< Ọrụ Ndị Ozi 2 >

1 Mgbe ụbọchị Pentikọọsụ ruru, ha niile zukọtara nʼotu ebe.
Ka chiengʼ Pentekost nochopo, noyudo ka gichokore kanyachiel giduto.
2 Na mberede, ụzụ yiri nke oke ifufe dị ike sitere nʼeluigwe bịa jupụta nʼụlọ ahụ ha nọ.
Apoya nono, koko machalo gi yamb kalausi makudho matek noa e polo mopongʼo ot mane gibetie.
3 Ha hụrụ ihe dịka ire ọkụ ka o kewara nọkwasị nʼisi ha nʼotu nʼotu.
Negineno gik machalo gi ligek mach, mane opiyo ewi ngʼato ka ngʼato kuomgi.
4 Ha niile jupụtara na Mmụọ Nsọ, malite ịsụ asụsụ dị iche iche dịka Mmụọ Nsọ nyere ha ike.
Giduto kar rombgi negipongʼ gi Roho Maler, mi gichako wuoyo gi dhok mayoreyore kaka Roho nomiyogi teko mar wuoyo.
5 Nʼoge ahụ, ọtụtụ ndị Juu ji obi ọcha na-efe Chineke nọ na Jerusalem. Ndị si na mba dị iche iche nʼokpuru eluigwe.
E sechego noyudo jo-Yahudi mathoth moluoro Nyasaye ni Jerusalem. Jogi noa e pinje duto manie bwo polo.
6 Igwe mmadụ gbakọtara nʼọnọdụ mgbagwoju anya mgbe ha nụrụ ụzụ ahụ, nʼihi na ha nụrụ ka ha na-asụ asụsụ nke onye ọbụla nʼime ha na-aghọta, nʼasụsụ obodo ha dị iche iche.
Kane giwinjo kit kokoni, ji mangʼeny nochokore kanyakla, ka gihum nono, nikech ngʼato ka ngʼato kuomgi ne winjo ka jogo wacho dhogi.
7 Nʼoke iju anya, ha kwurịtara nʼonwe ha, “Ndị a niile na-ekwu okwu ha abụghị ndị Galili?
Negihum kendo giwuoro, mi gipenjo niya, “Donge joma wuoyogi duto gin jo-Galili?
8 Gịnị mere onye ọbụla nʼime anyị ji na-anụ okwu ha na-ekwu nʼasụsụ ala anyị dị iche iche?
Ka kamano, to ere kaka ngʼato ka ngʼato kuomwa winjogi mana e dhowa wawegi?
9 Ndị Patia, na ndị Midia, na ndị Elam, ndị bikwa nʼime Mesopotamịa, ndị Judịa, na ndị Kapadosia, ndị Pọntọs, na ndị Eshịa,
Kama wantiereni nitie jo-Parthia, Media, Elam, Mesopotamia, Judea, Kapadokia, Ponto, Asia,
10 ndị Frigia, na ndị Pamfilia, na ndị Ijipt, na ndị akụkụ Libiya nke dị Sirini nso, na ndị ọbịa si na Rom bịa
Frugia, Pamfilia, Misri kod gwenge mag Libya mokiewo gi Kurene; kaachiel gi welo moa Rumi, mane otingʼo jo-Yahudi kod joma moko molokore mondo oluw din jo-Yahudi.
11 (ndị Juu na ndị kwere nʼokpukpe ndị Juu). Ndị Kriit na ndị Arab; anyị na-anụ okwu ha na-ekwu nʼasụsụ anyị dị iche iche banyere ọrụ ebube Chineke.”
To moko bende gin jo-Krete gi jo-Arabu. Ere kaka wawinjogi ka gihulo gik madongo ma Nyasaye osetimo e dhowa wawegi!”
12 O juru ha anya, gbaakwa ha gharịị. Ha sịrịtara onwe ha, “Gịnị ka nke a bụ?”
Negipenjore ka gihum kendo gidhier nono niya, “Gima timoreni to tiende angʼo?”
13 Ma ụfọdụ ndị ọzọ na-akwa ha emo na-asị, “Ndị a bụ ndị mmanya na-egbu.”
To jomoko kuomgi nojarogi kawacho niya, “Jogi osemadho kongʼo mangʼeny momerogi.”
