< 箴言 知恵の泉 23 >
1 なんぢ侯たる者とともに坐して食ふときは 愼みて汝の前にある者の誰なるかを思へ
Sɛ wo ne ɔhene bi to nsa didi a, hwɛ deɛ ɛsi wʼanim no yie,
Sɛ woyɛ adidibrada a, hyɛ wo ho so.
3 その珍饈を貧り食ふこと勿れ これ迷惑の食物なればなり
Nni nʼaduane akɔnnɔ akɔnnɔ no akyi, ɛfiri sɛ saa aduane no daadaa nnipa.
4 富を得んと思煩らふこと勿れ 自己の明哲を恃むこと勿れ
Mmiri wo mogya ani mpɛ sika; hunu nyansa na to wo bo ase.
5 なんぢ虚しきに歸すべき者に目をとむるか 富はかならず自ら翅を生じて鷲のごとく天に飛さらん
Wʼani bɔɔ sika so ara pɛ, na atu ayera, ampa ara ɛbɛfu ntaban na atu akɔ ewiem sɛ ɔkɔdeɛ.
6 惡目をする者の糧をくらふことなく その珍饈をむさぼりねがふことなかれ
Nni obi a ɔyɛ pɛpɛɛ aduane nni nʼakɔnnɔ aduane akyi;
7 そはその心に思ふごとくその人となりも亦しかればなり 彼なんぢに食へ飮めといふこといへどもその心は汝に眞實ならず
ɛfiri sɛ ɔyɛ obi a ɛberɛ biara ɔdwene sika ho. Ɔka sɛ, “Didi na nom,” nanso ɛnyɛ nʼakoma mu.
8 汝つひにその食へる物を吐出すにいたり 且その出しし懇懃の言もむなしくならん
Kakra a woadi no wobɛfe na ɛno enti wo nkamfo ho remma mfasoɔ.
9 愚なる者の耳に語ること勿れ 彼なんぢが言の示す明哲を藐めん
Nkasa nkyerɛ ɔkwasea, ɛfiri sɛ ɔremfa nyansa a ɛwɔ wo kasa mu no.
10 古き地界を移すことなかれ 孤子の畑を侵すことなかれ
Ntutu tete aboɔ a wɔde ato hyeɛ ngu, na ntra hyeɛ nkɔ nwisiaa mfuo mu,
11 そはかれが贖者は強し 必ず汝に對らひて之が訴をのべん
ɛfiri sɛ, wɔn Gyefoɔ yɛ den, na ɔbɛdi wɔn asɛm ama wɔn.
Ma wʼakoma mmra nkyerɛkyerɛ so na wɛn wʼaso tie nimdeɛ.
13 子を懲すことを爲ざるなかれ 鞭をもて彼を打とも死ることあらじ
Ntwentwɛne abɔfra ntenesoɔ so; sɛ wode abaa tene no a, ɔrenwu.
14 もし鞭をもて彼をうたばその霊魂を陰府より救ふことをえん (Sheol )
Fa abaa twe nʼaso na gye ne kra firi owuo mu. (Sheol )
15 わが子よもし汝のこころ智からば我が心もまた歓び
Me ba, sɛ wʼakoma hunu nyansa a, ɛnneɛ mʼakoma ani bɛgye;
16 もし汝の口唇ただしき事をいはば我が腎腸も喜ぶべし
sɛ wʼano ka deɛ ɛtene a me mu adeɛ nyinaa ani bɛgye.
17 なんぢ心に罪人をうらやむ勿れ ただ終日ヱホバを畏れよ
Mma wʼani mmerɛ abɔnefoɔ, mmom bɔ Awurade suro ho mmɔden ɛberɛ biara.
Ampa ara anidasoɔ wɔ hɔ ma wo daakye, na wʼanidasoɔ renyɛ ɔkwa.
