< मरकुस 11 >
1 १ जब वे यरूशलेम के निकट, जैतून पहाड़ पर बैतफगे और बैतनिय्याह के पास आए, तो उसने अपने चेलों में से दो को यह कहकर भेजा,
Yesu na vawuliwa vaki pavavi papipi na Yelusalemu muji wa Betifage na Betania, papipi na Chitumbi cha Mizeituni. Penapo avatumili vawuliwa vaki vavili,
2 २ “सामने के गाँव में जाओ, और उसमें पहुँचते ही एक गदही का बच्चा, जिस पर कभी कोई नहीं चढ़ा, बंधा हुआ तुम्हें मिलेगा, उसे खोल लाओ।
akavajovela, “Muhamba kuchijiji chechivii palongolo yinu. Pemuyingila penapo yati mkumkolela mwanapunda akungiwi, na akona angahengewa na mundu. Mumuwopola mkamleta.
3 ३ यदि तुम से कोई पूछे, ‘यह क्यों करते हो?’ तो कहना, ‘प्रभु को इसका प्रयोजन है,’ और वह शीघ्र उसे यहाँ भेज देगा।”
Ngati mundu akuvakota, ‘Ndava kyani muwopola lipunda?’ Mumjovela, ‘Bambu akumgana na yati akumuwuyisa mwanakandahi.’”
4 ४ उन्होंने जाकर उस बच्चे को बाहर द्वार के पास चौक में बंधा हुआ पाया, और खोलने लगे।
Hinu, vakahamba, vakamkolela mwanapunda akungiwi kuvala ya mlyangu wa nyumba yeyavi pamuhana ya njila. Pevamuwopolayi,
5 ५ उनमें से जो वहाँ खड़े थे, कोई-कोई कहने लगे “यह क्या करते हो, गदही के बच्चे को क्यों खोलते हो?”
vandu vangi vevayimili penapo vakavakota, “Ndava kyani muwopola mwanapunda?”
6 ६ चेलों ने जैसा यीशु ने कहा था, वैसा ही उनसे कह दिया; तब उन्होंने उन्हें जाने दिया।
Vawuliwa vakavayangula ngati Yesu cheavalagizi na vene vakavaleka vahamba nayu.
7 ७ और उन्होंने बच्चे को यीशु के पास लाकर उस पर अपने कपड़े डाले और वह उस पर बैठ गया।
Vamletili Yesu mwanapunda. Pavamalili kuyambatisa nyula yavi panani ya mwanapunda yula. Yesu akatama panani yaki.
8 ८ और बहुतों ने अपने कपड़े मार्ग में बिछाए और औरों ने खेतों में से डालियाँ काट-काटकर कर फैला दीं।
Vandu vamahele vakadandasa nyula zavi munjila kwa kumtopesa, na vangi vakadandasa matutu gadebe gadebe gavadumwili mumigunda.
9 ९ और जो उसके आगे-आगे जाते और पीछे-पीछे चले आते थे, पुकार पुकारकर कहते जाते थे, “होशाना; धन्य है वह जो प्रभु के नाम से आता है।
Vandu voha vevalongolili na vala vevalandayi, vakakwesa lwami lwavi vakajova, “Alumbiwa! Amotisiwa mweibwela kwa liina la Bambu!
10 १० हमारे पिता दाऊद का राज्य जो आ रहा है; धन्य है! आकाश में होशाना।”
Umotisiwa unkosi weubwela wa dadi witu Daudi. Chapanga alumbiwa mweavi kunani!”
11 ११ और वह यरूशलेम पहुँचकर मन्दिर में आया, और चारों ओर सब वस्तुओं को देखकर बारहों के साथ बैतनिय्याह गया, क्योंकि साँझ हो गई थी।
Yesu ayingili pamuji wa Yelusalemu akahamba mbaka mu Nyumba ya Chapanga, akalola vindu vyoha kwa ubwina. Nambu yamali kuvya chitita akahamba ku Betania pamonga na vawuliwa vaki kumi na vavili vala.
12 १२ दूसरे दिन जब वे बैतनिय्याह से निकले तो उसको भूख लगी।
Chilau yaki, pavahumili ku Betania, Yesu njala yamvinili.
