< मरकुस 11 >

1 जब वे यरूशलेम के निकट, जैतून पहाड़ पर बैतफगे और बैतनिय्याह के पास आए, तो उसने अपने चेलों में से दो को यह कहकर भेजा,
Leleꞌ ara deka ro kota Yerusalem, ara losa kamboꞌ rua, nara na Betfage no Betania, sia Leteꞌ Saitun suu na. Mia naa Yesus se rahani mbeiꞌ. De Ana haitua mana tungga na rua lao raꞌahuluꞌ.
2 “सामने के गाँव में जाओ, और उसमें पहुँचते ही एक गदही का बच्चा, जिस पर कभी कोई नहीं चढ़ा, बंधा हुआ तुम्हें मिलेगा, उसे खोल लाओ।
Ana denu nae, “Hei ruꞌa nggi miꞌihuluꞌ misiꞌ kamboꞌ naa. Mete ma hei losa, hei mita keledei anaꞌ esa, mana paꞌaꞌ sia naa. Atahori nda feꞌe sae rita e sa. Hei mi sefi hendi tali na fo lea mendi e nema.
3 यदि तुम से कोई पूछे, ‘यह क्यों करते हो?’ तो कहना, ‘प्रभु को इसका प्रयोजन है,’ और वह शीघ्र उसे यहाँ भेज देगा।”
Te mete ma atahori ratane hei rae, ‘Taꞌo bee de hei sefi mendi keledei naa?’ hei musi mitaa mae, ‘Lamatuaꞌ nae pake. Mete ma pake basa na, Ana fee baliꞌ eꞌ.’”
4 उन्होंने जाकर उस बच्चे को बाहर द्वार के पास चौक में बंधा हुआ पाया, और खोलने लगे।
Basa ma, atahori karuaꞌ ra reu, boe ma rita keledei anaꞌ nene paꞌaꞌ sia ume sa mataꞌ sia dalaꞌ a bobꞌoa na. Ara sefi rendi e.
5 उनमें से जो वहाँ खड़े थे, कोई-कोई कहने लगे “यह क्या करते हो, गदही के बच्चे को क्यों खोलते हो?”
Te atahori mana sia nara, ratane rae, “He! Taꞌo bee de hei sefi mendi atahori keledei naa?”
6 चेलों ने जैसा यीशु ने कहा था, वैसा ही उनसे कह दिया; तब उन्होंने उन्हें जाने दिया।
Rataa rae, “Hai Lamatua ma nae pake. Mete ma Ana pake basa, hai mendi baliꞌ e.” Boe ma atahori naa ra lao hela se nore rendi keledei a.
7 और उन्होंने बच्चे को यीशु के पास लाकर उस पर अपने कपड़े डाले और वह उस पर बैठ गया।
Ara nore rendi nisiꞌ Yesus. Basa de, ara lakaꞌ lafe nara neu keledei a, de Yesus sae.
8 और बहुतों ने अपने कपड़े मार्ग में बिछाए और औरों ने खेतों में से डालियाँ काट-काटकर कर फैला दीं।
Leleꞌ ara rae losa kota rala, atahori naeꞌ haꞌi rala lafe nara, de bela neu dalaꞌ. Hambu ruma reu tati hau palam rooꞌ mia dalaꞌ bife na, de bela neu dalaꞌ taladꞌan. Ara tao taꞌo naa, fo dadꞌi tatandaꞌ rae sira simbo Lamatuaꞌ Yesus no hadꞌat. Onaꞌ a sira simbo atahori monae nara boe.
9 और जो उसके आगे-आगे जाते और पीछे-पीछे चले आते थे, पुकार पुकारकर कहते जाते थे, “होशाना; धन्य है वह जो प्रभु के नाम से आता है।
Boe ma atahori ruma lao raꞌahuluꞌ Yesus, no ruma raꞌabꞌuit. De ara eki randu rae, “Hosana! Hai koa-kio Lamatualain! Lamatualain naꞌondaꞌ pala-banggi fee atahori mana nema pake Lamatualain nara na, huu Lamatualain mana denu E!
10 १० हमारे पिता दाऊद का राज्य जो आ रहा है; धन्य है! आकाश में होशाना।”
Hosana! Hai koa-kio Lamatualain! Huu Lamatualain nae nafefela baliꞌ Mane Daud parenda na! Hosana! Hai koa-kio Lamatualain! Huu Lamatualain endoꞌ parenda memaꞌ ena, sia lalai naru ata!”
11 ११ और वह यरूशलेम पहुँचकर मन्दिर में आया, और चारों ओर सब वस्तुओं को देखकर बारहों के साथ बैतनिय्याह गया, क्योंकि साँझ हो गई थी।
Losa kota rala, Yesus se reu risiꞌ Ume Hule-oꞌe Huuꞌ nembeleo na. Yesus mete matalolole ndule basa mamanaꞌ naa. Te naꞌe a hatuꞌ ena, de ara lao baliꞌ risiꞌ kambo Betania.
