< 詩篇 36 >
1 あしきものの愆はわが心のうちにかたりて その目のまへに神をおそるるの畏あることなしといふ
Ki he Takimuʻa, ko e Saame ʻa Tevita ko e tamaioʻeiki ʻa Sihova. ʻOku lea ʻae talangataʻa ʻae angakovi ki hoku loto, “ʻoku ʻikai ha manavahē ki he ʻOtua ʻi hono ʻao.”
2 かれはおのが邪曲のあらはるることなく憎まるることなからんとて自からその目にて謟る
He ʻoku ne fakaholoholoʻi ʻe ia ia ʻi hono ʻao, ke ʻoua ke hoko ʻo hā mai ʻae kovi ʻo ʻene hia.
3 その口のことばは邪曲と虚偽となり智をこばみ善をおこなふことを息たり
Ko e ngaahi lea ʻa hono ngutu ko e kovi mo e kākā: kuo tuku ʻe ia ʻene poto mo e fai lelei.
4 かつその寝床にてよこしまなる事をはかり よからぬ途にたちとまりて惡をきらはず
ʻOku ne fifili ki he pauʻu ʻi hono mohenga; ʻoku ne fokotuʻu ʻe ia ia ʻi he hala ʻoku ʻikai lelei; ʻoku ʻikai te ne fehiʻa ki he kovi.
5 ヱホバよなんぢの仁慈は天にあり なんぢの眞實は雲にまでおよぶ
Ko hoʻo ʻaloʻofa, ʻE Sihova, ʻoku ʻi he ngaahi langi; pea ʻoku aʻu hake hoʻo angatonu ki he ngaahi ʻao.
6 汝のただしきは神の山のごとく なんぢの審判はおほいなる淵なり ヱホバよなんぢは人とけものとを護りたまふ
Ko hoʻo māʻoniʻoni ʻoku hangē ko e ngaahi moʻunga ʻoe ʻOtua; ko hoʻo ngaahi fakamaau ko e fuʻu moana; ʻE Sihova, ʻoku ke fakamoʻui ʻae tangata mo e manu.
7 神よなんぢの仁慈はたふときかな 人の子はなんぢの翼の蔭にさけどころを得
ʻE ʻOtua, hono ʻikai mahuʻinga fau ʻa hoʻo ʻaloʻofa! Ko ia ʻoku falala ai ʻae fānau ʻae tangata ki he malu ʻo ho kapakau.
8 なんぢの屋のゆたかなるによりてことごとく飽ことをえん なんぢはその歓樂のかはの水をかれらに飮しめたまはん
Te nau fonu lahi ʻi he mahu lelei ʻo ho fale; pea te ke fakainu ʻakinautolu ʻi he vaitafe ʻo hoʻo fiemālie.
9 そはいのちの泉はなんぢに在り われらはなんぢの光によりて光をみん
He ʻoku ʻiate koe ʻae matavai ʻoe moʻui: temau mamata ʻi hoʻo maama ki he maama.
10 ねがはくはなんぢを知るものにたえず憐憫をほどこし心なほき者にたえず正義をほどこしたまへ
Ke tuʻumaʻu pe hoʻo ʻaloʻofa kiate kinautolu ʻoku nau ʻilo koe; mo hoʻo māʻoniʻoni ki he angatonu ʻi loto.
11 たかぶるものの足われをふみ惡きものの手われを逐去ふをゆるし給ふなかれ
ʻOua naʻa hoko kiate au ʻae vaʻe ʻoe laukau, pea ʻoua naʻa hiki au ʻe he nima ʻoe angakovi.
12 邪曲をおこなふ者はかしこに仆れたり かれら打伏られてまた起ことあたはざるべし
Kuo hinga ʻi ai ʻae kau fai kovi: kuo lī ki lalo ʻakinautolu, pea ʻe ʻikai te nau faʻa tuʻu hake.