< エゼキエル書 36 >
1 人の子よ、イスラエルの山々に預言して言え。イスラエルの山々よ、主の言葉を聞け。
“Kikite foki, ʻe foha ʻoe tangata, ki he ngaahi moʻunga ʻo ʻIsileli, pea ke pehē, ʻE ngaahi moʻunga ʻo ʻIsileli, fanongo ki he folofola ʻa Sihova:
2 主なる神はこう言われる、敵はあなたがたについて言う、『ああ、昔の高き所が、われわれのものとなった』と。
ʻOku pehē ʻe Sihova ko e ʻOtua; koeʻuhi kuo pehē ʻe he fili kiate koe, ‘ʻEhē, ʻehē, naʻa mo e ngaahi potu māʻolunga talu mei muʻa kuo ʻamautolu ia:’
3 それゆえ、あなたは預言して言え。主なる神はこう言われる、彼らはあなたがたを荒し、四方からあなたがたを打ち滅ぼしたので、あなたがたは他の国民の所有となり、また民の悪いうわさとなった。
Ko ia ke ke kikite, mo ke pehē, ʻOku pehē ʻe Sihova ko e ʻOtua; Koeʻuhi kuo nau fakalala koe, mo nau fōngia hifo koe mei he potu kotoa pē, kae maʻu ʻakimoutolu ʻe he toenga hiteni, pea ʻoku lea ʻaki ʻakimoutolu ʻe he ngutu faʻa lau, pea manukiʻi ʻe he kakai;
4 それゆえ、イスラエルの山々よ、主なる神の言葉を聞け。主なる神は、山と、丘と、くぼ地と、谷と、滅びた荒れ跡と、人の捨てた町々、すなわちその周囲にある諸国民の残った者にかすめられ、あざけられるようになったものに、こう言われる。
Ko ia, fanongo ʻe ngaahi moʻunga ʻo ʻIsileli ki he folofola ʻa Sihova ko e ʻOtua; ʻoku pehē ʻe Sihova ko e ʻOtua, ki he ngaahi moʻunga, mo e ngaahi vaitafe, pea ki he ngaahi teleʻa, pea mo e ngaahi potu lala, mo e ngaahi kolo kuo siʻaki, ʻaia naʻe hoko ko e meʻa vete mo e manukiʻanga ki he toenga hiteni, ʻoku nofo takatakai mai;
5 主なる神はこう言われる、わたしはねたみの炎をもって、他の国民とエドム全国とに対して言う、彼らは心ゆくまで喜び、心に誇ってわが地を自分の所有とし、これを奪い、かすめた者である。
Ko ia ʻoku pehē ʻe Sihova ko e ʻOtua; Ko e moʻoni ko e meʻa ʻi he kakaha ʻo ʻeku fuaʻa kuo u lea ai ki he toenga hiteni, pea mo ʻItomi kotoa, ʻakinautolu kuo nau tuʻutuʻuni moʻonautolu ʻa hoku fonua ʻi he fiefia ʻa honau loto, mo e loto fakafāsifasi, ke liʻaki ia ke vetea.
6 それゆえ、あなたはイスラエルの地の事を預言し、山と、丘と、くぼ地と、谷とに言え。主なる神はこう言われる、見よ、あなたがたは諸国民のはずかしめを受けたので、わたしはねたみと怒りとをもって語る。
Ko ia, ke ke kikite ai ki he fonua ko ʻIsileli, pea ke pehē ki he ngaahi moʻunga, pea mo e ngaahi tafungofunga, mo e ngaahi vaitafe, pea ki he ngaahi teleʻa, ʻOku pehē ʻe Sihova ko e ʻOtua; Vakai, kuo u lea ʻi heʻeku fuaʻa mo ʻeku tuputāmaki, koeʻuhi kuo mou fua ʻae mā ʻae kau hiteni:
7 それゆえ、主なる神はこう言われる、わたしは誓って言う、あなたがたの周囲の諸国民は必ずはずかしめを受ける。
Ko ia ʻoku pehē ai ʻe Sihova ko e ʻOtua, kuo u hiki hake hoku nima, ko e moʻoni ʻe fua pe ʻenau mā ʻe he hiteni, ʻoku ofi kiate kimoutolu.
8 しかしイスラエルの山々よ、あなたがたは枝を出し、わが民イスラエルのために実を結ぶ。この事の成るのは近い。
Ka ko kimoutolu, ʻE ngaahi moʻunga ʻo ʻIsileli, ʻe fakatupu ke lōloa homou ngaahi vaʻa, pea ʻe tuku ʻa homou fua ki hoku kakai ko ʻIsileli: he kuo ofi mai ʻenau haʻu.
