< लूका 2 >
1 १ उन दिनों में औगुस्तुस कैसर की ओर से आज्ञा निकली, कि सारे रोमी साम्राज्य के लोगों के नाम लिखे जाएँ।
Hagi ana knafi mika Romu kamani vahe'mo'za kva hu'naza mopafina, Romu rankva ne' agi'a Sisa Ogastusi'a kasege erinteno, maka vahe'mo'za zamagia eme kreho hu'ne.
2 २ यह पहली नाम लिखाई उस समय हुई, जब क्विरिनियुस सीरिया का राज्यपाल था।
Hagi Siria mopafina Kuiriniasi Gavana mani'nere, ana knafi ese kna agafa hu'za zamagia kre'naze.
3 ३ और सब लोग नाम लिखवाने के लिये अपने-अपने नगर को गए।
Ana hige'za maka vahe'mo'za zamagi kre'naku mopa agafa zimire vutere hu'naze.
4 ४ अतः यूसुफ भी इसलिए कि वह दाऊद के घराने और वंश का था, गलील के नासरत नगर से यहूदिया में दाऊद के नगर बैतलहम को गया।
Josefe'a agranena kini ne' Deviti nagapinti ne'kino, Nazareti kuma Galili kazigati atreno, Betlehemue nehaza Deviti kumate vu'ne.
5 ५ कि अपनी मंगेतर मरियम के साथ जो गर्भवती थी नाम लिखवाए।
Josefe'a a'isa kinte'nea a' nevareno, Kamani vahe'mo'za zanagima krenagu amu'ene hu'negene vu'na'e.
6 ६ उनके वहाँ रहते हुए उसके जनने के दिन पूरे हुए।
Hagi anantega umaninakeno, Mariana mofavrema kasentesia kna egeno,
7 ७ और वह अपना पहलौठा पुत्र जनी और उसे कपड़े में लपेटकर चरनी में रखा; क्योंकि उनके लिये सराय में जगह न थी।
ese ne' mofavre kasenteno tavravenu ano vazino, bulimakamofo ne'za zuompafi antegeno mase'ne. Na'ankure miza seno mase nontamina ana mika vahe'moke hiza higeno'e.
8 ८ और उस देश में कितने गड़ेरिये थे, जो रात को मैदानों में रहकर अपने झुण्ड का पहरा देते थे।
Hagi ana kuma tva'onte, sipisipi kva vahe'mo'za kenage sipisipia kva hu'za megi'a mani'nageno,
9 ९ और परमेश्वर का एक दूत उनके पास आ खड़ा हुआ; और प्रभु का तेज उनके चारों ओर चमका, और वे बहुत डर गए।
ame huno ankeromo efore nehigeno, Ramofo masa'amo anamokizmi remsa hunezmantege'za koro hu'naze.
10 १० तब स्वर्गदूत ने उनसे कहा, “मत डरो; क्योंकि देखो, मैं तुम्हें बड़े आनन्द का सुसमाचार सुनाता हूँ; जो सब लोगों के लिये होगा,
Hianagi ankeromo anage huno zamasami'ne, Kore osuta antahi so'e hiho, nagra Knare Musenke eri'na neonkino, maka ama mopafi vahe'mo'za tusi muse hugahaze.
11 ११ कि आज दाऊद के नगर में तुम्हारे लिये एक उद्धारकर्ता जन्मा है, और वही मसीह प्रभु है।
Na'ankure menina Deviti kumatera, tamagri'ma tamagu'vazinia mofavre kasente'ne. Hanki ana nera Ramo, Kraisi'e.
12 १२ और इसका तुम्हारे लिये यह चिन्ह है, कि तुम एक बालक को कपड़े में लिपटा हुआ और चरनी में पड़ा पाओगे।”
Hanki avame'za ome kesnazana amana hu'ne, ana mofavre tavaravefi antegafino bulimakao ne'za zuompafi ante'nenketa ome kegahaze.
13 १३ तब एकाएक उस स्वर्गदूत के साथ स्वर्गदूतों का दल परमेश्वर की स्तुति करते हुए और यह कहते दिखाई दिया,
Anage nehigeno, ame huno rama'a ankeromo'za monafinti anante efore hu'za, Anumzamofo agi erisaga nehu'za anage hu'za,
14 १४ “आकाश में परमेश्वर की महिमा और पृथ्वी पर उन मनुष्यों में जिनसे वह प्रसन्न है शान्ति हो।”
Monafi marerisa kumapi nemania Anumzamo'a Ra agi erino. Hagi mopafina vahe'mo'za zamarimpa frune maniho. Anumzamo'a rimpa fru huzmante!
