< マルコの福音書 11 >

1 さて、彼らがエルサレムに近づき、オリブの山に沿ったベテパゲ、ベタニヤの附近にきた時、イエスはふたりの弟子をつかわして言われた、
Pea kuo nau ofi ki Selūsalema, [ʻo hoko ]ki Petefesi, mo Pētani, ʻi he moʻunga ʻoe ʻOlive, pea ne fekau atu ʻene ākonga ʻe toko ua,
2 「むこうの村へ行きなさい。そこにはいるとすぐ、まだだれも乗ったことのないろばの子が、つないであるのを見るであろう。それを解いて引いてきなさい。
‌ʻO ne pehē kiate kinaua, “Mo ō ki he potu kakai ʻoku hangatonu mai: pea ka mo ka hū ki ai, te mo ʻilo leva ʻae ʻuhiki [ʻoe ʻasi ]kuo noʻotaki, ʻoku teʻeki heka ai ha tangata; vevete ia, mo taki mai.
3 もし、だれかがあなたがたに、なぜそんな事をするのかと言ったなら、主がお入り用なのです。またすぐ、ここへ返してくださいますと、言いなさい」。
Pea ka pehē ʻe ha taha kiate kimoua, ‘Ko e hā ʻoku mo fai ai eni?’ Mo pehēange, ‘ʻOku ʻaonga ia ki he ʻEiki;’ pea te ne tuku leva ke ʻomi ia ki heni.”
4 そこで、彼らは出かけて行き、そして表通りの戸口に、ろばの子がつないであるのを見たので、それを解いた。
Pea naʻa na ō, ʻo na ʻilo ʻae ʻuhiki [ʻoe ʻasi ]ʻoku noʻotaki ʻituʻa ʻi he matapā, ʻi he potu ʻoe tefitoʻi hala; pea na vevete ia.
5 すると、そこに立っていた人々が言った、「そのろばの子を解いて、どうするのか」。
Pea pehē ʻe he niʻihi naʻe tuʻu ʻi ai kiate kinaua, “Ko e hā ʻamoua ʻoku mo vete ai ʻae ʻuhiki ʻoe ʻasi?”
6 弟子たちは、イエスが言われたとおり彼らに話したので、ゆるしてくれた。
Pea naʻa na lea kiate kinautolu ʻo hangē ko ia naʻe fekau ʻe Sisu: pea naʻe tuku ʻakinaua ke na ō.
7 そこで、弟子たちは、そのろばの子をイエスのところに引いてきて、自分たちの上着をそれに投げかけると、イエスはその上にお乗りになった。
Pea naʻa na ʻomi ʻae ʻuhiki kia Sisu, pea na ʻai ki ai hona ngaahi kofu; pea heka ia ki ai.
8 すると多くの人々は自分たちの上着を道に敷き、また他の人々は葉のついた枝を野原から切ってきて敷いた。
Pea folahi ʻe he tokolahi honau ngaahi kofu ʻi he hala; pea tutuʻu hifo ʻe he niʻihi ʻae ʻuluʻuluʻi ʻakau, ʻo falikiliki ʻaki ʻae hala.
9 そして、前に行く者も、あとに従う者も共に叫びつづけた、「ホサナ、主の御名によってきたる者に、祝福あれ。
Pea ko kinautolu naʻe muʻomuʻa, mo kinautolu naʻe muimui, naʻa nau kalanga, ʻo pehē, “Hosana; ‘ʻOku monūʻia ia ʻoku haʻu ʻi he huafa ʻo Sihova!
10 今きたる、われらの父ダビデの国に、祝福あれ。いと高き所に、ホサナ」。
Ke monūʻia ʻae puleʻanga ʻo ʻetau tamai ko Tevita, ʻaia ʻoku haʻu ʻi he huafa ʻo Sihova: Hosana ʻi he fungani māʻolunga.”
11 こうしてイエスはエルサレムに着き、宮にはいられた。そして、すべてのものを見まわった後、もはや時もおそくなっていたので、十二弟子と共にベタニヤに出て行かれた。
Pea hoko ʻa Sisu ki Selūsalema, pea [hū ]ki he falelotu lahi: pea kuo vakai foli ʻe ia ʻae meʻa kotoa pē [ʻi ai, ]pea kuo hokosia ʻae efiafi, naʻa nau ō ki Pētani mo e toko hongofulu ma toko ua.