9 見よ、わたしはあなたがたに臨み、あなたがたを顧みる。あなたがたは耕され、種をまかれる。
He, vakai, ʻoku ou kau mo kimoutolu, pea te u foki mai kiate kimoutolu, pea ʻe keli mo tūtuuʻi ʻakimoutolu:
10 わたしはあなたがたの上に人をふやす。これはことごとくイスラエルの家の者となり、町々には人が住み、荒れ跡は建て直される。
Pea te u fakatokolahi hoʻomou kakai tangata, ʻae fale kotoa ʻo ʻIsileli, ʻio, ʻa hono kātoa: pea ʻe fakakakai ʻae ngaahi kolo, pea ʻe toe langaʻi hake ʻae ngaahi potu lala.
11 わたしはあなたがたの上に人と獣とをふやす。彼らはふえて、子を生む。わたしはあなたがたの上に、昔のように人を住ませ、初めの時よりも、まさる恵みをあなたがたに施す。その時あなたがたは、わたしが主であることを悟る。
Pea te u fakatokolahi ʻae kau tangata, pea mo e fanga manu ʻiate kimoutolu pea te nau tupu ke lahi mo faʻa fua pea te u fakanofo ʻakimoutolu ʻo hangē ko ia ʻi muʻa, pea ʻe lahi hake ʻae lelei te u fai kiate kimoutolu ʻi hono muʻaki fai: pea te mou ʻilo ko Sihova au.
12 わたしはわが民イスラエルの人々をあなたがたの上に歩ませる。彼らはあなたがたを所有し、あなたがたはその嗣業となり、あなたがたは重ねて彼らに子のない嘆きをさせない。
ʻIo, te u tuku ʻae kakai ke ʻeveʻeva ʻiate koe, ʻa hoku kakai ko ʻIsileli; pea te nau maʻu koe, pea te ke hoko ko honau tofiʻa, pea ʻe ʻikai te ke toe fakatokosiʻi ʻakinautolu.
13 主なる神はこう言われる、彼らはあなたがたに向かって、『あなたは人を食い、あなたの民に子のない嘆きをさせる』と言う。
ʻOku pehē ʻa Sihova ko e ʻOtua; Koeʻuhi ʻoku nau pehē kiate kimoutolu, ʻOku ke maumauʻi kakai, pea kuo ke fakatokosiʻi ho puleʻanga;
14 あなたはもはや人を食わない。あなたの民に重ねて子のない嘆きをさせることはないと、主なる神は言われる。
Ko ia ʻe ʻikai te ke toe maumau tangata, pe toe fakatokosiʻi ho puleʻanga, ʻoku pehē ʻe Sihova ko e ʻOtua.
15 わたしは重ねて諸国民のはずかしめをあなたに聞かせない。あなたは重ねて、もろもろの民のはずかしめを受けることはなく、あなたの民を重ねてつまずかせることはないと、主なる神は言われる」。
Pea ʻe ʻikai te u tuku ke ongoʻi ʻa hoʻo fakamaaʻi ʻe he hiteni, pe te ke toe fua ʻae manukiʻi ʻae kakai, pea ʻe ʻikai te ke toe fakahinga ki lalo ho puleʻanga, ʻoku pehē ʻe Sihova ko e ʻOtua.”
Naʻe hoko foki ʻae folofola ʻa Sihova kiate au, ʻo pehē,
17 「人の子よ、昔、イスラエルの家が、自分の国に住んだとき、彼らはおのれのおこないとわざとをもって、これを汚した。そのおこないは、わたしの前には、汚れにある女の汚れのようであった。
“Foha ʻoe tangata, ʻi he kei nofo ʻae fale ʻo ʻIsileli, ʻi honau fonua ʻonautolu, naʻa nau fakalieliaʻi ia ʻi heʻenau anga ʻanautolu pe, mo e ngaahi meʻa naʻa nau fai: naʻe tatau kiate au ʻenau anga mo e taʻemaʻa ha fefine kuo vaheʻi.
18 彼らが国に血を流し、またその偶像をもって、国を汚したため、わたしはわが怒りを彼らの上に注ぎ、
Ko ia naʻaku lilingi atu ai hoku houhau kiate kinautolu, koeʻuhi ko e toto naʻa nau lilingi ʻi he funga fonua, pea koeʻuhi ko e ngaahi tamapua naʻa nau fakaʻuliʻi ʻaki ia:
19 彼らを諸国民の中に散らしたので、彼らは国々の中に散った。わたしは彼らのおこないと、わざとにしたがって、彼らをさばいた。
Pea naʻaku fakahēʻi ʻakinautolu ki he hiteni, pea naʻe fakamovetevete ʻakinautolu ki he ngaahi fonua: naʻaku fakamaauʻi ʻakinautolu ʻo fakatatau ki heʻenau anga, pea tatau mo e ngaahi meʻa naʻa nau fai.
