< 詩篇 94 >

1 ヱホバよ仇をかへすは汝にあり神よあたを報すはなんぢにあり ねがはくは光をはなちたまへ
Tawnlohnah Pathen BOEIPA aw, tawnlohnah Pathen nang ha sae lah.
2 世をさばきたまふものよ 願くは起てたかぶる者にそのうくべき報をなしたまへ
Diklai laitloek nang thoo lamtah thinthah rhoek ke a tiing la thuung lah.
3 ヱホバよ惡きもの幾何のときを經んとするや あしきもの勝誇りていくそのとしを經るや
Me hil nim a halang uh ve? BOEIPA aw halang rhoek loh me hil nim a sundaep uh ve?
4 かれらはみだりに言をいだして誇りものいふ すべて不義をおこなふ者はみづから高ぶれり
Boethae aka saii boeih loh a cal uh vaengah mangkhak la hoem ol a thaa uh.
5 ヱホバよ彼等はなんぢの民をうちくだき なんぢの業をそこなふ
BOEIPA namah kah pilnam te a phop uh tih na rho khaw a phaep uh.
6 かれらは嫠婦と旅人との生命をうしなひ孤子をころす
Nuhmai neh yinlai te a ngawn uh tih cadah rhoek te a sah uh.
7 かれらはいふ ヤハは見ずヤコブの神はさとらざるべしと
Tedae, “BOEIPA loh hmuh pawt tih Jakob Pathen loh a yakming moenih,” a ti uh.
8 民のなかなる無知よ なんぢらさとれ 愚かなる者よ いづれのときにか智からん
Pilnam khuikah ngukngak rhoek loh yakming uh laeh. Aka ang rhoek loh n'cangbam venim?
9 みみを植るものきくことをせざらんや 目をつくれるもの見ることをせざらんや
Hna aka buen loh ya pawt vetih mik aka hlinsai loh paelki mapawt nim?
10 もろもろの國ををしふる者ただすことを爲ざらんや 人に知識をあたふる者しることなからんや
Namtom rhoek aka toel tih mingnah neh hlang aka cang puei loh tluung het mahpawt nim?
11 ヱホバは人の思念のむなしきを知りたまふ
Hlang kah a kopoek he a honghi ni tila BOEIPA loh a ming.
12 ヤハよなんぢの懲めたまふ人なんぢの法ををしへらるる人は さいはひなるかな
BOEIPA loh na toel tih na olkhueng neh na tuk na kil hlang tah a yoethen tih,
13 かかる人をわざはひの日よりのがれしめ 惡きもののために坑のほらるるまで これに平安をあたへたまはん
halang ham vaam a vueh pah vaengah pataeng yoethae tue khui lamkah anih te na mong sak.
14 そはヱホバその民をすてたまはず その嗣業をはなれたまはざるなり
BOEIPA loh a pilnam te phap sut pawt tih a rho khaw hnoo mahpawh.
15 審判はただしきにかへり心のなほき者はみなその後にしたがはん
Duengnah dongah laitloeknah a khoep vetih lungbuei aka thuem boeih tah a hnukah bang uh ni.
16 誰かわがために起りたちて惡きものを責んや 誰か我がために立て不義をおこなふ者をせめんや
Thaehuet rhoek te kai taengah u long lae a tlai thil eh? Boethae aka saii te kai taengah ulonglae a pai thil eh?
17 もしヱホバ我をたすけたまはざりせば わが霊魂はとくに幽寂ところに住ひしならん
BOEIPA kah bomnah kai taengah om pawt koinih ka hinglu he mikpalap ah tuihoeng la om sut ni.
18 されどわが足すべりぬといひしとき ヱホバよなんぢの憐憫われをささへたまへり
“Ka kho paloe coeng he,” ka ti vaengah BOEIPA nang kah sitlohnah loh kai n'duel.
19 わがうちに憂慮のみつる時 なんぢの安慰わがたましひを喜ばせたまふ
Ka ko khuiah ka mangvawtnah loh ka kum vaengah namah kah hloephloeinah loh ka hinglu a naepnoi sak.
20 律法をもて害ふことをはかる惡の位はなんぢに親むことを得んや
thakthaenah te oltlueh neh aka yen talnah ngolkhoel te nang neh na patai uh rhoi thai aya?
21 彼等はあひかたらひて義人のたましひをせめ罪なき血をつみに定む
Aka dueng kah hinglu te a hlap uh tih ommongsitoe thii te a taeng uh.
22 然はあれどヱホバはわがたかき櫓 わが神はわが避所の磐なりき
Tedae BOEIPA tah kai ham imsang la, ka Pathen tah ka hlipyingnah lungpang la om.
23 神はかれらの邪曲をその身におはしめ かれらをその惡き事のなかに滅したまはん われらの神ヱホバはこれを滅したまはん
Te dongah amih kah boethae te amamih taengah mael vetih amamih kah boethae dongah amamih te a biit ni. Mamih kah BOEIPA Pathen loh amih te a biit ni.

< 詩篇 94 >