15 १५ जब स्वर्गदूत उनके पास से स्वर्ग को चले गए, तो गड़ेरियों ने आपस में कहा, “आओ, हम बैतलहम जाकर यह बात जो हुई है, और जिसे प्रभु ने हमें बताया है, देखें।”
Anage hute'za ankero vahe'mo'za zamatre'za monafi ete marerizage'za, sipisipi afu kva vahe'mo'za zamagragura anage hu'naze, Erinketa Ramo'ma menina Betlehemu kumate hentofazana forehie huno tasamiazana ome kesune.
16 १६ और उन्होंने तुरन्त जाकर मरियम और यूसुफ को और चरनी में उस बालक को पड़ा देखा।
Nehu'za ame hu'za oti'za vu'za ome kazana Maria'ene Josefekea, mofavre'zinia bulimakamofo ne'za zuompafi antemase nege'za ome ke fore hu'naze.
17 १७ इन्हें देखकर उन्होंने वह बात जो इस बालक के विषय में उनसे कही गई थी, प्रगट की।
Sipsipi kva vahe'mo'za ome ke fore nehu'za, ankero vahe'mo'zama ana mofavregu hu'naza kea, nererane nefanena znasami'naze.
18 १८ और सब सुननेवालों ने उन बातों से जो गड़ेरियों ने उनसे कहीं आश्चर्य किया।
Hagi ana kema maka vahe'mo'za antahi'zamo'za, antri nehu'za antahintahi hakare hu'naze.
19 १९ परन्तु मरियम ये सब बातें अपने मन में रखकर सोचती रही।
Hianagi Maria'a ana nanekema hazankea nentahino, agu'afi ana maka kea nenteno ana kea agera okani'ne.
20 २० और गड़ेरिये जैसा उनसे कहा गया था, वैसा ही सब सुनकर और देखकर परमेश्वर की महिमा और स्तुति करते हुए लौट गए।
Hagi sipisipi kva vahe'mo'za rukrahe hu'za nevu'za, ankero vahe'mo'za hu'naza kemofo nena'a maka fore hige'za, nege'za nentahiza hu'naza zanku, Anumzamofo muse hunente'za, Agi'a erisaga hume vu'naze.
21 २१ जब आठ दिन पूरे हुए, और उसके खतने का समय आया, तो उसका नाम यीशु रखा गया, यह नाम स्वर्गदूत द्वारा, उसके गर्भ में आने से पहले दिया गया था।
Hagi 8 knazupa avufa taga nehu'za, agi'a Jisasi'e hu'za antemi'naze. Ana agi'a ankeromo nerera rimpafima fore osu'negeno Jisasi'e hunka agi'a antegahane hu'nea kante ante'za agi'a ante ami'naze.
22 २२ और जब मूसा की व्यवस्था के अनुसार मरियम के शुद्ध होने के दिन पूरे हुए तो यूसुफ और मरियम उसे यरूशलेम में ले गए, कि प्रभु के सामने लाएँ।
Hagi zamazeri agruhu knama vagaregeno, Mosese kasegemo'ma hu'nea kante ante'ne Josefe ene Mariakea Jisasina avare'ne Ra Anumzamofo aminaku Jerusalemi kumate ra mono nompi vu'na'e.
23 २३ जैसा कि प्रभु की व्यवस्था में लिखा है: “हर एक पहलौठा प्रभु के लिये पवित्र ठहरेगा।”
Ramofo kasegefi krente'neana, Maka ese ne'mofavrema kasentesiana ramofo ami'nigeno, ruotge mofavre manigahie hu'ne. (Eks-Ati 13:2)
24 २४ और प्रभु की व्यवस्था के वचन के अनुसार, “पण्डुकों का एक जोड़ा, या कबूतर के दो बच्चे लाकर बलिदान करें।”
Ramofo kasegefi huno, kre sramanama huntesazana, Tare maho namanuro, tare kasefa namanu kre sramana vugahaze hu'nea kante ante'ne ome ana hu'na'e. (Lev-Pri 12:8.)
25 २५ उस समय यरूशलेम में शमौन नामक एक मनुष्य था, और वह मनुष्य धर्मी और भक्त था; और इस्राएल की शान्ति की प्रतीक्षा कर रहा था, और पवित्र आत्मा उस पर था।
Hagi mago nera Jerusalemi kumate mani'nea ne' agi'a Simioni'e. Ana nera fatgo nekino, kazigazi huno Anumzamofo amage anteno nevuno, Israeli vahe'mokizmi zamahoke ahesnia vahe fore hanigu avega anteno mani'negeno, Ruotge Avamumo'a agripina avite'ne.