12 翌日、彼らがベタニヤから出かけてきたとき、イエスは空腹をおぼえられた。
Pea pongipongi ai, ʻi heʻenau haʻu mei Pētani, naʻe fiekaia ia:
13 そして、葉の茂ったいちじくの木を遠くからごらんになって、その木に何かありはしないかと近寄られたが、葉のほかは何も見当らなかった。いちじくの季節でなかったからである。
Pea sio mamaʻo atu ia ki he ʻakau ko e fiki ʻoku lau, pea ʻalu ia, ʻo kumi pe te ne ʻilo ai ha [fua ]pe ʻikai: pea ʻi heʻene hoko ki ai, naʻe ʻikai te ne ʻilo ha meʻa ka ko e lau pe; he naʻe kei tuai ʻae toʻukai fiki.
14 そこで、イエスはその木にむかって、「今から後いつまでも、おまえの実を食べる者がないように」と言われた。弟子たちはこれを聞いていた。 (aiōn g165)
Pea lea ʻa Sisu, ʻo pehēange ki ai, “Ngata ʻi heni ke ʻoua naʻa toe kai ʻeha taha ha fua ʻiate koe ʻo lauikuonga.” Pea fanongo ki ai ʻene kau ākonga. (aiōn g165)
15 それから、彼らはエルサレムにきた。イエスは宮に入り、宮の庭で売り買いしていた人々を追い出しはじめ、両替人の台や、はとを売る者の腰掛をくつがえし、
Pea naʻa nau haʻu ki Selūsalema: pea hū ʻa Sisu ki he falelotu lahi, ʻo ne kamata kapusi kituʻa ʻakinautolu naʻe fefakatauʻaki ʻi he falelotu lahi, mo ne fulihi ʻae ngaahi palepale ʻoe kau fetongi paʻanga, mo e ngaahi nofoʻa ʻonautolu naʻe fakatau lupe;
16 また器ものを持って宮の庭を通り抜けるのをお許しにならなかった。
Pea naʻe ʻikai tuku ʻe ia ke ʻalu ha taha mo [ʻene ]kavenga ʻi he falelotu lahi.
17 そして、彼らに教えて言われた、「『わたしの家は、すべての国民の祈の家ととなえらるべきである』と書いてあるではないか。それだのに、あなたがたはそれを強盗の巣にしてしまった」。
Pea ako ia, ʻo ne pehē kiate kinautolu, “ʻIkai kuo tohi, ‘Ko hoku fale ʻe ui ko e falelotu ki he kakai kotoa pē?’ Ka kuo mou ngaohi ia ko e ʻana ʻoe kau kaihaʻa.”
18 祭司長、律法学者たちはこれを聞いて、どうかしてイエスを殺そうと計った。彼らは、群衆がみなその教に感動していたので、イエスを恐れていたからである。
Pea fanongo ki ai ʻae kau tangata tohi mo e kau taulaʻeiki lahi, pea nau fifili pe fēfeeʻi ʻenau tāmateʻi ia: he naʻa nau manavahē kiate ia, koeʻuhi kuo ofo ʻae kakai fulipē ʻi heʻene akonaki.
19 夕方になると、イエスと弟子たちとは、いつものように都の外に出て行った。
Pea kuo hokosia ʻae efiafi, ne ʻalu ia mei he kolo.
20 朝はやく道をとおっていると、彼らは先のいちじくが根元から枯れているのを見た。
Pea pongipongi ai, ʻi heʻenau liu mai, ne nau vakai ki he ʻakau ko e fiki kuo mate mei hono aka.
21 そこで、ペテロは思い出してイエスに言った、「先生、ごらんなさい。あなたがのろわれたいちじくが、枯れています」。
Pea fakamanatu ʻe Pita, ʻo ne pehē kiate ia, “ʻEiki, vakai, ko e fiki naʻa ke tukitalaʻi kuo mate ia.”
22 イエスは答えて言われた、「神を信じなさい。
Pea lea ʻa Sisu, ʻo pehēange kiate kinautolu, “Mou maʻu ʻae tui ki he ʻOtua.
23 よく聞いておくがよい。だれでもこの山に、動き出して、海の中にはいれと言い、その言ったことは必ず成ると、心に疑わないで信じるなら、そのとおりに成るであろう。
He ʻoku ou tala moʻoni atu kiate kimoutolu, Ko ia ia te ne pehē ki he moʻunga ni, Hiki koe, pea lī koe ki he tahi; pea ʻikai fakataʻetaʻetui hono loto, ka ʻoku ne tui ʻe hoko ʻae ngaahi meʻa ʻoku ne lea ʻaki, ʻe hoko ʻaia kotoa pē ʻoku ne lea ki ai.