14 Pita guzoro, ya na ndị ozi iri na otu ahụ welie olu gwa ọgbakọ ahụ okwu, “Ndị Juu na unu ndị bi na Jerusalem, matanụ nke a, geekwanụ ntị na ihe m na-ekwu.
Eka Petro nochungʼ malo, kaachiel gi jopuonjre apar gachiel mamoko, motingʼo dwonde kowuoyo gi jogo niya, “Un jo-Yahudi wetena, kaachiel kod ji duto modak Jerusalem, weuru anyisu tiend wachni. Chikuru itu maber mondo uwinj gima awacho.
15 Ọ bụghị mmanya na-egbu ndị a dị ka unu chere. Lee, ọ bụ naanị elekere itoolu nke ụtụtụ na-akụ.
Jogi ok omer kaka uwachono nikech pod en mana sa adek okinyi sani ok ngʼato nyal merie!
16 Mba, nke a bụ mmezu ihe Juel onye amụma kwuru,
Ooyo, gima timoreni en mana gima Janabi Joel nokoro chon kowacho ni,
17 “‘Chineke sịrị, nʼoge ikpeazụ, aga m awụkwasị mmadụ niile Mmụọ m. Ụmụ unu ndị ikom na ụmụ unu ndị inyom ga-ebu amụma, ụmụ okorobịa unu ga-ahụkwa ọhụ, ndị okenye nwoke unu ga-arọ nrọ.
“‘Nyasaye wacho kama: E ndalo giko anaol Roho Maler mara kuom ji duto. Yawuotu gi nyiu nokor wach, jou matindo none fweny, jodongu nolek lek.
18 Ọ bụladị ndị ohu m, nwoke ha na nwanyị nʼime ha, ka m ga-awụkwasị Mmụọ m. Ha ga-ebukwa amụma.
Kata mana jotichna machwo gi mamon, bende naol Roho Maler mara kuomgi ndalono, mi ginikor wach.
19 Aga m egosi ihe ịtụnanya na mbara eluigwe, gosikwa ihe ịrịbama nʼụwa na nʼokpuru ụwa, ọbara na ọkụ na alulu anwụrụ ọkụ.
Anatim honni miwuoro e kor polo malo kod ranyisi mathoth e piny mwalo, remo gi mach kod iro madhwolore nobedie.
20 Anyanwụ ga-agbanwe ghọọ ọchịchịrị, ọnwa ga-aghọkwa ọbara, tupu ụbọchị Onyenwe anyị abịa, bụ ụbọchị ahụ dị ukwu dịkwa ebube.
Wangʼ chiengʼ nolokre mudho to dwe nolokre remo, kapok odiechiengʼ maduongʼ kendo man-gi duongʼ mar Jehova Nyasaye ochopo.
21 Ọ ga-erukwa, na onye ọbụla nke na-akpọku aha Onyenwe anyị, ka a ga-azọpụta.’
To ngʼato ka ngʼato maluongo nying Jehova Nyasaye noresi!’”
22 “Ndị Izrel, geenụ ntị nʼokwu a, Jisọs onye Nazaret bụ nwoke Chineke gosiri unu, site nʼọrụ dị ike, nʼọrụ ebube nakwa ihe ịrịbama niile nke Chineke rụrụ nʼetiti unu site nʼaka ya, dịka unu ji anya unu hụ.
Petro nomedo wachonegi niya, “Un jo-Israel, winjuru wachni: Yesu ja-Nazareth ne Nyasaye ochungo e dieru kaka ngʼat mowinjore miyo luor. Nyasaye notimo honni gi gik malich miwuoro kod ranyisi madongo e dieru kokalo kuome, mana kaka un uwegi ungʼeyo maber.
23 Onye a ka e weere nyefee unu nʼaka site na nzube nke Chineke buru ụzọ tụọ atụmatụ ya, na dịka o siri mara na mbụ, ọ bụ ya ka unu gburu ma kpọgidekwa nʼobe site nʼaka ndị na-amaghị iwu.
Yesuni ne ochiw e lwetu kaluwore gi chenro mar Nyasaye kod ngʼeyone mongirore, makmana un kukonyoru gi joma timbegi richo, ne unege ka ugure gi musmal e msalaba.
