< भजन संहिता 78 >

1 आसाप का मश्कील हे मेरे लोगों, मेरी शिक्षा सुनो; मेरे वचनों की ओर कान लगाओ!
Ko e Saame akonaki ʻa ʻAsafi. Fakafanongo ʻa hoku kakai ki heʻeku akonaki: fakatokangaʻi homou telinga ki he ngaahi lea ʻa hoku ngutu.
2 मैं अपना मुँह नीतिवचन कहने के लिये खोलूँगा; मैं प्राचीनकाल की गुप्त बातें कहूँगा,
Te u mafaʻa hoku ngutu ʻi he fakatātā: te u fakahā ʻae ngaahi lea fufū mei muʻa:
3 जिन बातों को हमने सुना, और जान लिया, और हमारे बापदादों ने हम से वर्णन किया है।
‌ʻAia kuo tau fanongo ki ai pea ʻiloʻi, pea naʻe tala ia kiate kitautolu ʻe heʻetau ngaahi tamai.
4 उन्हें हम उनकी सन्तान से गुप्त न रखेंगे, परन्तु होनहार पीढ़ी के लोगों से, यहोवा का गुणानुवाद और उसकी सामर्थ्य और आश्चर्यकर्मों का वर्णन करेंगे।
‌ʻE ʻikai te tau fufū ia mei heʻenau fānau, ka ʻe fakahā ki he toʻutangata ʻe hoko ʻae ongoongolelei ʻo Sihova, mo hono mālohi, mo e ngaahi ngāue mana naʻa ne fai.
5 उसने तो याकूब में एक चितौनी ठहराई, और इस्राएल में एक व्यवस्था चलाई, जिसके विषय उसने हमारे पितरों को आज्ञा दी, कि तुम इन्हें अपने-अपने बाल-बच्चों को बताना;
He naʻa ne fokotuʻumaʻu ʻae fono ʻia Sēkope, ʻo ne tuʻutuʻuni ʻae akonaki ʻi ʻIsileli, ʻaia naʻa ne fekauʻi ʻetau ngaahi tamai, koeʻuhi ke nau fakaʻilo ia ki heʻenau fānau:
6 कि आनेवाली पीढ़ी के लोग, अर्थात् जो बच्चे उत्पन्न होनेवाले हैं, वे इन्हें जानें; और अपने-अपने बाल-बच्चों से इनका बखान करने में उद्यत हों,
Koeʻuhi ke ʻilo ia ʻe he toʻutangata ʻe hoko, ʻio, ʻae fānau ʻe fanauʻi; ʻaia tenau tupu hake ʻo fakahā ia ki heʻenau fānau:
7 जिससे वे परमेश्वर का भरोसा रखें, परमेश्वर के बड़े कामों को भूल न जाएँ, परन्तु उसकी आज्ञाओं का पालन करते रहें;
Koeʻuhi kenau ʻamanaki lelei maʻuaipē ki he ʻOtua, pea ʻoua naʻa fakangalongaloʻi ʻae ngaahi ngāue ʻae ʻOtua, ka e tauhi ʻene ngaahi fekau:
8 और अपने पितरों के समान न हों, क्योंकि उस पीढ़ी के लोग तो हठीले और झगड़ालू थे, और उन्होंने अपना मन स्थिर न किया था, और न उनकी आत्मा परमेश्वर की ओर सच्ची रही।
Kaeʻoua naʻa tatau mo ʻenau ngaahi tamai, ko e toʻutangata paongataʻa mo angatuʻu; ko e toʻutangata naʻe ʻikai tenau teuteu honau loto ke lelei, pea naʻe ʻikai tuʻumaʻu honau laumālie ʻi he ʻOtua.
9 एप्रैमियों ने तो शस्त्रधारी और धनुर्धारी होने पर भी, युद्ध के समय पीठ दिखा दी।
Ko e fānau ʻa ʻIfalemi naʻe toʻo mahafutau, mo e ngaahi kaufana, naʻa nau hola ʻi he ʻaho ʻoe tau.
10 १० उन्होंने परमेश्वर की वाचा पूरी नहीं की, और उसकी व्यवस्था पर चलने से इन्कार किया।
Naʻe ʻikai tenau fai ki he fuakava ʻae ʻOtua, pea naʻe ʻikai siʻi tenau loto ke ʻaʻeva ʻi heʻene akonaki;
11 ११ उन्होंने उसके बड़े कामों को और जो आश्चर्यकर्म उसने उनके सामने किए थे, उनको भुला दिया।
Pea naʻa nau fakangalongaloʻi ʻene ngaahi ngāue, mo ʻene ngaahi mana naʻa ne fakahā kiate kinautolu.
