< Proverbi 14 >

1 La donna savia edifica la sua casa, ma la stolta l’abbatte con le proprie mani.
Һәр бир дана аял өз аилисини ават қилар; Ахмақ аял аилисини өз қоли билән вәйран қилар.
2 Chi cammina nella rettitudine teme l’Eterno, ma chi è pervertito nelle sue vie lo sprezza.
Дуруслуқ йолида маңидиған киши Пәрвәрдигардин қорқар; Қиңғир йолда маңған киши [Худани] көзгә илмас.
3 Nella bocca dello stolto germoglia la superbia, ma le labbra dei savi son la loro custodia.
Ахмақниң тәкәббур ағзи өзигә таяқ болар; Ақиланиниң ләвлири өзини қоғдар.
4 Dove mancano i buoi è vuoto il granaio, ma l’abbondanza della raccolta sta nella forza del bove.
Улақ болмиса, еғил пак-пакиз турар; Бирақ өкүзниң күчи болғандила [саңға] ашлиқ толар.
5 Il testimonio fedele non mentisce, ma il testimonio falso spaccia menzogne.
Ишәшлик гувачи ялған ейтмас; Сахта гувачи ялған гәпни нәпәстәк тинар.
6 Il beffardo cerca la sapienza e non la trova, ma per l’uomo intelligente la scienza è cosa facile.
Һакавурлар даналиқ издәп тапалмас; Бирақ йорутулған адәмгә билим елиш асанға чүшәр.
7 Vattene lungi dallo stolto; sulle sue labbra certo non hai trovato scienza.
Бирәвниң ағзида билим йоқлуғини билип йәткәндә, Униңдин өзүңни нери тарт.
8 La sapienza dell’uomo accorto sta nel discernere la propria strada, ma la follia degli stolti non è che inganno.
Әқил-парасәтлик кишиниң даналиғи өз йолини ойлиништидур; Ахмақларниң әқилсизлиги болса өзлириниң алдинишидур.
9 Gli insensati si burlano delle colpe commesse, ma il favore dell’Eterno sta fra gli uomini retti.
Ахмақлар болса «итаәтсизлик қурбанлиғи»ни көзгә илмайду, Һәққанийлар арисида болса илтипат тепилар.
10 Il cuore conosce la sua propria amarezza, e alla sua gioia non può prender parte un estraneo.
Көңүлдики дәрдни пәқәт өзила көтирәләр; Көңүлдики хушлуққиму башқилар шерик болалмас.
11 La casa degli empi sarà distrutta, ma la tenda degli uomini retti fiorirà.
Яманниң өйи өрүлүп чүшәр; Һәққаний адәмниң чедири гүллинип кетәр.
12 V’è tal via che all’uomo par diritta, ma finisce col menare alla morte.
Адәм балисиға тоғридәк көрүнидиған бир йол бар, Лекин ақивити һалакәткә баридиған йоллардур.
13 Anche ridendo, il cuore può esser triste; e l’allegrezza può finire in dolore.
Оюн-күлкә болса қәлбтики ғәм-қайғуни япар, Хошаллиқ өтүп кәткәндә, ғәм-қайғу йәнила қалар.
14 Lo sviato di cuore avrà la ricompensa dal suo modo di vivere, e l’uomo dabbene, quella delle opere sue.
Тоғра йолдин бурулуп янған адәм һаман өз йолидин тояр; Яхши адәм өз ишидин қанаәтлинәр.
15 Lo scemo crede tutto quel che si dice, ma l’uomo prudente bada ai suoi passi.
Саддилар һәммә гәпкә ишинип кетәр; Лекин пәм-парасәтлик киши һәр бир қәдәмни авайлап басар.
16 Il savio teme, ed evita il male; ma lo stolto è arrogante e presuntuoso.
Дана адәм еһтиятчан болуп аваричиликтин нери кетәр; Ахмақ һакавурлуқ қилип, өзигә ишинип алдиға маңар.
17 Chi è pronto all’ira commette follie, e l’uomo pien di malizia diventa odioso.
Териккәк ахмақлиқ қилар; Нәйрәңваз адәм нәпрәткә учрар.
18 Gli scemi ereditano stoltezza, ma i prudenti s’incoronano di scienza.
Саддилар ахмақлиққа варислиқ қилар; Пәм-парасәтликләр билимни өз таҗи қилар.