20 彼らがその行くところの国々へ行ったとき、わが聖なる名を汚した。これは人々が彼らについて『これは主の民であるが、その国から出た者である』と言ったからである。
Pea ʻi heʻenau hoko atu ki he hiteni, ʻaia naʻa nau ʻalu ki ai, naʻa nau fakalieliaʻi ʻa hoku huafa tapu ʻi heʻenau pehēange kiate kinautolu, ‘Ko e kakai ʻena ʻa Sihova, pea kuo nau mahuʻi mai mei hono fonua.’
21 しかしわたしはイスラエルの家が、その行くところの諸国民の中で汚したわが聖なる名を惜しんだ。
Ka naʻaku mamae au ki hoku huafa tapu ʻaia ne fakalieliaʻi ʻe he fale ʻo ʻIsileli, ʻi he lotolotonga ʻoe hiteni ʻaia naʻa nau ʻalu ki ai.
22 それゆえ、あなたはイスラエルの家に言え。主なる神はこう言われる、イスラエルの家よ、わたしがすることはあなたがたのためではない。それはあなたがたが行った諸国民の中で汚した、わが聖なる名のためである。
Ko ia, lea ki he fale ʻo ʻIsileli, ʻOku pehē ʻe Sihova ko e ʻOtua; ʻOku ʻikai te u fai eni koeʻuhi ko kimoutolu, ka koeʻuhi ko hoku huafa tapu ʻoʻoku, ʻaia kuo mou fakalieliaʻi ʻi he lotolotonga ʻoe hiteni, ʻaia naʻa mou ʻalu ki ai.
23 わたしは諸国民の中で汚されたもの、すなわち、あなたがたが彼らの中で汚した、わが大いなる名の聖なることを示す。わたしがあなたがたによって、彼らの目の前に、わたしの聖なることを示す時、諸国民はわたしが主であることを悟ると、主なる神は言われる。
Pea te u fakamāʻoniʻoniʻi ʻa hoku huafa lahi, ʻaia naʻe fakalieliaʻi ʻi he lotolotonga ʻoe hiteni, ʻaia kuo mou fakalieliaʻi ʻiate kinautolu; pea ʻe ʻilo ʻe he hiteni, ko Sihova au, ʻoku pehē ʻe Sihova ko e ʻOtua, ʻoka fakamāʻoniʻoniʻi au ʻekimoutolu ʻi honau ʻao.
24 わたしはあなたがたを諸国民の中から導き出し、万国から集めて、あなたがたの国に行かせる。
He te u toʻo ʻakimoutolu mei he hiteni, pea tānaki ʻakimoutolu mei he fonua kotoa pē, mo ʻomi ʻakimoutolu ki homou fonua ʻomoutolu.
25 わたしは清い水をあなたがたに注いで、すべての汚れから清め、またあなたがたを、すべての偶像から清める。
Pea te u toki luluku ʻaki ʻakimoutolu ʻae vai maʻa, pea te mou maʻa: te u fakamaʻa ʻakimoutolu mei hoʻomou fakalielia kotoa pē, pea mo homou ngaahi tamapua.
26 わたしは新しい心をあなたがたに与え、新しい霊をあなたがたの内に授け、あなたがたの肉から、石の心を除いて、肉の心を与える。
Te u foaki foki ha loto foʻou kiate kimoutolu, pea te u ʻai kiate kimoutolu ha laumālie foʻou; te u toʻo ʻo ʻave ʻae loto maka mei homou kakano, pea te u foaki kiate kimoutolu ʻae loto kakanoʻia.
27 わたしはまたわが霊をあなたがたのうちに置いて、わが定めに歩ませ、わがおきてを守ってこれを行わせる。
Pea te u tuku ki loto ʻiate kimoutolu ʻa hoku laumālie, pea te u fakalotoʻi ʻakimoutolu ke ʻaʻeva ʻi heʻeku ngaahi fekau, pea te mou tauhi ʻaia ʻoku ou tuʻutuʻuni, pea fai ki ai.
28 あなたがたは、わたしがあなたがたの先祖に与えた地に住んで、わが民となり、わたしはあなたがたの神となる。
Pea te mou nofo ʻi he fonua naʻaku foaki ki hoʻomou ngaahi tamai; pea te mou ʻi ai ko hoku kakai, pea te u ʻi ai au ko homou ʻOtua.