24 Ma Chineke emela ka o site nʼọnwụ bilie mgbe ọ tọpụchara ihe mgbu nke ọnwụ, nʼihi na ọnwụ enweghị ike ijide ya.
Kata kamano, Nyasaye nochiere oa kuom joma otho, mi ogonye oa e rem malit mar tho, nikech kata mana tho ne ok nyal loye.
25 Devid kwuru banyere ya, “‘Ana m ahụ Onyenwe anyị ka ọ na-anọgide nʼihu m mgbe niile. Nʼihi na ọ nọ nʼaka nri m. Agaghị m ama jijiji.
Daudi bende nowuoyo kuome niya, “‘Ne aneno Jehova Nyasaye e nyima ndalo duto. Nikech ka entie e lweta korachwich, to onge gima nyalo yienga.
26 Ya mere, ọṅụ jupụtara m obi, ire m na-aṅụrịkwa ọṅụ; anụ ahụ m ga-ezukwa ike nʼolileanya,
Emomiyo chunya mor kendo lewa yot; ringra bende nobed gi geno,
27 nʼihi na ị gaghị ahapụ mkpụrụobi m nʼala mmụọ, ị gakwaghị ahapụ anụ ahụ nke Onye gị dị nsọ ka ọ hụ ire ure. (Hadēs g86)
nikech ok inijwangʼa ei liel, to bende ok niyie Ngʼati Maler ringre tow. (Hadēs g86)
28 I mere ka m mara ụzọ nke ndụ; ị ga-emekwa ka m jupụta nʼọṅụ nʼihu gị.’
Isenyisa yore mag ngima; kendo inipongʼa gi mor mogundho, ka an e nyimi.’
29 “Ụmụnna m, eji m nkwuwa okwu na-agwa unu banyere nna nna anyị Devid, bụ onye nwụrụ anwụ e lie ya. Ili ya dịkwa nʼetiti anyị taa.
“Owetena, anyalo wachonu ka an gichir ni Daudi kwarwa notho mi noyike, kendo liende ni kodwa nyaka kawuono.
30 Ma ọ bụ onye amụma marakwa na Chineke jiri ịṅụ iyi kwee ya nkwa na otu nʼime ụmụ ya ga-anọkwasị nʼocheeze ya.
To kaka ne en janabi, nongʼeyo ni Nyasaye nosesingore e yor kwongʼruok ni enoket achiel kuom nyikwaye e lochne.
31 Ebe o buuru ụzọ hụ ihe ga-eme nʼoge dị nʼihu, o kwuru banyere mbilite nʼọnwụ nke Kraịst, mgbe ọ sịrị, a hapụghị ya nʼala mmụọ; anụ ahụ ya ahụghịkwa ire ure. (Hadēs g86)
Ne oneno gik mane biro timore nyime, omiyo nowuoyo kuom chier mar Kristo ni ne ok bi jwangʼo ringre ei liel mi ringre tow. (Hadēs g86)
32 Ọ bụ Jisọs a ka Chineke mere ka ọ dị ndụ ọzọ. Anyị niile bụkwa ndị akaebe banyere ya.
Yesuni ema Nyasaye osechiero oa kuom joma otho, kendo wan wawegi wan joneno kuom wachno.
33 Ebe ọ bụ na e buliela ya elu nʼaka nri Chineke. Ọ natala Mmụọ Nsọ dịka Nna ya kwere na nkwa. Ihe a unu na-ahụ na nke unu na-anụ bụ onyinye ya ọ wụkwasịrị anyị.
Kaka koro en gi duongʼ, kobet e bad Nyasaye korachwich, Wuoro osemiye Roho Maler mane osingore ni nochiw, kendo oseoro gima koro uneno kendo uwinjoni.”
34 Ọ dịghị oge Devid jiri rigoro nʼeluigwe, ma ya onwe ya sịrị, “‘Onyenwe anyị gwara Onyenwe m sị, “Nọdụ ala nʼaka nri m,
Daudi owuon to ne ok oidho odhi e polo, to en ema nowacho niya, “‘Ruoth nowachone Ruodha ni, “Bed e bada korachwich,
35 ruo mgbe m ga-eme ndị iro gị ihe mgbakwasị ụkwụ nye ụkwụ gị.”’
nyaka chop aket wasiki e bwo tiendi.”’
