ma nagri nagare'ma huno huhampari zamante'nea Israeli vahe'ma, Isipiti'ma zamavareno ne-ege'za, ranke hu'za kezati'za musenkasea nehu'za e'naze.
44 主はもろもろの国びとの地を彼らに与えられたので、彼らはもろもろの民の勤労の実を自分のものとした。
Ana nehuno ru vahe'mokizmi mopa eri zami'ne. Ana hige'za ru vahe'mo'za maraguzati'za hankre'naza ne'za Israeli vahe'mo'za eri nafa'a hune'za vasage'za ne'naze.
45 これは彼らが主の定めを守り、そのおきてを行うためである。主をほめたたえよ。
Ama ana maka zama fore'ma hu'neana, Israeli vahe'mo'za nege'za, Anumzamofo kasegene tra kenena amage antesagu huno anara hu'ne. Ra Anumzamofona agi'a ahentesga hanune.