26 २६ और पवित्र आत्मा के द्वारा प्रकट हुआ, कि जब तक तू प्रभु के मसीह को देख न लेगा, तब तक मृत्यु को न देखेगा।
Ruotge Avamumo korapa averi huno, ofri mani'nenka, Ra Anumzamo taza hania ne' Kraisina huntena fore hinkenka ketenka frigahne, huno asami'negeno antahino mani'ne.
27 २७ और वह आत्मा के सिखाने से मन्दिर में आया; और जब माता-पिता उस बालक यीशु को भीतर लाए, कि उसके लिये व्यवस्था की रीति के अनुसार करें,
Ana higeno Simionina Ruotage Avamumo azeri otigeno, ra mono nompi marerino umani'negeno, Jisasi nerera ene nefakea avare'ne kasegemoma hu'neaza huke e'na'e.
28 २८ तो उसने उसे अपनी गोद में लिया और परमेश्वर का धन्यवाद करके कहा:
Simioni'a ana mofavre nevareno, Anumzamofo ra agi erisaga nehuno amanage huno hu'ne.
29 २९ “हे प्रभु, अब तू अपने दास को अपने वचन के अनुसार शान्ति से विदा कर दे;
Ramoka kazokazo eri'za vaheka'amo'na, huvempa kema hunante'nana zana hago fore hige'na koe. Hagi natrege'na kema hunana kante ante'na narimpa frune fri'neno.
30 ३० क्योंकि मेरी आँखों ने तेरे उद्धार को देख लिया है।
Na'ankure tahokeno taza hanimofona, nagra navunu koe,
31 ३१ जिसे तूने सब देशों के लोगों के सामने तैयार किया है।
Kagra korapa retro hunte'namo maka vahe zamufi efore hie.
32 ३२ कि वह अन्यजातियों को सत्य प्रकट करने के लिए एक ज्योति होगा, और तेरे निज लोग इस्राएल की महिमा हो।”
Agra masagino maka megi'a vahetera remsa hunezmantena, Israeli vahe kamofona ra agi amigahie.
33 ३३ और उसका पिता और उसकी माता इन बातों से जो उसके विषय में कही जाती थीं, आश्चर्य करते थे।
Ana mofavremofo nerera'ene nefakea ana kema huntea kegu tusiza hu'ne antri nehune antahintahi hakare hu'na'e.
34 ३४ तब शमौन ने उनको आशीष देकर, उसकी माता मरियम से कहा, “देख, वह तो इस्राएल में बहुतों के गिरने, और उठने के लिये, और एक ऐसा चिन्ह होने के लिये ठहराया गया है, जिसके विरोध में बातें की जाएँगी
Ana huteno, Simioni'a asomu ke hunezmanteno, anage huno Mariana asami'ne, Antahi so'e huo. Ama mofavre kamo'a rama'a Israeli vahe'mofo zamazeri traka nehuno, mago'a nagara zamazeri onetino, mago avame'zankna huno mani'nena, rama'a vahe'mo'za zamefi humigahaze.
35 ३५ (वरन् तेरा प्राण भी तलवार से आर-पार छिद जाएगा) इससे बहुत हृदयों के विचार प्रगट होंगे।”
Ana hina tamage maka vahe'mofo oku'a antahintahimofona eri ama nehina, kagri'enena asane kazimo tumoka'a reaza hugahie.
36 ३६ और आशेर के गोत्र में से हन्नाह नामक फनूएल की बेटी एक भविष्यद्वक्तिन थी: वह बहुत बूढ़ी थी, और विवाह होने के बाद सात वर्ष अपने पति के साथ रह पाई थी।
Hagi anampina anahu kna huno kasnampa ara agi'a Ana'e, Fanuel mofakino, Asa nagapintire. Ana a'mo ve erino neve'ene 7ni'a kafuzage mani'negeno, neve'a frigetegeno, manime vuno tavava teno mani'ne.
37 ३७ वह चौरासी वर्ष की विधवा थी: और मन्दिर को नहीं छोड़ती थी पर उपवास और प्रार्थना कर करके रात-दिन उपासना किया करती थी।
Ana a'mo'a kentoza huno maninegeno kafuzage'amo'a 84'a hu'negeno mono nona notreno, monora Anumzamofona hunenteno, ne'za a'o huno nunamuna kenage'ene feru enena nehuno mani'ne.
38 ३८ और वह उस घड़ी वहाँ आकर परमेश्वर का धन्यवाद करने लगी, और उन सभी से, जो यरूशलेम के छुटकारे की प्रतीक्षा कर रहे थे, उसके विषय में बातें करने लगी।
Anama nehigeno anante ana a'mo'a eno, Anumzamofona susu hunenteno, Jerusalemi vahe'ma zamaza huno zamavaresanigu avegama ante'naza mofavre fore hie huno huama huno zamasami'ne.