24 そこで、あなたがたに言うが、なんでも祈り求めることは、すでにかなえられたと信じなさい。そうすれば、そのとおりになるであろう。
Ko ia ʻoku ou pehē ai kiate kimoutolu, Ko e meʻa kotoa pē ʻoku mou holi ki ai, ʻoka mou ka lotu, tui ʻoku mou maʻu [ia], pea te mou maʻu.
25 また立って祈るとき、だれかに対して、何か恨み事があるならば、ゆるしてやりなさい。そうすれば、天にいますあなたがたの父も、あなたがたのあやまちを、ゆるしてくださるであろう。〔
Pea ʻoka mou ka tuʻu ʻo lotu, fakamolemole, ʻo kapau ʻoku mou koviʻia ʻi ha taha; koeʻuhi ke fakamolemolea ʻe hoʻomou Tamai ʻoku ʻi he langi hoʻomou ngaahi hia.
26 もしゆるさないならば、天にいますあなたがたの父も、あなたがたのあやまちを、ゆるしてくださらないであろう〕」。
Pea ka ʻikai te mou fakamolemole, pea ʻe ʻikai fakamolemolea ʻe hoʻomou Tamai ʻoku ʻi he langi hoʻomou ngaahi angahala.”
27 彼らはまたエルサレムにきた。そして、イエスが宮の内を歩いておられると、祭司長、律法学者、長老たちが、みもとにきて言った、
Pea naʻa nau toe haʻu ki Selūsalema: pea ʻi heʻene hāʻele ʻi he falelotu lahi, naʻe haʻu kiate ia ʻae kau taulaʻeiki lahi, mo e kau tangata tohi, mo e mātuʻa,
28 「何の権威によってこれらの事をするのですか。だれが、そうする権威を授けたのですか」。
‌ʻonau pehē kiate ia, “Ko e pule fē ʻoku ke fai ai ʻae ngaahi meʻa ni? Pea ko hai ia naʻa ne tuku kiate koe ʻae pule ke fai ʻae ngaahi meʻa ni?”
29 そこで、イエスは彼らに言われた、「一つだけ尋ねよう。それに答えてほしい。そうしたら、何の権威によって、わたしがこれらの事をするのか、あなたがたに言おう。
Pea lea ʻa Sisu, ʻo ne pehēange kiate kinautolu, “Te u fehuʻi kiate kimoutolu foki ki he meʻa ʻe taha, pea mou tala mai kiate au, pea teu tala atu ai kiate kimoutolu ʻae pule ko ia ʻoku ou fai ai ʻae ngaahi meʻa ni.
30 ヨハネのバプテスマは天からであったか、人からであったか、答えなさい」。
Ko e papitaiso ʻa Sione, naʻe mei he langi ia? Pe mei he tangata? Tala mai.”
31 すると、彼らは互に論じて言った、「もし天からだと言えば、では、なぜ彼を信じなかったのか、とイエスは言うだろう。
Pea naʻe fealēleaʻaki ʻakinautolu, ʻo pehē, “Kapau te tau pehē, ‘Mei he langi;’ pea ʻe pehē mai ʻe ia, ‘Ko e hā naʻe ʻikai ai te mou tui kiate ia?’
32 しかし、人からだと言えば……」。彼らは群衆を恐れていた。人々が皆、ヨハネを預言者だとほんとうに思っていたからである。
Ka tau ka pehē, ‘Mei he tangata;’” ʻoku tau manavahē ki he kakai: he ʻoku nau pehē kotoa pē, ko e palōfita moʻoni ʻa Sione.
33 それで彼らは「わたしたちにはわかりません」と答えた。するとイエスは言われた、「わたしも何の権威によってこれらの事をするのか、あなたがたに言うまい」。
Pea ne nau lea, ʻo pehēange kia Sisu, “ʻOku ʻikai te mau ʻilo.” Pea lea ʻa Sisu, ʻo pehē kiate kinautolu, “Pea ʻe ʻikai te u tala atu kiate kimoutolu ʻae pule ko ia ʻoku ou fai ai ʻae ngaahi meʻa ni.”

< マルコの福音書 11 >