12 १२ उसने तो उनके बापदादों के सम्मुख मिस्र देश के सोअन के मैदान में अद्भुत कर्म किए थे।
Naʻa ne fai ʻae ngaahi meʻa fakaofo ʻi he ʻao ʻo ʻenau ngaahi tamai, ʻi he fonua ko ʻIsipite, ʻi he ngoue ʻo Soani.
13 १३ उसने समुद्र को दो भाग करके उन्हें पार कर दिया, और जल को ढेर के समान खड़ा कर दिया।
Naʻe vaeua ʻe ia ʻae tahi, pea ne pule kenau ʻalu atu ai; pea ne ngaohi ʻae tahi ke tuʻu fakatafungofunga pē.
14 १४ उसने दिन को बादल के खम्भे से और रात भर अग्नि के प्रकाश के द्वारा उनकी अगुआई की।
Naʻa ne tataki foki ʻakinautolu ʻi he ʻaho ʻaki ʻae ʻao, pea ʻi he pō ʻaki ʻae maama ʻoe afi.
15 १५ वह जंगल में चट्टानें फाड़कर, उनको मानो गहरे जलाशयों से मनमाना पिलाता था।
Naʻe fahiʻi ʻe ia ʻae ngaahi makatuʻu ʻi he toafa, pea ʻange ʻae inu kiate kinautolu ʻo hangē ʻoku mei he loloto lahi.
16 १६ उसने चट्टान से भी धाराएँ निकालीं और नदियों का सा जल बहाया।
Naʻa ne ʻomi foki kiate kinautolu ʻae ngaahi vaitafe mei he makatuʻu, ʻo ne pule ke tafe hifo ʻae ngaahi vai ʻo hangē ko e ngaahi vaitafe lahi.
17 १७ तो भी वे फिर उसके विरुद्ध अधिक पाप करते गए, और निर्जल देश में परमप्रधान के विरुद्ध उठते रहे।
Pea naʻa nau toe fai angahala kiate ia, ʻi heʻenau fakahouhau ki he Fungani Māʻolunga ʻi he toafa.
18 १८ और अपनी चाह के अनुसार भोजन माँगकर मन ही मन परमेश्वर की परीक्षा की।
Pea naʻa nau ʻahiʻahiʻi ʻae ʻOtua ʻi honau loto, ʻi heʻenau lea ke maʻu ʻae kakano ʻi heʻenau holi kovi.
19 १९ वे परमेश्वर के विरुद्ध बोले, और कहने लगे, “क्या परमेश्वर जंगल में मेज लगा सकता है?
‌ʻIo, naʻa nau lauʻikoviʻi ʻae ʻOtua; naʻa nau pehē, “ʻE faʻa teuteu ʻe he ʻOtua ʻae keinangaʻanga ʻi he toafa?
20 २० उसने चट्टान पर मारकर जल बहा तो दिया, और धाराएँ उमड़ चली, परन्तु क्या वह रोटी भी दे सकता है? क्या वह अपनी प्रजा के लिये माँस भी तैयार कर सकता?”
Vakai, naʻe taaʻi ʻe ia ʻae makatuʻu, pea puna mei ai ʻae ngaahi vai, pea pito ʻo fetāfeaki ʻae ngaahi vaitafe; te ne faʻa tuku mai foki ʻae mā? ʻE faʻa tokonaki ʻe ia ʻae kakano maʻa hono kakai?”
21 २१ यहोवा सुनकर क्रोध से भर गया, तब याकूब के विरुद्ध उसकी आग भड़क उठी, और इस्राएल के विरुद्ध क्रोध भड़का;
Ko ia naʻe fanongo ki ai ʻa Sihova, pea houhau ia: ko ia naʻe tutu ai ʻae afi kia Sēkope, pea naʻe tupu hake foki ʻae tuputāmaki ki ʻIsileli;
22 २२ इसलिए कि उन्होंने परमेश्वर पर विश्वास नहीं रखा था, न उसकी उद्धार करने की शक्ति पर भरोसा किया।
Koeʻuhi naʻe ʻikai tenau tui ki he ʻOtua, pea naʻe ʻikai ha falala ki heʻene fakamoʻui:
23 २३ तो भी उसने आकाश को आज्ञा दी, और स्वर्ग के द्वारों को खोला;
Neongo ʻene fekauʻi ʻae ngaahi ʻao ʻi ʻolunga, mo ʻene toʻo ʻae ngaahi matapā ʻoe langi,
24 २४ और उनके लिये खाने को मन्ना बरसाया, और उन्हें स्वर्ग का अन्न दिया।
‌ʻO ne tuku ke tō hifo ʻae mana kiate kinautolu kenau kai, pea ne foaki kiate kinautolu ʻae uite ʻoe langi.