36 “Ya mere, ana m eme ka ezinaụlọ Izrel niile mara nke ọma, na Chineke emeela Jisọs a onye unu kpọgidere nʼobe ka ọ bụrụ Onyenwe anyị na Kraịst.”
“Emomiyo nyaka ungʼe wachni malongʼo, un jo-Israel duto ni Nyasaye oseketo Yesu mane uguro Ruoth kendo Kristo.”
37 Mgbe ha nụrụ ihe ndị a, akọnuche ha mara ha ikpe. Ha sịrị Pita na ndị ozi ndị ọzọ, “Ụmụnna, gịnị ka anyị ga-eme?”
Kane ji owinjo wachno, chunygi nongʼadonigi bura, mine giwachone Petro kod joote mamoko niya, “Owetewa, en angʼo ma dwatim?”
38 Ma Pita sịrị ha, “Chegharịanụ unu niile. Ka e mekwa unu baptizim nʼaha Jisọs Kraịst, maka mgbaghara mmehie unu. Unu ga-anatakwa onyinye nke Mmụọ Nsọ.
Petro nodwokogi niya, “Weuru richo kendo obatisu ngʼato ka ngʼato, e nying Yesu Kristo, mondo owenu richou. Ka mano otimore, to ubiro nwangʼo Roho Maler kaka mich.
39 Nkwa a dịrị unu na ụmụ ụmụ unu na mmadụ niile nọ nʼebe dị anya, dịkwara ndị niile Onyenwe anyị Chineke ga-akpọ ka ha bịakwute ya.”
Singruok mane Nyasaye otimono en maru kaachiel gi nyithindu; kendo en mar ji duto modak kuma bor, ma gin jogo duto ma Ruoth Nyasachwa noluong ire.”
40 O jiri ọtụtụ okwu ndị ọzọ gbaa ama, ma dụọkwa ha ọdụ sị, “Sitenụ nʼetiti ọgbọ a jọrọ njọ zọpụta onwe unu.”
Petro nomedo siemogi gi weche mamoko mathoth; komedo jiwogi kowacho niya, “Tonyuru ua kuom tiengʼ mokethoreni.”
41 E mere ndị nabatara okwu ya baptizim, ha dị ihe ruru puku mmadụ atọ, a gụnyere nʼọnụọgụgụ ha.
Joma norwako weche Petro ne obatisi, kendo chiengʼno ji alufu adek nomedore e kwan mar joma oyie kuom Kristo.
42 Ha nyefere onwe ha nʼozizi nke ndị ozi, ya na ife ofufe na ịnyawa achịcha nakwa ikpe ekpere.
Joma oyie kuom Kristo noketo chunygi kuom puonj joote, kendo kuom lalruok, gi ngʼingo makati kod lamo.
43 Onye ọbụla nʼime ha jupụtara na egwu, nʼihi na ndị ozi na-arụ ọtụtụ ọrụ ebube, na ihe ịrịbama dị iche iche.
Luoro nomako ji duto ka joote ne timo honni gi ranyisi mangʼeny.
44 Ndị niile kwere ekwe nọkọtara ọnụ, nwekọkwaa ihe niile ọnụ.
Ji duto moyie kuom Kristo noriwore kanyakla kendo negikonyore gi mwandugi duto kaachiel.
45 Ha rere ihe ha nwere na nke ha kpatara, kenye onye ọbụla dịka mkpa ya siri dị.
Negiloko mwandugi kod gik mane gin-go pesa kendo ne gipogore kaka ne ngʼato ka ngʼato dwaro.
46 Ha gara nʼihu na-ezukọta nʼụlọnsọ ukwu ikpe ekpere kwa ụbọchị. Ha na-erikọkwa nri nʼụlọ ha, nʼobi ọṅụ na ekele.
Negisiko giromo pile ka pile e laru mar hekalu, kendo ne gingʼingo makati e miechgi, ka gichiemo kaachiel gi chuny mamor.
47 Dịka ha gara nʼihu na-eto Chineke, ha nwetara ihuọma nʼaka ndị mmadụ. Onyenwe anyị na-atụkwasịkwara ha ndị a na-azọpụta kwa ụbọchị.
Negisiko gipako Nyasaye, kendo ji duto ne mor kodgi. To Ruoth ne medo kwan mar joma oyie kuom Kristo e chokruokgi pile ka pile.

< Ọrụ Ndị Ozi 2 >