29 わたしはあなたがたをそのすべての汚れから救い、穀物を呼びよせてこれを増し、ききんをあなたがたに臨ませない。
Te u fakamoʻui foki ʻakimoutolu mei hoʻomou taʻemaʻa kotoa pē: pea te u ui ki he koane, pea te u fakatupu ia ke lahi, pea ʻe ʻikai tuku ha honge kiate kimoutolu.
30 またわたしは木の実と、田畑の作物とを多くする。あなたがたは重ねて諸国民の間に、ききんのはずかしめを受けることがない。
Pea te u fakatupu ke lahi ʻae fua ʻi he ʻakau, mo e fua ʻoe kelekele, koeʻuhi ke ʻoua naʻa toe manuki ʻaki hoʻomou hongea ʻe he kakai hiteni.
31 その時あなたがたは自身の悪しきおこないと、良からぬわざとを覚えて、その罪と、その憎むべきこととのために、みずから恨む。
Pea te mou toki manatu ʻekimoutolu pe ki hoʻomou ngaahi faianga kovi, mo e ngaahi meʻa naʻa mou fai naʻe ʻikai lelei, pea te mou fehiʻa mate kiate kimoutolu, ʻi homou ʻao pe ʻomoutolu, koeʻuhi ko hoʻomou hia, pea mo hoʻomou ngaahi fakalielia.
32 わたしがなすことはあなたがたのためではないと、主なる神は言われる。あなたがたはこれを知れ。イスラエルの家よ、あなたがたは自分のおこないを恥じて悔やむべきである。
Ka mou ʻilo eni, ʻoku pehē ʻe Sihova ko e ʻOtua, ʻOku ʻikai te u fai eni koeʻuhi ko kimoutolu: ʻE fale ʻo ʻIsileli, mou mā, pea mou puputuʻu koeʻuhi ko hoʻomou ngaahi faianga.”
33 主なる神はこう言われる、わたしは、あなたがたのすべての罪を清める日に、町々に人を住ませ、その荒れ跡を建て直す。
ʻOku pehē ʻe Sihova ko e ʻOtua; “ʻI he ʻaho ko ia te u fakamaʻa ai ʻakimoutolu mei hoʻomou ngaahi angahala, te u pule foki ke mou nofo ki he ngaahi kolo, pea ʻe toe langaʻi hake ʻae ngaahi potu lala.
34 荒れた地は、行き来の人々の目に荒れ地と見えたのに引きかえて耕される。
Pea ʻe toe ngoueʻi ʻae fonua ne lala, neongo naʻe tuku siʻaki pe ia ʻi he ʻao ʻonautolu kotoa pē, naʻe ʻalu ange ai.
35 そこで人々は言う、『この荒れた地は、エデンの園のようになった。荒れ、滅び、くずれた町々は、堅固になり、人の住む所となった』と。
Pea te nau lea ʻo pehē, Ko e fonua ni ʻaia ne liʻaki, kuo hangē eni ko e ngoue ʻo ʻIteni; pea kuo ʻāʻi pea kuo fakakakai ʻae ngaahi kolo naʻe liʻaki mo maumauʻi.
36 あなたがたの周囲に残った諸国民は主なるわたしがくずれた所を建て直し、荒れた所にものを植えたということを悟るようになる。主なるわたしがこれを言い、これをなすのである。
Pea ʻe toki ʻilo ai ʻe he toenga hiteni ʻe nofo takatakai ʻiate kimoutolu, ko au ia ko Sihova, ʻoku toe langa ai ʻae ngaahi potu ne maumauʻi, pea toe ngoueʻi ʻaia naʻe liʻaki: ko au ko Sihova kuo lea ki ai, pea ko au te u fai ia.”
37 主なる神はこう言われる、イスラエルの家は、わたしが次のことを彼らのためにするように、わたしに求めるべきである。すなわち人を群れのようにふやすこと、
ʻOku pehē ʻe Sihova ko e ʻOtua; “Ka naʻa mo eni ʻe kumi au ʻe he fale ʻo ʻIsileli, ke u fai ia maʻanautolu; pea te u fakatokolahiʻi ʻakinautolu ʻo hangē ko e tupu ha fanga sipi.
38 すなわち犠牲のための群れのように、エルサレムの祝い日の群れのようにすることである。こうして荒れた町々は人の群れで満ちる。その時人々は、わたしが主であることを悟るようになる」。
ʻO hangē ko e fanga sipi māʻoniʻoni, ʻae fanga sipi ʻi Selūsalema ʻi he ngaahi kātoanga māʻoniʻoni ʻi ai; ʻe pehē ʻae fakapito ʻaki ʻae kakai ʻae ngaahi kolo ne liʻaki: pea te nau ʻilo ko Sihova au.”