< 箴言 知恵の泉 14 >

1 智慧ある婦はその家をたて 愚なる婦はおのれの手をもて之を毀つ
Ɔbaa nyansafoɔ si ne dan, nanso ɔbaa kwasea de nʼankasa ne nsa dwiri ne deɛ gu fam.
2 直くあゆむ者はヱホバを畏れ 曲りてあゆむ者はこれを侮る
Deɛ ne nanteɛ tene no suro Awurade, na deɛ nʼakwan kyea no bu no animtiaa.
3 愚なる者の口にはその傲のために鞭笞あり 智者の口唇はおのれを守る
Ɔkwasea kasa ma wɔbɔ nʼakyi abaa, nanso anyansafoɔ ano bɔ wɔn ho ban.
4 牛なければ飼蒭倉むなし牛の力によりて生產る物おほし
Baabi a anantwie nni no, adididaka no mu da mpan, na ɔnantwie ahoɔden mu na nnɔbaeɛ pii firi ba.
5 忠信の證人はいつはらず 虚偽のあかしびとは謊言を吐く
Ɔdanseni nokwafoɔ rennaadaa, ɔdansekurumni hwie atorɔ gu hɔ.
6 嘲笑者は智慧を求むれどもえず 哲者は知識を得ること容易し
Ɔfɛdifoɔ hwehwɛ nyansa nanso ɔnnya, nanso wɔn a wɔwɔ nhunumu nya nimdeɛ ntɛm.
7 汝おろかなる者の前を離れされ つひに知識の彼にあるを見ざるべし
Twe wo ho firi ɔkwasea ho, ɛfiri sɛ, worennya nimdeɛ mfiri nʼano.
8 賢者の智慧はおのれの道を暁るにあり 愚なる者の痴は欺くにあり
Anitefoɔ nyansa ne sɛ wɔbɛdwene wɔn akwan ho, na nkwaseafoɔ agyimisɛm yɛ nnaadaa.
9 おろろかなる者は罪をかろんず されど義者の中には恩惠あり
Nkwaseafoɔ de bɔne ho adwensakyera di fɛ, na wɔn a wɔtene mu na anisɔ wɔ.
10 心の苦みは心みづから知る其よろこびには他人あづからず
Akoma biara nim ɔyea ɛwɔ ne mu, na obi foforɔ rentumi ne no nkyɛ nʼanigyeɛ.
11 惡者の家は亡され 正直き者の幕屋はさかゆ
Wɔbɛsɛe mumuyɛfoɔ efie, nanso teefoɔ ntomadan bɛyɛ frɔmm.
12 人のみづから見て正しとする途にしてその終はつひに死にいたる途となるものあり
Ɛkwan bi wɔ hɔ a ɛyɛ wɔ onipa ani so, nanso ɛkɔwie owuo mu.
13 笑ふ時にも心に悲あり 歓樂の終に憂あり
Ɔsereɛ mu mpo, akoma tumi di yea, na anigyeɛ tumi wie awerɛhoɔ.
14 心の悖れる者はおのれの途に飽かん 善人もまた自己に飽かん
Akyirisanfoɔ bɛnya akatua sɛdeɛ wɔn akwan teɛ, na onipa pa nso bɛnya ne deɛ.
15 拙者はすべての言を信ず 賢者はその行を愼む
Atetekwaa gye biribiara di, nanso ɔnitefoɔ dwene nʼanammɔntuo ho.
16 智慧ある者は怖れて惡をはなれ 愚なる者はたかぶりて怖れず
Onyansafoɔ suro Awurade na ɔdwane bɔne, nanso ɔkwasea yɛ asowuiɛ ne basabasa.
17 怒り易き者は愚なることを行ひ 惡き謀計を設くる者は惡まる
Onipa a ne bo nkyɛre fuo no yɛ nkwaseadeɛ, na deɛ ɔpam apammɔne no, wɔtane no.
18 拙者は愚なる事を得て所有となし 賢者は知識をもて冠弁となす
Ntetekwaafoɔ agyapadeɛ ne gyimie, na wɔde nimdeɛ bɔ anitefoɔ abotire.
