< 詩篇 77 >

1 我わがこゑをあげて神によばはん われ聲を神にあげなばその耳をわれにかたぶけたまはん
Jeduthun te aka mawt ham Asaph kah Jeduthun tingtoenglung Pathen taengah ka ol ka huel tih ka pang. Pathen taengah ka ol ka huel tih kai taengla a hna han kaeng.
2 わがなやみの日にわれ主をたづねまつれり 夜わが手をのべてゆるむることなかりき わがたましひは慰めらるるをいなみたり
Ka citcai tue vaengah ka Boeipa ka toem. Khoyin ah ka ban ka lam tih kha tlaih pawh. Ka hinglu hloep ham a aal.
3 われ神をおもひいでて打なやむ われ思ひなげきてわが霊魂おとろへぬ (セラ)
Pathen ka ngaidam tih ka ko. Lolmang ka taeng vaengah ka mueihla rhae.
4 なんぢはわが眼をささへて閉がしめたまはず 我はものいふこと能はぬほどに惱みたり
Ka mikhmuh ah miklung nan buem tih kai n'cahoeh he ka thui lek pawh. (Selah)
5 われむかしの日いにしへの年をおもへり
Khosuen hlamat kum kah khohnin te ka poek.
6 われ夜わが歌をむもひいづ 我わが心にてふかくおもひわが霊魂はねもころに尋ねもとむ
Khoyin ah ka rhotoeng ka ngaidam. Ka thinko ah lolmang ka taeng tih ka mueihla a sat.
7 主はとこしへに棄たまふや 再びめぐみを垂たまはざるや
Ka Boeipa loh kumhal duelam nim n'hlahpham vetih koekthoek kan doe bal eh ti voel pawt nim?
8 その憐憫はのこりなく永遠にさり そのちかひは世々ながく廢れたるや
A sitlonah loh a yoeyah la a toeng vetih a olkhueh loh cadilcahma phoeikah cadilcahma ham bawtpat pawn a ya?
9 神は恩をほどこすことを忘れたまふや 怒をもてそのあはれみを絨たまふや (セラ)
Pathen loh sitlohthamlam ham a hnilh tih a haidamnah te thintoek loh a uep bal nim? (Selah)
10 斯るときに我いへらく此はただわが弱きがゆゑのみいで至上者のみぎの手のもろもろの年をおもひいでん
Ka nue coeng ka ti vaengah he Khohni kah bantang kut loh n'talh.
11 われヤハの作爲をのべとなへん われ往古よりありし汝がくすしきみわざを思ひいたさん
BOEIPA kah khoboe tah ka ngaidam rhoe ka ngaidam pai tih hlamat lamkah na khobaerhambae khaw ka ngaidam.
12 また我なんぢのすべての作爲をおもひいで汝のなしたまへることを深くおもはん
Te dongah na bisai boeih te ka thuep vetih na bibi boeih te lolmang ka taeng puei ni.
13 神よなんぢの途はいときよし 神のごとく大なる神はたれぞや
Pathen namah kah longpuei cim ah mebang pathen lae Pathen bangla aka tanglue bal?
14 なんぢは奇きみわざをなしたまへる神なり もろもろの民のあひだにその大能をしめし
“Khobaerhambae aka saii Pathen namah loh pilnam rhoek taengah na sarhi khaw na tueng sak.
15 その臂をもてヤコブ、ヨセフの子輩なんぢの民をあがなひたまへり (セラ)
Na pilnam Jakob neh Joseph koca te bantha neh na tlan. (Selah)
16 かみよ大水なんぢを見たり おほみづ汝をみてをののき淵もまたふるへり
Tui rhoek loh Pathen namah m'hmuh uh. Tui rhoek loh namah m'hmuh uh vaengah kilkul uh tih a laedil pataeng tlai.
17 雲はみづをそそぎいだし空はひびきをいだし なんぢの矢ははしりいでたり
Khomai loh tui han hawk. Khomong khaw a ol hum. Na thaltang rhoek khaw thui.
18 なんぢの雷鳴のこゑは暴風のうちにありき 電光は世をてらし地はふるひうごけり
Humhae khui lamkah na khohum ol ah rhaek la phaa tih lunglai khaw tlai coeng, diklai khaw hinghuen coeng.
19 なんぢの大道は海のなかにあり なんぢの徑はおほみづの中にあり なんぢの蹤跡はたづねがたかりき
Tuitunli dongkah na longpuei neh tui puei dongah khaw na lamkat patoeng, lamkat patoeng om dae na kholaeh ming uh pawh.
20 なんぢその民をモーセとアロンとの手によりて羊の群のごとくみちびきたまへり
Na pilnam te Moses kut, Aaron kut neh tuping bangla na mawt.

< 詩篇 77 >