12 १२ दूसरे दिन जब वे बैतनिय्याह से निकले तो उसको भूख लगी।
Mbila fefetu na, ara lao hela Betania de baliꞌ risiꞌ kota Yerusalem. Mia dalaꞌ taladꞌan, Yesus namedꞌa ndoe.
13 १३ और वह दूर से अंजीर का एक हरा पेड़ देखकर निकट गया, कि क्या जाने उसमें कुछ पाए: पर पत्तों को छोड़ कुछ न पाया; क्योंकि फल का समय न था।
Ana nita hau huuꞌ esa mia dalaꞌ bife na. Atahori biasa raa boa na. De Yesus neu deka-deka hau huu naa, nae mete sobꞌa hambu boaꞌ, do hokoꞌ. Losa hau huuꞌ naa, Ana nda nita saa-saa saꞌ bee. Te memaꞌ nda fai nabꞌoa na sa. Ana feꞌe nae naroo naa.
14 १४ इस पर उसने उससे कहा, “अब से कोई तेरा फल कभी न खाए।” और उसके चेले सुन रहे थे। (aiōn g165)
Boe ma Yesus olaꞌ fee hau huuꞌ naa nae, “Ho nda fee boa ma neu Au sa, de mia faiꞌ ia, ho nda bisa fee boa ma neu atahori laen sa!” Mana tungga nara rena Ana olaꞌ nahereꞌ taꞌo naa. (aiōn g165)
15 १५ फिर वे यरूशलेम में आए, और वह मन्दिर में गया; और वहाँ जो लेन-देन कर रहे थे उन्हें बाहर निकालने लगा, और सर्राफों की मेजें और कबूतर के बेचनेवालों की चौकियाँ उलट दीं।
Basa ma ara lao rakandoo, losa Yerusalem, boe ma Yesus neu seluꞌ nisiꞌ Ume Hule-oꞌe Huu na. Sia Ume Hule-oꞌe a nembeleo na, atahori tao dadꞌi pasar, fo raseoꞌ mbui lunda fo atahori tao neu tutunu-hohotuꞌ. Nita taꞌo naa boe, Yesus neu oi hendi se. Ana timba lenggu-babara hendi mei-mei fo ara pake tukar doiꞌ, ma timba hendi banggu-banggu fo ara pake raseoꞌ neu mbuiꞌ ra.
16 १६ और मन्दिर में से होकर किसी को बर्तन लेकर आने-जाने न दिया।
Ana o naꞌangge basa atahori fo nda bole haꞌi rendi sira saa-saa nara fo lao nggero tungga nembeleo naa sa.
17 १७ और उपदेश करके उनसे कहा, “क्या यह नहीं लिखा है, कि मेरा घर सब जातियों के लिये प्रार्थना का घर कहलाएगा? पर तुम ने इसे डाकुओं की खोह बना दी है।”
Boe ma Ana nanori se nae, “Hei mihine memaꞌ saa fo Lamatualain mana dui-bꞌengga nara suraꞌ hela rae, ‘Au ufefela Au Ume ngga ia fo atahori mia basa nusaꞌ ra rema hule-oꞌe sia ia.’ Te hei tao mala Ume ia dadꞌi neu naꞌo ra mamana neꞌebꞌue na!”
18 १८ यह सुनकर प्रधान याजक और शास्त्री उसके नाश करने का अवसर ढूँढ़ने लगे; क्योंकि उससे डरते थे, इसलिए कि सब लोग उसके उपदेश से चकित होते थे।
Leleꞌ malangga agama ra ro meser agama ra rena Yesus tao taꞌo naa ena, ara ramanasa E, de sangga dalaꞌ fo rae risa E. Te ara o hia boe, huu atahori naeꞌ hii a rena nanori na.
19 १९ और साँझ होते ही वे नगर से बाहर चले गए।
Leleꞌ relo a nae mopo, boe ma Yesus se lao hela kota Yerusalem, de baliꞌ reu sungguꞌ sia kambo Betania.
20 २० फिर भोर को जब वे उधर से जाते थे तो उन्होंने उस अंजीर के पेड़ को जड़ तक सूखा हुआ देखा।
Mbila fefetu ana na ma, Yesus se baliꞌ risiꞌ Yerusalem. Mia dalaꞌ taladꞌan ara tungga baliꞌ hau afis a. Mana tungga nara kakaler, huu hau naa mate meto losa oka-oka na. Boe ma Petrus nasanedꞌa Yesus oꞌola naa afis a. Nafadꞌe nae, “Papa! Mete dei! Hau fo afis a Papa ndoondoon a, mate ena!”
21 २१ पतरस को वह बात स्मरण आई, और उसने उससे कहा, “हे रब्बी, देख! यह अंजीर का पेड़ जिसे तूने श्राप दिया था सूख गया है।”
22 २२ यीशु ने उसको उत्तर दिया, “परमेश्वर पर विश्वास रखो।
Yesus nataa nae, “Memaꞌ tebꞌe! Sadꞌi hei mimihere Lamatualain taꞌo naa boe.
