< Ọnụọgụgụ 35 >

1 Nʼoge a, mgbe ndị Izrel ka nọ nʼakụkụ osimiri Jọdan nʼobosara ala Moab, na ncherita ihu Jeriko, ka Onyenwe anyị gwara Mosis okwu sị ya,
І Господь промовляв до Мойсея на моавських степах над приерихо́нським Йорда́ном, говорячи:
2 “Nye ndị Izrel iwu ka ha nye ndị Livayị ụfọdụ obodo ebe ha ga-ebi. Obodo ndị a ga-abụ ndị si nʼihe nketa ndị Izrel ketara. Nyekwa ha ala ebe anụ ụlọ ha ga-anọ na-akpa nri, nke ga-agba obodo ndị a gburugburu.
„Накажи Ізраїлевим синам, і нехай вони дадуть Левитам зо спа́дку свого володіння міста́ на сидіння; і пасови́сько для міст навколо них дасте ви Левитам.
3 Obodo ndị a ga-abụrụ ha ebe obibi, ma ala niile gbara ha gburugburu ga-abụ ebe ịta nri nke igwe ehi na atụrụ, na anụ ụlọ ha niile.
І будуть ті міста їм на сидіння, а їхні пасови́ська будуть для їхньої скотини, і для їхньої худоби та для всієї їхньої звірини.
4 “Ala ebe ịta nri nke obodo niile nke unu ga-enye ndị Livayị ga-adị narị mita anọ na ọkara nʼogologo site na mgbidi obodo ga gburugburu mgbidi obodo ọbụla.
А пасови́ська тих міст, що дасте Левитам, будуть тягнутись від міської стіни й назо́вні — тисяча локтів навко́ло.
5 Ya mere nʼobodo ndị Livayị ọbụla, ala ịzụ anụ ụlọ ga-adị narị mita anọ na ọkara site na mgbidi ha ruo nʼoke ala ha. Ọ ga-adị narị mita anọ na ọkara nʼakụkụ ọwụwa anyanwụ, narị mita anọ na ọkara nʼakụkụ ọdịda anyanwụ, narị mita anọ na ọkara nʼakụkụ ugwu, narị mita anọ na ọkara nʼakụkụ ndịda. Obodo ha ga-adịkwa nʼetiti ala ịzụ anụ ụlọ ndị a.
І відміряєте поза містом на схі́дню сторону — дві тисячі лі́ктів, і на півде́нну сторону — дві тисячі ліктів, і на за́хідню сторону — дві тисячі ліктів, і на півні́чну сторону — дві тисячі ліктів, а місто — усере́дині. Це будуть для вас міські пасови́ська.
6 “Obodo isii nʼime obodo ndị ahụ unu na-enye ndị Livayị ga-abụ obodo mgbaba, ebe onye ọbụla gburu mmadụ na-amaghị ama nwere ike gbaga izere ndụ ya. Tinyere obodo ndị a unu ga-enyekwasị ha iri obodo anọ na abụọ ọzọ.
А з міст, що дасте́ Левитам, буде шість міст на схо́вища, що дасте, щоб утікати туди убі́йникові. А окрім них дасте́ сорок і два міста.
7 Ya mere obodo niile a ga-enye ndị Livayị ga-adị iri obodo anọ na asatọ, tinyere obosara ala ịzụ igwe ewu na atụrụ nke gbara obodo ndị a gburugburu.
Усі ті міста, що дасте Левитам, — сорок і вісім їхніх міст та їхні пасови́ська.
8 Obodo unu na-enye ndị Livayị site nʼihe nketa ndị Izrel ga-abụ dịka unu si keta oke unu. A ga-esite nʼaka ebo nwere ọtụtụ obodo wepụta ọtụtụ obodo, ma site nʼaka ebo obodo ha nwere na-ehighị nne wepụta ole na ole.”
А ті міста, що дасте з володіння Ізраїлевих синів, — від більшого дасте більше, а від меншого — менше, кожен за спа́дком своїм, яким володітиме, дасть із своїх міст Левитам“.
9 Mgbe ahụ, Onyenwe anyị gwara Mosis okwu sị ya,
І Господь промовляв до Мойсея, говорячи:
10 “Gwa ndị Izrel sị ha, ‘mgbe unu gafere Jọdan banye nʼala Kenan,
„Промовляй до Ізраїлевих синів та й скажи їм: Коли ви пере́йдете Йорда́н до ханаанського кра́ю,
11 họpụtanụ ụfọdụ obodo ka ọ bụrụ obodo mgbaba ebe mmadụ nwere ike ịgbabanye ma ọ bụrụ na o gbuo mmadụ na-amaghị ama.
