< マタイの福音書 28 >
1 さて安息 日をはりて、一週の初の日のほの明き頃、マグダラのマリヤと他のマリヤと墓を見んとて來りしに、
Sabbath poeng kah Sabbath aka paan cuek mincang vaengah Magadala Mary neh a tloe Mary te hlan hip hamla ha pawk uh.
2 視よ、大なる地震あり、これ主の使、天より降り來りて、かの石を轉し退け、その上に坐したるなり。
Te vaengah lingluei a tloh la hlawt hinghuen. Boeipa kah puencawn loh vaan lamkah ha rhum dongah lungto te a paan tih a paluet phoeiah a ngol thil.
3 その状は電光のごとく輝き、その衣は雪のごとく白し。
A mueisa tah khophaa bangla om tih a himbai te khaw vuelsong bangla bok.
4 守の者ども彼を懼れたれば、戰きて死人の如くなりぬ。
Te vaengah aka tawt rhoek loh a rhihnah neh thuen uh tih duek rhok bangla om uh.
5 御使こたへて女たちに言ふ『なんぢら懼るな、我なんぢらが十字架につけられ給ひしイエスを尋ぬるを知る。
Te vaengah puencawn loh huta rhoi te a doo tih, “Nangmih rhoi loh rhih boeh, a tai uh tangtae Jesuh na toem rhoi te ka ming.
6 此處には在さず、その言へる如く甦へり給へり。來りてその置かれ給ひし處を見よ。
He rhoek ah a om moenih, a thui bangla thoo coeng. Halo lamtah a yalh nah hmuen te so rhoi lah,” a ti nah.
7 かつ速かに往きて、その弟子たちに「彼は死人の中より甦へり給へり。視よ、汝らに先だちてガリラヤに往き給ふ、彼處にて謁ゆるを得ん」と告げよ。視よ、汝らに之を告げたり』
Te phoeiah koe cet lamtah a hnukbang rhoek te, 'Duek lamloh a thoh coeng te thui pah. Nangmih lakah Galilee la lamhma phai coeng ke, te rhoek ah amah na hmuh uh bitni. Nangmih taengah kan thui coeng he,” a ti nah.
8 女たち懼と大なる歡喜とをもて、速かに墓を去り、弟子たちに知らせんとて走りゆく。
Te dongah hlan lamloh rhihnah neh tatloe la cet uh. Te phoeiah a hnukbang rhoek taengah puen hamla omngaihnah neh muep yong uh.
9 視よ、イエス彼らに遇ひて『安かれ』と言ひ給ひたれば、進みゆき、御足を抱きて拜す。
Te vaengah Jesuh loh amih te pakcak a doe tih, “Omngaih uh lah,” a ti nah. Amih long khaw a paan uh tih a kho te a kop uh tih a bawk uh.
10 ここにイエス言ひたまふ『懼るな、往きて我が兄弟たちに、ガリラヤにゆき、彼處にて我を見るべきことを知らせよ』
Te phoeiah Jesuh loh amih te, “Rhih uh boeh, cet uh lamtah ka manuca rhoek taengah puen uh. Galilee la ana cet uh saeh lamtah kai m'hmuh uh bitni,” a ti nah.
11 女たちの往きたるとき、視よ、番兵のうちの數人、都にいたり、凡て有りし事どもを祭司長らに告ぐ。
Amih rhoek te a mael uh vaengah rhaltawt a ngen te khopuei khuila pakcak pawk uh tih aka thoeng boeih te khosoihham rhoek taengah puen uh.
12 祭司長ら、長老らと共に集りて相 議り、兵卒どもに多くの銀を與へて言ふ、
Te vaengah a ham rhoek te tingtun uh tih dawtletnah a khuehuh. Tangka a khuen uh khungdaeng tih rhalkap rhoek te a paek uh.
13 『なんぢら言へ「その弟子ら夜きたりて、我らの眠れる間に彼を盜めり」と。
Te phoeiah, “Khoyin ka ih vaengah a hnukbang ha pawk tih a huen uh, 'ti uh ne.
14 この事もし總督に聞えなば、我ら彼を宥めて汝らに憂なからしめん』
Te te khoboei taengla a yaak atah, anih te kaimih loh ka hloih uh vetih nangmih te bidip la kan khueh uh bitni,” a ti na uh.
15 彼ら銀をとりて言ひ含められたる如くしたれば、此の話ユダヤ人の中にひろまりて、今日に至れり。
Te dongah te rhoek loh tangka te a doe uh tih a thuituen bangla a saii uh. Te dongah tekah ol tah tihnin khohnin duela Judah rhoek taengah a thui.
16 十 一 弟子たちガリラヤに往きて、イエスの命じ給ひし山にのぼり、
Te phoeiah hnukbang hlaikhat tah Jesuh loh amih a uen nah Galilee kah tlang la cet uh.
Amah te a hmuh uh tih a bawk uh dae hlangvang loh a uepvawt uh.
18 イエス進みきたり、彼らに語りて言ひたまふ『我は天にても地にても一切の權を與へられたり。
Te vaengah Jesuh loh a paan tih amih te a voek. Te vaengah, “Diklai hman neh vaan ah saithainah boeih tah kai taengah m'paek coeng.
19 されば汝ら往きて、もろもろの國人を弟子となし、父と子と聖 靈との名によりてバプテスマを施し、
Te dongah cet uh lamtah namtom boeih te ham bang sakuh. Amih te Pa, Capa, Cim Mueihla kah ming neh nuem uh.
20 わが汝らに命ぜし凡ての事を守るべきを教へよ。視よ、我は世の終まで常に汝らと偕に在るなり』 (aiōn )
Nangmih kang uen boeih te tuem sak ham amih te thuituen uh. Kai khaw nangmih taengah kumhal kah a bawtnah duela hnin takuem ka om coeng he,” a ti nah. (aiōn )