25 २५ मनुष्यों को स्वर्गदूतों की रोटी मिली; उसने उनको मनमाना भोजन दिया।
Naʻe kai ʻe he tangata ʻae meʻakai ʻae kau ʻāngelo: naʻa ne tuku atu ʻae meʻakai kenau mākona ai.
26 २६ उसने आकाश में पुरवाई को चलाया, और अपनी शक्ति से दक्षिणी बहाई;
Naʻe pule ʻe ia ke maʻili ʻae matangi hahake ʻi he langi: pea ne ʻomi mo e matangi tonga ʻi heʻene māfimafi.
27 २७ और उनके लिये माँस धूलि के समान बहुत बरसाया, और समुद्र के रेत के समान अनगिनत पक्षी भेजे;
Naʻe fakatō hifo ʻe ia ʻae kakano kiate kinautolu ʻo tatau mo e efu, mo e fanga manu kapakau ʻo hangē ko e ʻoneʻone ʻoe tahi:
28 २८ और उनकी छावनी के बीच में, उनके निवासों के चारों ओर गिराए।
Pea naʻa ne tuku ke tō ia ʻi he lotolotonga ʻo honau fale fehikitaki, ʻo takatakai ʻi honau ngaahi nofoʻanga.
29 २९ और वे खाकर अति तृप्त हुए, और उसने उनकी कामना पूरी की।
Ko ia naʻa nau kai, pea nau mākona: he naʻa ne ʻange kiate kinautolu ʻenau holi.
30 ३० उनकी कामना बनी ही रही, उनका भोजन उनके मुँह ही में था,
Naʻe ʻikai te nau mavahe mei heʻenau holi kovi. Ka ʻi he kei ʻi honau ngutu ʻae maʻanga,
31 ३१ कि परमेश्वर का क्रोध उन पर भड़का, और उसने उनके हष्टपुष्टों को घात किया, और इस्राएल के जवानों को गिरा दिया।
Naʻe hoko ʻae houhau ʻoe ʻOtua kiate kinautolu, ʻo ne tāmateʻi ʻae fungani kakai sino ʻiate kinautolu, pea ne tā hifo ʻae kau tangata kuo fili ʻi ʻIsileli.
32 ३२ इतने पर भी वे और अधिक पाप करते गए; और परमेश्वर के आश्चर्यकर्मों पर विश्वास न किया।
Naʻe hoko ʻae ngaahi meʻa ni, ka naʻa nau kei fai angahala pē, ʻo ʻikai tui ki heʻene ngaahi ngāue mana.
33 ३३ तब उसने उनके दिनों को व्यर्थ श्रम में, और उनके वर्षों को घबराहट में कटवाया।
Ko ia naʻa ne fakaʻosi ai honau ngaahi ʻaho ʻi he meʻa vaʻinga pē, mo honau ngaahi taʻu ʻi he mamahi.
34 ३४ जब वह उन्हें घात करने लगता, तब वे उसको पूछते थे; और फिरकर परमेश्वर को यत्न से खोजते थे।
Pea ʻi heʻene tāmateʻi ʻakinautolu, naʻa nau toki kumi kiate ia: ʻonau tafoki ʻo fehuʻi fakavave ki he ʻOtua.
35 ३५ उनको स्मरण होता था कि परमेश्वर हमारी चट्टान है, और परमप्रधान परमेश्वर हमारा छुड़ानेवाला है।
Pea naʻa nau manatu ko honau maka ʻae ʻOtua, pea ko honau huhuʻi ʻae ʻOtua māʻolunga.
36 ३६ तो भी उन्होंने उसकी चापलूसी की; वे उससे झूठ बोले।
Ka naʻa nau lapu kiate ia ʻi honau ngutu, ʻonau loi kiate ia ʻaki honau ʻelelo.