19 I malvagi si chinano dinanzi ai buoni, e gli empi alle porte de’ giusti.
Яманлар яхшиларниң алдида егиләр; Қәбиһләр һәққанийниң дәрвазилири алдида [баш урар].
20 Il povero è odiato anche dal suo compagno, ma gli amici del ricco son molti.
Намрат киши һәтта өз йеқиниғиму яман көрүнәр. Байниң дости болса көптур.
21 Chi sprezza il prossimo pecca, ma beato chi ha pietà dei miseri!
Йеқинини пәс көргән гунакардур; Лекин мискинләргә рәһим қилған бәрикәт тапар.
22 Quelli che meditano il male non son forse traviati? ma quelli che meditano il bene trovan grazia e fedeltà.
Яманлиқ ойлиғанлар йолдин адашқанлардин әмәсму? Бирақ яхшилиқ ойлиғанлар рәһим-шәпқәт, һәқиқәт-садиқлиққа муйәссәр болар.
23 In ogni fatica v’è profitto, ma il chiacchierare mena all’indigenza.
Һәммә меһнәттин пайда чиқар; Бирақ қуруқ параңлар адәмни муһтаҗлиқта қалдурар.
24 La corona de’ savi è la loro ricchezza, ma la follia degli stolti non è che follia.
Ақиланиләр үчүн байлиқлар бир таҗдур; Ахмақларниң наданлиғидин пәқәт йәнә шу наданлиқла чиқар.
25 Il testimonio verace salva delle vite, ma chi spaccia bugie non fa che ingannare.
Һәққаний гувалиқ бәргүчи кишиләрниң һаятини қутқузар; Ялған-явидақ сөзләйдиған [гувачи] ялған гәпни нәпәстәк тинар.
26 V’è una gran sicurezza nel timor dell’Eterno; Egli sarà un rifugio per i figli di chi lo teme.
Пәрвәрдигардин қорқидиғанниң күчлүк йөләнчүки бар, Униң балилириму һимайигә егә болар.
27 Il timor dell’Eterno è fonte di vita e fa schivare le insidie della morte.
Пәрвәрдигардин қорқуш һаятниң булиқидур; У кишини әҗәллик қапқанлардин қутқузар.
28 La moltitudine del popolo è la gloria del re, ma la scarsezza de’ sudditi è la rovina del principe.
Падишаһниң шан-шәриви пухрасиниң көплигидиндур; Пухрасиниң кәмлиги әмирниң һалакитидур.
29 Chi è lento all’ira ha un gran buon senso, ma chi è pronto ad andare in collera mostra la sua follia.
Еғир-бесиқ киши интайин ақил кишидур; Чечилғақ ахмақлиқни улуқлар.
30 Un cuor calmo è la vita del corpo, ma l’invidia è la carie dell’ossa.
Хатирҗәм көңүл тәнниң сақлиғидур; Һәсрәт чекиш болса сүйәкләрни чиритар.
31 Chi opprime il povero oltraggia Colui che l’ha fatto, ma chi ha pietà del bisognoso, l’onora.
Мискинни бозәк қилғучи — Пәрвәрдигарға һақарәт қилғучидур; Һаҗәтмәнләргә шапаәт қилиш Уни һөрмәтлигәнликтур.
32 L’empio è travolto dalla sua sventura, ma il giusto spera anche nella morte.
Яман өз яманлиғи ичидә жиқитилар; Һәққаний адәм һәтта сәкратта ятқандиму хатирҗәм болар.
33 La sapienza riposa nel cuore dell’uomo intelligente, ma in mezzo agli stolti si fa tosto conoscere.
Йорутулған кишиниң көңлидә даналиқ ятар; Бирақ ахмақниң көңлидикиси ашкарә болмай қалмас.
34 La giustizia innalza una nazione, ma il peccato è la vergogna dei popoli.
Һәққанийәт һәр қайси әлни жуқури көтирәр; Гуна һәр қандақ милләтни номусқа қалдурар.
35 Il favore del re è per il servo prudente, ma la sua ira è per chi gli fa onta.
Падишаһниң илтипати әқиллиқ хизмәткарниң бешиға чүшәр; Бирақ униң ғәзиви номуста қалдурғучи уятсиз хизмәткариниң бешиға чүшәр.

< Proverbi 14 >