19 惡者は善者の前に俯伏し 罪ある者は義者の門に俯伏す
Nnipa bɔnefoɔ bɛkoto nnipa pa anim, na amumuyɛfoɔ akoto ateneneefoɔ apono ano.
20 貧者はその鄰にさへも惡まる されど富者を愛する者はおほし
Ahiafoɔ deɛ, wɔn ayɔnkofoɔ mpo mpɛ wɔn anim ahwɛ, nanso adefoɔ wɔ nnamfonom bebree.
21 その鄰を藐むる者は罪あり 困苦者を憐むものは幸福あり
Deɛ ɔbu ne yɔnko animtiaa yɛ bɔne, na nhyira nka deɛ ne yam yɛ ma onnibie.
22 惡を謀る者は自己をあやまるにあらずや 善を謀る者には憐憫と眞實とあり
Wɔn a wɔbɔ pɔ bɔne nyera ɛkwan anaa? Nanso wɔn a wɔhyehyɛ deɛ ɛyɛ no nya adɔeɛ ne nokorɛ.
23 すべての勤勞には利益あり されど口唇のことばは貧乏をきたらするのみなり
Adwumadenyɛ nyinaa de mfasoɔ ba, na kasa hunu deɛ, ɛkɔ ohia mu.
24 智慧ある者の財寳はその冠弁となる 愚なる者のおろかはただ痴なり
Anyansafoɔ ahonya ne wɔn abotire, na nkwaseafoɔ agyimisɛm so gyimie aba.
25 眞實の證人は人のいのちを救ふ 謊言を吐く者は偽人なり
Ɔdanseni nokwafoɔ gye nkwa, nanso ɔdansekurumni yɛ ɔdaadaafoɔ.
26 ヱホバを畏るることは堅き依賴なり その兒輩は逃避場をうべし
Deɛ ɔsuro Awurade no wɔ banbɔ a emu yɛ den, na ɛbɛyɛ dwanekɔbea ama ne mma.
27 ヱホバを畏るることは生命の泉なり 人を死の罟より脱れしむ
Awurade suro yɛ nkwa asutire, ɛyi onipa firi owuo afidie mu.
28 王の榮は民の多きにあり 牧伯の衰敗は民を失ふにあり
Ɔman mu nnipa dodoɔ yɛ ɔhene animuonyam, nanso sɛ asomfoɔ nni hɔ a mmapɔmma no sɛe.
29 怒を遅くする者は大なる知識あり 氣の短き者は愚なることを顯す
Onipa a ɔwɔ abodwokyerɛ wɔ nteaseɛ a emu dɔ, na deɛ ne bo fu ntɛm no da agyimisɛm adi.
30 心の安穩なるは身のいのちなり 娼嫉は骨の腐なり
Akoma mu asomdwoeɛ ma onipadua nkwa, na anibereɛ ma nnompe porɔ.
31 貧者を虐ぐる者はその造主を侮るなり 彼をうやまふ者は貧者をあはれむ
Deɛ ɔhyɛ ahiafoɔ soɔ no bu wɔn Yɛfoɔ animtiaa, nanso deɛ ɔhunu ohiani mmɔbɔ no hyɛ Onyankopɔn animuonyam.
32 惡者はその惡のうちにて亡され義者はその死ぬる時にも望あり
Sɛ amanehunu ba a amumuyɛfoɔ hwe ase, nanso owuo mu mpo teneneefoɔ wɔ dwanekɔbea.
33 智慧は哲者の心にとどまり 愚なる者の衷にある事はあらはる
Nyansa te nteaseɛ akoma mu, na nkwaseafoɔ mu mpo, ɔyi ne ho adi.
34 義は國を高くし罪は民を辱しむ
Tenenee pagya ɔman na bɔne yɛ animguaseɛ ma nnipa biara.
35 さとき僕は王の恩を蒙ぶり 辱をきたらす者はその震怒にあふ
Ɔhene ani sɔ ɔsomfoɔ nyansani, na ɔsomfoɔ nimguaseni hyɛ no abufuo.

< 箴言 知恵の泉 14 >