23 २३ मैं तुम से सच कहता हूँ कि जो कोई इस पहाड़ से कहे, ‘तू उखड़ जा, और समुद्र में जा पड़,’ और अपने मन में सन्देह न करे, वरन् विश्वास करे, कि जो कहता हूँ वह हो जाएगा, तो उसके लिये वही होगा।
Mete ma hei mimihere tebꞌe-tebꞌeꞌ, hei bisa denu leteꞌ esa lali tasiꞌ rala neu. Boe ma Lamatualain fee leteꞌ naa lali, sadꞌi hei afiꞌ mimihere mo rala mana banggiꞌ! Hei musi mimihere tebꞌe-tebꞌeꞌ neu Lamatualain.
24 २४ इसलिए मैं तुम से कहता हूँ, कि जो कुछ तुम प्रार्थना करके माँगो तो विश्वास कर लो कि तुम्हें मिल गया, और तुम्हारे लिये हो जाएगा।
Afiꞌ liliꞌ! Sadꞌi hei mimihere tebꞌe-tebꞌeꞌ Lamatualain bisa fee saa fo hei moꞌe, naa, Ana fee hei!
25 २५ और जब कभी तुम खड़े हुए प्रार्थना करते हो, तो यदि तुम्हारे मन में किसी की ओर से कुछ विरोध हो, तो क्षमा करो: इसलिए कि तुम्हारा स्वर्गीय पिता भी तुम्हारे अपराध क्षमा करे।
Te mete ma hei hule-oꞌe, te hei esa rala na nda maloleꞌ no atahori laen sa, eni musi malolole no atahori naa dei. Taꞌo naa, dei fo hei Papa ma sia sorga nau tao nameu hei sala mara.
26 २६ परन्तु यदि तुम क्षमा न करो तो तुम्हारा पिता भी जो स्वर्ग में है, तुम्हारा अपराध क्षमा न करेगा।”
[Mete ma hei esa mimbedꞌa ralaꞌ, no nda nau fee ambon neu atahori sa, hei Papa ma sia sorga boe o nda fee ambon neu hei sala mara sa.”]
27 २७ वे फिर यरूशलेम में आए, और जब वह मन्दिर में टहल रहा था तो प्रधान याजक और शास्त्री और पुरनिए उसके पास आकर पूछने लगे।
Basa boe ma, ara laoꞌ rakandoo. Losa Yerusalem, ara masoꞌ baliꞌ risiꞌ Ume Hule-oꞌe Huuꞌ a. Leleꞌ ara masoꞌ losa nembeleon naa, malangga agama ra ro meser agama ra rema,
28 २८ “तू ये काम किस अधिकार से करता है? और यह अधिकार तुझे किसने दिया है कि तू ये काम करे?”
de ratane Yesus rae, “Seka denu Nggo uma mumue mia ia afis a? Seka fee Nggo hak!”
29 २९ यीशु ने उनसे कहा, “मैं भी तुम से एक बात पूछता हूँ; मुझे उत्तर दो, तो मैं तुम्हें बताऊँगा कि ये काम किस अधिकार से करता हूँ।
Te Yesus nahine sira sangga dalaꞌ fo rae raꞌatutudꞌa E. Basa ma Ana nataa nae, “Au o ae utane hei bee. Hei mitaa Au, dei fo Au utaa hei.
30 ३० यूहन्ना का बपतिस्मा क्या स्वर्ग की ओर से था या मनुष्यों की ओर से था? मुझे उत्तर दो।”
Au utane taꞌo ia: Basa hei mihine Yohanis, Mana Saraniꞌ naa, do? Seka denu e fo sarani atahori? Lamatualain, do atahori?”
31 ३१ तब वे आपस में विवाद करने लगे कि यदि हम कहें ‘स्वर्ग की ओर से,’ तो वह कहेगा, ‘फिर तुम ने उसका विश्वास क्यों नहीं किया?’
Boe ma ara dudꞌuꞌa neu-nema, no ralaꞌ esa rae, “Awe! Dai hita ena! Mete ma hita tataa tae, ‘Lamatualain mana denu’, naa, Ana nataa nae, ‘Mete ma taꞌo naa, saa de hei nda mimihere Yohanis sa!’
32 ३२ और यदि हम कहें, ‘मनुष्यों की ओर से,’ तो लोगों का डर है, क्योंकि सब जानते हैं कि यूहन्ना सचमुच भविष्यद्वक्ता था।
Te hita o nda bisa tae ‘atahori mana denu’ sa. Te basa atahori ra ramue. Huu ara ramahere rae Yohanis naa, Lamatualain mana dui-bꞌengga na.”
33 ३३ तब उन्होंने यीशु को उत्तर दिया, “हम नहीं जानते।” यीशु ने उनसे कहा, “मैं भी तुम को नहीं बताता, कि ये काम किस अधिकार से करता हूँ।”
Basa de rataa rae, “Hai nda mihine sa!” Boe ma Yesus nataa baliꞌ nae, “Mete ma taꞌo naa, Au o nda nau ufadꞌe seka mana denu Au sa bee.”

< मरकुस 11 >