19 わが子よ 汝ききて智慧をえ かつ汝の心を道にかたぶけよ
Me ba, tie, na hunu nyansa, ma wʼakoma mfa ɛkwan tenenee so.
Mfa wo ho mmɔ akɔwensafoɔ anaasɛ wɔn a wɔpɛ ɛnam mmorosoɔ,
21 それ酒にふける者と肉を嗜む者とは貧しくなり 睡眠を貧る者は敞れたる衣をきるにいたらん
ɛfiri sɛ, akɔwensafoɔ ne adidibradafoɔ bɛyɛ ahiafoɔ, na anikum fira wɔn ntomago.
22 汝を生る父にきけ 汝の老たる母を軽んずる勿れ
Tie wʼagya a ɔwoo woɔ no, na sɛ wo maame bɔ aberewa a, mmu no animtia.
23 眞理を買へ これを售るなかれ 智慧と誡命と知識とまた然あれ
Tɔ nokorɛ na ntɔn da; nya nyansa, ahohyɛsoɔ ne nhunumu.
24 義き者の父は大によろこび 智慧ある子を生る者はこれがために樂しまん
Ɔteneneeni agya wɔ anigyeɛ bebree; deɛ ɔwɔ ɔba nyansafoɔ no anigye ne ho.
Ma wʼagya ne wo maame ani nnye; ma ɔbaa a ɔwoo woɔ no nnya ahosɛpɛ.
26 わが子よ汝の心を我にあたへ 汝の目にわが途を樂しめ
Me ba, fa wʼakoma ma me na ma wʼani nkɔ mʼakwan ho,
27 それ妓婦は深き坑のごとく 淫婦は狭き井のごとし
na odwamanfoɔ yɛ amena donkudonku ɔyere sansani yɛ ɔdaadaafoɔ.
28 彼は盗賊のごとく人を窺ひ かつ世の人の中に悖れる者を増なり
Ɔtɛ, twɛn, te sɛ ɔkwanmukafoɔ na ɔma mmarima mu atorofoɔ dɔɔso.
29 禍害ある者は誰ぞ 憂愁ある者は誰ぞ 爭端をなす者は誰ぞ 煩慮ある者は誰ぞ 故なくして傷をうくる者は誰ぞ 赤目ある者は誰ぞ
Hwan na wɔadome no? Hwan na ɔdi awerɛhoɔ? Hwan na ɔdi apereapereɛ? Hwan na ɔnwiinwii? Hwan na wapirapira hunaa? Hwan na mogya ada nʼani so?
30 是すなはち酒に夜をふかすもの 往て混和せたる酒を味ふる者なり
Wɔn a wɔkyɛre nsã ho, na wɔka nsã a wɔafrafra hwɛ.
31 酒はあかく盃の中に泡だち滑かにくだる 汝これを見るなかれ
Nhwɛ nsã ani kɔkɔɔ no haa, ɛberɛ a ɛretwa yerɛ yerɛ wɔ kuruwa mu, na ɛkɔ yɔɔ no.
Awieeɛ no ɛka te sɛ ɔwɔ na ɛwɔ borɔ te sɛ ahurutoa.
33 また汝の目は怪しきものを見 なんぢの心は諕言をいはん
Wʼani bɛhunu nneɛma a wonhunuu da, na woadwene nneɛma basabasa ho.
34 汝は海のなかに偃すもののごとく帆桅の上に偃すもののごとし
Wobɛtɔ ntintan te sɛ hyɛn mu dwumayɛni a, ɔkura ɛhyɛn dua a, ɛrehinhim mu den, na ɛdenkye denkye wɔ ɛpo so.
35 汝いはん人われを撃ども我いたまず 我を拷けども我おぼえず 我さめなばまた酒を求めんと
Na wobɛka sɛ, “Wɔbɔ me, nanso mempira. Wɔboro me, nanso mente ɔyea biara. Ɛberɛ bɛn na menyane akɔpɛ nsã anom bio?”