13 १३ और वह दूर से अंजीर का एक हरा पेड़ देखकर निकट गया, कि क्या जाने उसमें कुछ पाए: पर पत्तों को छोड़ कुछ न पाया; क्योंकि फल का समय न था।
Hinu auweni mkongo wa mtini chakutali wewavi na mahamba gamahele. Hinu akauhambila aganayi alolayi ngati upambiki matunda. Nambu peahikili, nakugakolela matunda ndi mahamba gene, muni yavi lepi lusenje lwa kupambika matunda.
14 १४ इस पर उसने उससे कहा, “अब से कोई तेरा फल कभी न खाए।” और उसके चेले सुन रहे थे। (aiōn )
Penapo akaujovela mkongo wula, “Kutumbula lelu na magono goha mundu yeyoha akotoka kulya matunda gaku!” Na vawuliwa vaki vagayuwini malovi genago. (aiōn )
15 १५ फिर वे यरूशलेम में आए, और वह मन्दिर में गया; और वहाँ जो लेन-देन कर रहे थे उन्हें बाहर निकालने लगा, और सर्राफों की मेजें और कबूतर के बेचनेवालों की चौकियाँ उलट दीं।
Hinu vahikili ku Yelusalemu, Yesu ayingili mu Nyumba ya Chapanga na kutumbula kuvavinga vandu vevagulisai na kugula vindu mwenumo. Azing'anambwisi meza za vala vevagulisana mashonga, na vigoda vya vandu vevagulisa ngunda.
16 १६ और मन्दिर में से होकर किसी को बर्तन लेकर आने-जाने न दिया।
Amyidakili lepi mundu yeyoha kuvedukila mu Nyumba ya Chapanga kuni agegili chindu.
17 १७ और उपदेश करके उनसे कहा, “क्या यह नहीं लिखा है, कि मेरा घर सब जातियों के लिये प्रार्थना का घर कहलाएगा? पर तुम ने इसे डाकुओं की खोह बना दी है।”
Kangi akavawula, “Yiyandikwi, ‘Nyumba yangu yati yivya msambi wa vandu vevakumsadika Kilisitu ndava ya vandu milima yoha!’ Nambu nyenye mukuikita libokosela la vanyagaji!”
18 १८ यह सुनकर प्रधान याजक और शास्त्री उसके नाश करने का अवसर ढूँढ़ने लगे; क्योंकि उससे डरते थे, इसलिए कि सब लोग उसके उपदेश से चकित होते थे।
Vakulu va kuteta na Vawula va Malagizu pevayuwini malovi gala, vakatumbula kulonda njila ya kumkoma. Nambu vayogwipi ndava msambi wa vandu wakangiswi mawuliwu gaki.
19 १९ और साँझ होते ही वे नगर से बाहर चले गए।
Kimihi payahikili, Yesu na vawuliwa vaki vakawuka pamuji wula.
20 २० फिर भोर को जब वे उधर से जाते थे तो उन्होंने उस अंजीर के पेड़ को जड़ तक सूखा हुआ देखा।
Lukela pavapitayi, vauweni mkongo wa mkuyu wula uyumili hotohoto, kuhuma mumikiga mbaka kunani.
21 २१ पतरस को वह बात स्मरण आई, और उसने उससे कहा, “हे रब्बी, देख! यह अंजीर का पेड़ जिसे तूने श्राप दिया था सूख गया है।”
Petili alikumbwiki lijambu lila, akamjovela Yesu, “Muwula, lolayi! Mkongo wa mtini wewaupelili likoto ula uyumili!”
22 २२ यीशु ने उसको उत्तर दिया, “परमेश्वर पर विश्वास रखो।
Yesu akavajovela, “Mumsadika Chapanga.
23 २३ मैं तुम से सच कहता हूँ कि जो कोई इस पहाड़ से कहे, ‘तू उखड़ जा, और समुद्र में जा पड़,’ और अपने मन में सन्देह न करे, वरन् विश्वास करे, कि जो कहता हूँ वह हो जाएगा, तो उसके लिये वही होगा।
Nikuvajovela chakaka, mundu akachijovela chitumbi, ‘Tupukayi ukajitaga munyanja,’ Changali kuvya na wogoyi mumtima waki, nambu ngati isadika mambu goha gihengeka yati ihengewa lijambu lenilo.