то виберіть собі міста, — вони будуть на схо́вища для вас, і втече туди убійник, що заб'є душу невмисне.
12 Obodo ndị a ga-abụ ebe mgbaba nye onye na-ezere ndụ site nʼaka onye ahụ chọrọ ịbọrọ ọbọ, ka a ghara igbu onye e boro ebubo igbu mmadụ tutu ruo mgbe e buru ụzọ kpee ya ikpe nʼihu ọgbakọ.
І будуть для вас ті міста на схо́вища перед месником, і не помре убійник, поки не стане на суд перед громадою.
13 Obodo isii ndị a unu wepụtara ga-abụ obodo mgbaba.
А ті міста, що дасте, — шість міст на схо́вища буде для вас.
14 Họpụta obodo mgbaba atọ nʼakụkụ ọzọ nke Jọdan. Ka atọ ndị ọzọ dịrị na Kenan.
Три місті дасте по той бік Йорда́ну, а три місті дасте в ханаанському кра́ї, — вони будуть міста на схо́вища.
15 Obodo ndị a agaghị abụ ebe izere ndụ maka naanị ndị Izrel, kama ọ dịkwara ndị ọbịa na ndị ọzọ bi nʼetiti unu, ka onye na-akpachaghị anya gbuo mmadụ gbaga ebe ahụ izere ndụ ya.
Ці шість міст будуть на схо́вища для Ізраїлевих синів, і для прихо́дька та для осілого серед них, щоб утік туди кожен, хто заб'є кого невми́сне.
16 “‘Ọ bụrụ na mmadụ e jiri mkpirisi igwe tigbuo mmadụ ibe ya, a ga-agụ onye dị otu a dịka ogbu mmadụ. A ga-egbukwa ya.
А коли б хто вдарив кого залізним знаря́ддям, а той помер, — він убійник, буде конче забитий той убійник.
17 A sịkwa na mmadụ ejide nʼaka ya nkume nke o nwere ike iji tugbuo mmadụ, ọ bụrụ na ọ tụọ mmadụ nkume ahụ tugbuo ya, ọ bụ ogbu mmadụ. Ogbu mmadụ ahụ aghakwaghị ịnwụ.
А якщо вдарив його ка́менем, що був у руці, що від нього можна померти, і той помер, — він убійник, буде конче забитий той убійник.
18 A sikwa na mmadụ ji ihe e ji osisi tụọ nʼaka ya, nke o nwere ike i ji tigbuo mmadụ, ọ bụrụ na o tie mmadụ ihe osisi ahụ, tigbuo ya, ọ bụ ogbu mmadụ. A ghaghị ime ka ogbu mmadụ ahụ nwụọ.
Або вдарив його дерев'я́ним знаряддям, що було в руці, що від нього можна померти, і той помер, — він убійник, буде конче забитий той убійник.
19 Onye na-abọ ọbọ ọbara ga-egbu ogbu mmadụ ahụ nʼonwe ya mgbe ọbụla o zutere ya.
Месник за кров — він заб'є убійника; як спіткає його, він заб'є його.
20 Ọ bụrụ na mmadụ esite nʼekworo nuo onye ọzọ aka, maọbụ kpachara anya tụọ onye ahụ ihe nke mere ka ọ nwụọ,
А якщо пхне його з не́нависти, або кине на нього чим навмисне, а той помре,
21 maọbụ na o sitere nʼobi ọnụma jiri aka ya tie mmadụ ihe nke mere ka ọ nwụọ, a ga-egbu onye ahụ, nʼihi na ogbu mmadụ ka ọ bụ. Onye na-agwachite ọchụ ga-egbu ogbu mmadụ ahụ mgbe ọbụla o zutere ya.
або з ворогува́ння вдарив його своєю рукою, а той помер, — буде конче забитий той, хто вдарив, він убійник; ме́сник за кров заб'є убійника, як спіткає його.
22 “‘Ma ọ bụrụ na mmadụ ebughị iro nʼobi nutuo mmadụ ibe ya na mberede, maọbụ tụọ ya ihe,
А як хто випадко́во, без не́нависти пхнув кого або кинув на нього невмисне якимбудь знаря́ддям,
23 maọbụ tụtuo nkume nke datara dagbuo mmadụ ibe ya mgbe ọ na-ahụghị ya, bụ onye na-abụghị onye iro ya, onye ọ na-ebughị nʼobi imejọ,
або якимбудь ка́менем, що від нього можна померти, кинув на нього не бачачи, і той помер, а він не був ворог йому й не шукав йому зла,
24 mgbe ahụ, ndị ọgbakọ ga-ekpe ikpe nʼetiti onye e boro ebubo na onye na-agwachite ọchụ dịka usoro iwu ndị a si dị.