37 ३७ क्योंकि उनका हृदय उसकी ओर दृढ़ न था; न वे उसकी वाचा के विषय सच्चे थे।
He naʻe ʻikai totonu honau loto kiate ia, pea naʻe ʻikai tenau tuʻumaʻu ʻi heʻene fuakava.
38 ३८ परन्तु वह जो दयालु है, वह अधर्म को ढाँपता, और नाश नहीं करता; वह बार बार अपने क्रोध को ठंडा करता है, और अपनी जलजलाहट को पूरी रीति से भड़कने नहीं देता।
Ka naʻe fonu ia ʻi he ʻaloʻofa, ʻo ne fakamolemole ʻenau hia, pea naʻe ʻikai fakaʻauha ʻakinautolu: ʻIo, naʻe liunga lahi ʻene fakaafe hono houhau, pea naʻe ʻikai te ne ueʻi hake hono houhau kotoa pē.
39 ३९ उसको स्मरण हुआ कि ये नाशवान हैं, ये वायु के समान हैं जो चली जाती और लौट नहीं आती।
He naʻa ne manatu ko e kakano pē ʻakinautolu; ko e matangi ʻoku mole atu, pea ʻikai toe haʻu.
40 ४० उन्होंने कितनी ही बार जंगल में उससे बलवा किया, और निर्जल देश में उसको उदास किया!
Naʻe liunga fiha ʻenau fakahouhau kiate ia ʻi he toafa, pea fakamamahiʻi ia ʻi he potu lala!
41 ४१ वे बार बार परमेश्वर की परीक्षा करते थे, और इस्राएल के पवित्र को खेदित करते थे।
‌ʻIo, naʻa nau foki kimui pea ʻahiʻahiʻi ʻae ʻOtua, ʻonau hūhūmamaʻi ʻae tokotaha māʻoniʻoni ʻo ʻIsileli.
42 ४२ उन्होंने न तो उसका भुजबल स्मरण किया, न वह दिन जब उसने उनको द्रोही के वश से छुड़ाया था;
Naʻe ʻikai tenau manatu ki hono nima, pe ko e ʻaho naʻa ne fakamoʻui ai ʻakinautolu mei he fili.
43 ४३ कि उसने कैसे अपने चिन्ह मिस्र में, और अपने चमत्कार सोअन के मैदान में किए थे।
Mo ʻene fai ʻene ngaahi fakaʻilonga ʻi ʻIsipite, mo ʻene ngaahi meʻa mana ʻi he ngoue ʻo Soani:
44 ४४ उसने तो मिस्रियों की नदियों को लहू बना डाला, और वे अपनी नदियों का जल पी न सके।
Naʻa ne liliu honau ngaahi vaitafe ko e toto; mo honau ngaahi vai lahi, naʻe ʻikai tenau faʻa inu ai.
45 ४५ उसने उनके बीच में डांस भेजे जिन्होंने उन्हें काट खाया, और मेंढ़क भी भेजे, जिन्होंने उनका बिगाड़ किया।
Naʻe fekau atu ʻe ia kiate kinautolu ʻae ngaahi lango kehekehe, ʻaia naʻe keina ʻakinautolu; mo e fanga poto, ʻaia naʻe fakakoviʻi ʻakinautolu.
46 ४६ उसने उनकी भूमि की उपज कीड़ों को, और उनकी खेतीबारी टिड्डियों को खिला दी थी।
Naʻe tuku foki ʻe ia ʻae fua ʻo ʻenau ngoue ki he ʻunufe, mo ʻenau ngāue ki he fanga heʻe.
47 ४७ उसने उनकी दाखलताओं को ओलों से, और उनके गूलर के पेड़ों को ओले बरसाकर नाश किया।
Naʻa ne tāmateʻi ʻenau ngaahi vaine ʻaki ʻae ʻuhamaka, mo ʻenau ʻakau ko e sukamino ʻaki ʻae momoko lahi.
48 ४८ उसने उनके पशुओं को ओलों से, और उनके ढोरों को बिजलियों से मिटा दिया।
Naʻe tuku foki ʻe ia ʻenau fanga manu ki he ʻuhamaka, mo ʻenau fanga sipi ki he ngaahi faisisili vela.
