< 箴言 知恵の泉 22 >

1 令名は大いなる富にまさり、恩恵は銀や金よりも良い。
Yon bon non pi bon pase tout richès; e favè Bondye, pase ajan ak lò.
2 富める者と貧しい者とは共に世におる、すべてこれを造られたのは主である。
Rich la ak malere a mare ansanm; se SENYÈ a ki fè yo tout.
3 賢い者は災を見て自ら避け、思慮のない者は進んでいって、罰をうける。
Sila ki reflechi, wè mal e kache kò li; men ensanse yo antre ladann e jwenn pinisyon.
4 謙遜と主を恐れることとの報いは、富と誉と命とである。
Rekonpans pou imilite avèk lakrent SENYÈ a se richès, bon repitasyon, ak lavi.
5 よこしまな者の道にはいばらとわながあり、たましいを守る者は遠くこれを離れる。
Pikan ak pèlen se nan chemen a pèvès yo; sila ki veye nanm li, va rete lwen yo.
6 子をその行くべき道に従って教えよ、そうすれば年老いても、それを離れることがない。
Leve yon timoun nan chemen li ta dwe ale, e lè li vin gran, li p ap kite li; menm lè l granmoun, li p ap kite li.
7 富める者は貧しき者を治め、借りる者は貸す人の奴隷となる。
Rich yo domine sou pòv yo, e moun ki prete vin esklav a sila k ap bay prè a.
8 悪をまく者は災を刈り、その怒りのつえはすたれる。
Sila ki simen inikite a va rekòlte vanite; e baton kòlè li a va detwi.
9 人を見て恵む者はめぐまれる、自分のパンを貧しい人に与えるからである。
Sila ki bay ak men louvri va beni; paske li bay manje a malere.
10 あざける者を追放すれば争いもまた去り、かつ、いさかいも、はずかしめもなくなる。
Mete moun k ap moke moun yo deyò, e diskisyon an prale tou; wi, konfli ak dezonore moun ap sispann.
11 心の潔白を愛する者、その言葉の上品な者は、王がその友となる。
Sila ki renmen kè ki san tach e ki pale ak gras, va zanmi a wa a.
12 主の目は知識ある者を守る、しかし主は不信実な者の言葉を敗られる。
Zye a SENYÈ a konsève konesans; men Li boulvèse pawòl moun malveyan yo.
13 なまけ者は言う、「ししがそとにいる、わたしは、ちまたで殺される」と。
Parese a di: “Gen yon lyon deyò a; m ap mouri nan lari!”
14 遊女の口は深い落し穴である、主に憎まれる者はその中に陥る。
Bouch a fanm adiltè a se yon fòs byen fon; sila ke SENYÈ a modi va tonbe ladann.
15 愚かなことが子供の心の中につながれている、懲しめのむちは、これを遠く追いだす。
Foli mare nan kè a yon timoun; baton disiplin nan va retire sa mete lwen li.
16 貧しい者をしえたげて自分の富を増そうとする者と、富める者に与える者とは、ついに必ず貧しくなる。
Sila ki oprime malere a pou ogmante tèt li; ni sila k ap fè kado a rich yo, va rive nan povrete.
17 あなたの耳を傾けて知恵ある者の言葉を聞き、かつ、わたしの知識にあなたの心を用いよ。
Apiye zòrèy ou pou tande pawòl a saj yo; epi aplike ou a konesans mwen.
18 これをあなたのうちに保ち、ことごとく、あなたのくちびるに備えておくなら、楽しいことである。
Paske sa va byen agreyab pou ou si ou kenbe yo anndan ou, pou yo toujou prè sou lèv ou.
19 あなたが主に、寄り頼むことのできるように、わたしはきょう、これをあなたにも教える。
Pou konfyans ou kapab nan SENYÈ a, mwen te enstwi ou jodi a, menm ou menm nan.
20 わたしは、勧めと知識との三十の言葉をあなたのためにしるしたではないか。
Èske mwen pa t ekri ou trant bèl bagay, de konsèy ak konesans yo?
21 それは正しいこと、真実なことをあなたに示し、あなたをつかわした者に真実の答をさせるためであった。
Pou fè ou konnen vrè pawòl verite yo, pou ou kab byen reponn sila ki te voye ou a?
22 貧しい者を、貧しいゆえに、かすめてはならない、悩む者を、町の門でおさえつけてはならない。
Pa vòlè malere a paske li pòv, ni kraze aflije nan pòtay la;
23 それは主が彼らの訴えをただし、かつ彼らをそこなう者の命を、そこなわれるからである。
paske, SENYÈ a va plede ka yo e pran lavi a sila ki vòlè yo.
24 怒る者と交わるな、憤る人と共に行くな。
Pa asosye ak yon nonm ki livre a kòlè; oswa ale ak yon moun kolerik,
25 それはあなたがその道にならって、みずから、わなに陥ることのないためである。
sinon, ou va aprann mès li yo e jwenn yon pèlen pou tèt ou.
26 あなたは人と手を打つ者となってはならない、人の負債の保証をしてはならない。
Pa konte pami sila ki sèvi kon garanti yo, pami sila ki fè sekirite pou dèt yo.
27 あなたが償うものがないとき、あなたの寝ている寝床までも、人が奪い取ってよかろうか。
Si ou pa gen mwayen pou ou kab peye, poukisa ou ta kite l rale kabann nan sòti anba ou?
28 あなたの先祖が立てた古い地境を移してはならない。
Pa deplase ansyen bòn ke papa zansèt nou yo te mete a.
29 あなたはそのわざに巧みな人を見るか、そのような人は王の前に立つが、卑しい人々の前には立たない。
Èske ou wè yon nonm byen abil nan travay li? Li va kanpe devan wa yo; li p ap oblije kanpe devan nenpòt kalite vye moun.

< 箴言 知恵の泉 22 >