то розсудить громада між убійником та між ме́сником за кров за цими постановами.
25 Nzukọ aghaghị ichekwa onye e boro ebubo na o gburu mmadụ site nʼaka onye na-agwachite ọchụ, zilaga onye ahụ e boro ebubo nʼobodo mgbaba, bụ ebe ha gbalagara. Onye ahụ e boro ebubo ga-anọgide nʼobodo mgbaba ahụ tutu ruo mgbe onyeisi nchụaja nwụrụ, bụ onye ahụ e tere mmanụ nsọ.
І громада ви́зволить убійника з руки месника за кров, і громада верне його до міста схо́вища його, що втік був туди. І ося́де він у ньому аж до смерти найвищого священика, пома́заного святою оливою.
26 “‘Ma ọ bụrụ na ogbu mmadụ a ahapụ obodo mgbaba ahụ pụọ, ọ bụrụkwa,
А якщо убійник, виходячи, вийде з границі міста схо́вища його, куди втік був,
27 na onye ahụ na-abọ ọbọ ọbara achọta ya nʼazụ obodo mgbaba ahụ, o nwere ike igbu onye ahụ e boro ebubo, ikpe igbu mmadụ agaghị ama ya.
і зна́йде його месник за кров поза границями міста схо́вища його, і замордує месник за кров убійника, — нема йому вини кро́ви!
28 Onye ahụ e boro ebubo na o gburu mmadụ aghaghị ịnọ nʼime obodo mgbaba ahụ tutu ruo mgbe onyeisi nchụaja nwụrụ. Ọ bụ naanị mgbe onyeisi nchụaja nwụchara, ka ha nwere ike ịlaghachi nʼụlọ ya, nʼihe nketa ya.
Бо він пови́нен сидіти в місті сховища свого аж до смерти найвищого священика. А по смерті найвищого священика ве́рнеться убійник до землі володіння свого.
29 “‘Ndị a bụ usoro iwu ga-adịgide nye unu site nʼọgbọ ruo nʼọgbọ, nʼebe obibi unu niile.
І буде це для вас на правну постанову для ваших поколінь по всіх ваших оселях.
30 “‘Onye ọbụla gburu mmadụ ga-anwụ. A ga-ama ya ikpe ọnwụ naanị mgbe e nwere karịa otu onye akaebe. Ọ dịghị onye ọbụla a ga-egbu nʼihi akaebe nke otu onye gbara megide ya.
Коли хто заб'є кого, то месник за словами свідків заб'є убійника. А одного свідка не до́сить проти кого, щоб осудити на смерть.
31 “‘Unu a narakwala ihe ịgbara isi nʼọnọdụ ndụ nke onye gburu mmadụ, bụ onye nke ikpe ọnwụ mara. Aghaghị ime ka ha nwụọ.
І не ві́зьмете окупу для душі убійника, що він повинен умерти, бо буде він конче забитий.
32 “‘Unu a narakwala ihe mgbapụta site nʼaka onye ọbụla nke gbagara nʼobodo mgbaba, site otu a kwere ka ha lọghachite azụ ga biri nʼala nke aka ha tupu onyeisi nchụaja anwụọ.
І не ві́зьмете о́купу від змушеного втікати до міста схо́вища його, щоб вернувся сидіти в краю́ до смерти священика.
33 “‘Unu emerụkwala ala ahụ nke unu bi nʼime ya. Ọbara igbu ọchụ na-emerụ ala. Ọ dịkwaghị mkpuchi mmehie a ga-eme banyere ala a wufuru ọbara nʼime ya, ma ọ bụghị naanị ọbara nke onye ahụ gburu ọchụ ahụ.
І не збезче́стите того кра́ю, що ви в ньому, бо та кров — вона безче́стить край, а краєві не проща́ється за кров, що проли́та в ньому, як тільки кров'ю того, хто її пролив.
34 Unu emerụla ala ahụ unu na-aga ibi nʼime ya. Nʼihi na mụ onwe m bikwa nʼebe ahụ, mụ bụ Onyenwe anyị bi nʼetiti ụmụ Izrel.’”
І не занечи́стиш того кра́ю, що ви сидите в ньому, що Я пробуваю серед нього. Бо Я — Господь, що пробуваю посеред синів Ізраїлевих!“

< Ọnụọgụgụ 35 >