49 ४९ उसने उनके ऊपर अपना प्रचण्ड क्रोध और रोष भड़काया, और उन्हें संकट में डाला, और दुःखदाई दूतों का दल भेजा।
Naʻe lī ʻe ia ʻae kakaha ʻo ʻene ʻita kiate kinautolu, ʻae houhau lahi, mo e tuputāmaki, mo e mamahi, ʻi heʻene fekau atu kiate kinautolu ʻae kau ʻāngelo ʻoe kovi.
50 ५० उसने अपने क्रोध का मार्ग खोला, और उनके प्राणों को मृत्यु से न बचाया, परन्तु उनको मरी के वश में कर दिया।
Naʻa ne tofa ʻae hala ki hono houhau; pea naʻe ʻikai te ne fakahaofi ʻenau moʻui mei he mate, ka naʻa ne tukuange ʻenau moʻui ki he mahaki lahi;
51 ५१ उसने मिस्र के सब पहिलौठों को मारा, जो हाम के डेरों में पौरूष के पहले फल थे;
‌ʻO ne tāʻi ʻae ʻuluaki fānau kotoa pē ʻi ʻIsipite; ko e fungani mālohi ʻi he ngaahi nofoʻanga ʻo Hami.
52 ५२ परन्तु अपनी प्रजा को भेड़-बकरियों के समान प्रस्थान कराया, और जंगल में उनकी अगुआई पशुओं के झुण्ड की सी की।
Ka naʻa ne pule ke ʻalu atu ʻa hono kakai ʻoʻona ʻo hangē ko e fanga sipi, ʻo ne fakahinohino ʻakinautolu ʻi he toafa ʻo hangē ko e fuʻu fanga sipi.
53 ५३ तब वे उसके चलाने से बेखटके चले और उनको कुछ भय न हुआ, परन्तु उनके शत्रु समुद्र में डूब गए।
Pea naʻe tataki fiemālie atu ʻe ia ʻakinautolu, ko ia naʻe ʻikai ai tenau manavahē: ka naʻe lōmekina ʻe he tahi ʻa honau ngaahi fili.
54 ५४ और उसने उनको अपने पवित्र देश की सीमा तक, इसी पहाड़ी देश में पहुँचाया, जो उसने अपने दाहिने हाथ से प्राप्त किया था।
Pea naʻe ʻomi ʻe ia ʻakinautolu ʻo ofi ki hono faletapu, ʻio, ki he moʻunga ni ʻaia kuo fakatau ʻe hono nima toʻomataʻu.
55 ५५ उसने उनके सामने से अन्यजातियों को भगा दिया; और उनकी भूमि को डोरी से माप-मापकर बाँट दिया; और इस्राएल के गोत्रों को उनके डेरों में बसाया।
Naʻe kapusi foki ʻe ia ʻae hiteni mei honau ʻao, ʻo ne vaheʻi kiate kinautolu ʻae tofiʻa ʻaki ʻae afo, pea ne pule ke nofo ʻae ngaahi faʻahinga ʻo ʻIsileli ʻi honau ngaahi fale fehikitaki.
56 ५६ तो भी उन्होंने परमप्रधान परमेश्वर की परीक्षा की और उससे बलवा किया, और उसकी चितौनियों को न माना,
Ka naʻa nau kei ʻahiʻahiʻi mo fakahouhauʻi ʻae ʻOtua fungani māʻolunga, ʻo ʻikai tauhi ʻene ngaahi fekau:
57 ५७ और मुड़कर अपने पुरखाओं के समान विश्वासघात किया; उन्होंने निकम्मे धनुष के समान धोखा दिया।
Ka naʻa nau foki kimui, ʻo fai taʻeangatonu ʻo hangē ko ʻenau ngaahi tamai: naʻe ʻalu kehe ʻakinautolu ʻo hangē ko e kaufana taka kehe.
58 ५८ क्योंकि उन्होंने ऊँचे स्थान बनाकर उसको रिस दिलाई, और खुदी हुई मूर्तियों के द्वारा उसमें से जलन उपजाई।
Naʻa nau fakahouhau ia ʻaki honau ngaahi potu māʻolunga ʻonau fakafuaʻa ia ʻaki ʻenau ngaahi tamapua kuo tā.