24 २४ इसलिए मैं तुम से कहता हूँ, कि जो कुछ तुम प्रार्थना करके माँगो तो विश्वास कर लो कि तुम्हें मिल गया, और तुम्हारे लिये हो जाएगा।
Ndava yeniyo nikuvajovela, pemukumuyupa Chapanga na kuyupa chindu, musadika kuvya mpokili, na nyenye yati mwipewa.
25 २५ और जब कभी तुम खड़े हुए प्रार्थना करते हो, तो यदि तुम्हारे मन में किसी की ओर से कुछ विरोध हो, तो क्षमा करो: इसलिए कि तुम्हारा स्वर्गीय पिता भी तुम्हारे अपराध क्षमा करे।
Pamwiyima kumuyupa Chapanga, mumlekekesa mundu yeyoha mweavakitili gahakau, ndi Dadi winu wa kunani avalekekesa nyenye mabudilu ginu.
26 २६ परन्तु यदि तुम क्षमा न करो तो तुम्हारा पिता भी जो स्वर्ग में है, तुम्हारा अपराध क्षमा न करेगा।”
Nambu ngati mukuvalekekesa lepi vangi, mewawa na Dadi winu mweavili kunani kwaki akuvalekekesa lepi nyenye mabudilu ginu.”
27 २७ वे फिर यरूशलेम में आए, और जब वह मन्दिर में टहल रहा था तो प्रधान याजक और शास्त्री और पुरनिए उसके पास आकर पूछने लगे।
Hinu, vahikili kavili ku Yelusalemu. Yesu paagendayi pa Nyumba ya Chapanga, vakulu va kuteta na Vawula va Malagizu na vagogo vamuhambalili,
28 २८ “तू ये काम किस अधिकार से करता है? और यह अधिकार तुझे किसने दिया है कि तू ये काम करे?”
vakamkota, “Ukita mambu genaga kwa uhotola wa yani? Yani mweakupelili uhotola wa kukita mambu genago?”
29 २९ यीशु ने उनसे कहा, “मैं भी तुम से एक बात पूछता हूँ; मुझे उत्तर दो, तो मैं तुम्हें बताऊँगा कि ये काम किस अधिकार से करता हूँ।
Nambu Yesu akavajovela, “Yati nikuvakota lijambu limonga. Mukaniyangula, na nene mewa yati nikuvajovela nikita mambu aga kwa uhotola wa Yani.
30 ३० यूहन्ना का बपतिस्मा क्या स्वर्ग की ओर से था या मनुष्यों की ओर से था? मुझे उत्तर दो।”
Wu, Yohani apatili uhotola wa kubatiza kuhuma kwa Chapanga amala kwa vandu? Munijovela.”
31 ३१ तब वे आपस में विवाद करने लगे कि यदि हम कहें ‘स्वर्ग की ओर से,’ तो वह कहेगा, ‘फिर तुम ने उसका विश्वास क्यों नहीं किया?’
Vakatumbula kukotana, “Tikayangula, ‘Gahumili kwa Chapanga,’ Yati akutikota, ndava kyani mwasadiki lepi?
32 ३२ और यदि हम कहें, ‘मनुष्यों की ओर से,’ तो लोगों का डर है, क्योंकि सब जानते हैं कि यूहन्ना सचमुच भविष्यद्वक्ता था।
Na tikayangula, ‘Gahumili kwa vandu,’ Yati yivya wuli?” Vayogwipi vandu, ndava vandu voha wamyidakili kuvya chakaka Yohani avi mlota wa Chapanga.
33 ३३ तब उन्होंने यीशु को उत्तर दिया, “हम नहीं जानते।” यीशु ने उनसे कहा, “मैं भी तुम को नहीं बताता, कि ये काम किस अधिकार से करता हूँ।”
Hinu vakamyangula Yesu, “Tete timanyili lepi.” Na Yesu akavajovela, “Na nene mewa nikuvajovela lepi nikita mambu aga kwa uhotola wa yani.”