59 ५९ परमेश्वर सुनकर रोष से भर गया, और उसने इस्राएल को बिल्कुल तज दिया।
Pea ʻi he ongoʻi ʻe he ʻOtua ʻae meʻa ni, naʻe houhau ai ia, ʻo fehiʻa lahi ki ʻIsileli:
60 ६० उसने शीलो के निवास, अर्थात् उस तम्बू को जो उसने मनुष्यों के बीच खड़ा किया था, त्याग दिया,
Ko ia naʻa ne liʻaki ai ʻae fale fehikitaki ʻo Sailo, ʻae nofoʻanga ko ia naʻe fokotuʻu ʻe ia ʻi he lotolotonga ʻoe kakai;
61 ६१ और अपनी सामर्थ्य को बँधुवाई में जाने दिया, और अपनी शोभा को द्रोही के वश में कर दिया।
‌ʻO ne tukuange hono mālohi ke pōpula, mo hono nāunau ki he nima ʻoe fili.
62 ६२ उसने अपनी प्रजा को तलवार से मरवा दिया, और अपने निज भाग के विरुद्ध रोष से भर गया।
Naʻe fakatukutukuʻi foki ʻe ia hono kakai ki he heletā; pea naʻe houhau ia ki hono tofiʻa.
63 ६३ उनके जवान आग से भस्म हुए, और उनकी कुमारियों के विवाह के गीत न गाएँ गए।
Naʻe kai ke ʻosi ʻe he afi honau kau talavou; pea naʻe ʻikai mali ʻenau kau taʻahine.
64 ६४ उनके याजक तलवार से मारे गए, और उनकी विधवाएँ रोने न पाई।
Naʻe tō ʻenau kau taulaʻeiki ʻi he heletā; pea naʻe ʻikai fai ha tangi ʻe honau uaifi.
65 ६५ तब प्रभु मानो नींद से चौंक उठा, और ऐसे वीर के समान उठा जो दाखमधु पीकर ललकारता हो।
Pea naʻe toki ʻā ai ʻae ʻEiki ʻo hangē ko ha taha naʻe mohe, pea hangē ko e tangata mālohi ʻoku kalanga ko e meʻa ʻi he uaine.
66 ६६ उसने अपने द्रोहियों को मारकर पीछे हटा दिया; और उनकी सदा की नामधराई कराई।
Pea naʻe taaʻi ʻe ia hono ngaahi fili ʻi honau potu kimui: naʻa ne tuku ʻakinautolu ke manukia maʻuaipē.
67 ६७ फिर उसने यूसुफ के तम्बू को तज दिया; और एप्रैम के गोत्र को न चुना;
Pea naʻa ne liʻaki ʻae fale fehikitaki ʻo Siosefa, pea naʻe ʻikai te ne fili ʻae faʻahinga ʻo ʻIfalemi:
68 ६८ परन्तु यहूदा ही के गोत्र को, और अपने प्रिय सिय्योन पर्वत को चुन लिया।
Ka naʻa ne fili ʻae faʻahinga ʻo Siuta, ko e moʻunga ko Saione ʻaia naʻa ne ʻofa ki ai.
69 ६९ उसने अपने पवित्रस्थान को बहुत ऊँचा बना दिया, और पृथ्वी के समान स्थिर बनाया, जिसकी नींव उसने सदा के लिये डाली है।
Pea naʻa ne langa hono faletapu ʻo hangē ko e ngaahi fale māʻolunga, ʻo hangē ko e fonua ʻaia kuo fokotuʻumaʻu ke taʻengata.
70 ७० फिर उसने अपने दास दाऊद को चुनकर भेड़शालाओं में से ले लिया;
Naʻe fili foki ʻe ia ʻa Tevita ko ʻene tamaioʻeiki, ʻo ne toʻo ia mei he ngaahi lotoʻā sipi:
71 ७१ वह उसको बच्चेवाली भेड़ों के पीछे-पीछे फिरने से ले आया कि वह उसकी प्रजा याकूब की अर्थात् उसके निज भाग इस्राएल की चरवाही करे।
Naʻa ne ʻomi ia mei heʻene muimui ʻi he fanga sipi fefine naʻe talitali pō, ke ne fafanga ʻa Sēkope ko hono kakai, mo ʻIsileli ko hono tofiʻa.
72 ७२ तब उसने खरे मन से उनकी चरवाही की, और अपने हाथ की कुशलता से उनकी अगुआई की।
Pea naʻa ne fafanga ʻakinautolu ʻo fakatatau ki he angatonu ʻo hono loto; ʻo ne tataki ʻakinautolu ʻi he poto ʻo hono nima.

< भजन संहिता 78 >