39 ३९ और जब वे प्रभु की व्यवस्था के अनुसार सब कुछ निपटा चुके तो गलील में अपने नगर नासरत को फिर चले गए।
Hagi Josefe ene Mariakea Ramofo kasegemo'ma hu'neazana ana mika huteke, ete Galili mopare vu'za, Nazarete kumazinire umani'naze.
40 ४० और बालक बढ़ता, और बलवन्त होता, और बुद्धि से परिपूर्ण होता गया; और परमेश्वर का अनुग्रह उस पर था।
Ana hu'ne umaninakeno, Mofavre'zinimo nena huno hanave netino, knare antahintahifi avitegeno, Anumzamofo asunkuzamo'a Agrane me'ne.
41 ४१ उसके माता-पिता प्रतिवर्ष फसह के पर्व में यरूशलेम को जाया करते थे।
Maka kafuma ne-egeno'a Jisasi nerera ene nefakea, Anumzamo Israeli vahe kinafinti ozmaheno zmagaterenea kna (Pasova) fore'ma nehigekea, Jerusalemi vutere hu'na'e.
42 ४२ जब वह बारह वर्ष का हुआ, तो वे पर्व की रीति के अनुसार यरूशलेम को गए।
Hagi Jisasi'a 12fu'a kafuzage higeno, koma neha'aza hu'ne ra knamofo ne'za nenaza kna fore higeke avare'ne marerine vu'na'e.
43 ४३ और जब वे उन दिनों को पूरा करके लौटने लगे, तो वह बालक यीशु यरूशलेम में रह गया; और यह उसके माता-पिता नहीं जानते थे।
Hianagi ne'za neknamo vagamaregeno, nontegama vunaku neazageno, Jisasi'a Jerusalemi kumate mani'negene, nerera ene nefakea onke atreke e'na'e.
44 ४४ वे यह समझकर, कि वह और यात्रियों के साथ होगा, एक दिन का पड़ाव निकल गए: और उसे अपने कुटुम्बियों और जान-पहचानवालों में ढूँढ़ने लगे।
Hianagi zanagrama zanagesa antahi'ana, magoka e'nona vahe'ene ne-e hu'ne nentahine nevakeno kinagase'ne. Kinaga onke'ne rone'zinine, mago'a vahe zamantahigazana, a'o tagranena nome hu'naze.
45 ४५ पर जब नहीं मिला, तो ढूँढ़ते-ढूँढ़ते यरूशलेम को फिर लौट गए।
Hakreke erifore osuke, ete rukrehe huke Jerusalemi ome hakenaku vu'na'e.
46 ४६ और तीन दिन के बाद उन्होंने उसे मन्दिर में उपदेशकों के बीच में बैठे, उनकी सुनते और उनसे प्रश्न करते हुए पाया।
Hagi 3'a zagegnama enevige'ne, ra mono nompi kasegemofo rempi huzami vahe'mofo amunompi manineno, kema hazana nentahino zamantahige kea nehigeke, ome kene eri fore hu'na'e.
47 ४७ और जितने उसकी सुन रहे थे, वे सब उसकी समझ और उसके उत्तरों से चकित थे।
Hagi Jisasi'ma antahino keno nehuno, kenonazamima hiazankura, maka'mo'za ana kema nentahiza, zamagra antri hu'za hakare antahintahi hu'naze.
48 ४८ तब वे उसे देखकर चकित हुए और उसकी माता ने उससे कहा, “हे पुत्र, तूने हम से क्यों ऐसा व्यवहार किया? देख, तेरा पिता और मैं कुढ़ते हुए तुझे ढूँढ़ते थे।”
Hagi nererake nefake nege'ne, antri nehune, nerera'a anage huno hu'ne. Mofavre timoka na'a higenka amanahu kavukvara hunerantane? Ko, negafa'ene, nagranena amuhohuta kagrikura nehako'e.
49 ४९ उसने उनसे कहा, “तुम मुझे क्यों ढूँढ़ते थे? क्या नहीं जानते थे, किमुझे अपने पिता के भवन मेंहोना अवश्य है?”
Hianagi Jisasi'a kenona huno, Nahigeta Nagrikura nehaka'e? Nafa'nimofo nompi manigahuanki tanagra ontahina'o?
50 ५० परन्तु जो बात उसने उनसे कही, उन्होंने उसे नहीं समझा।
Hianagi anagema hiankemofo agafa'a nerera'ene nefakea antahi amara osu'na'e.
51 ५१ तब वह उनके साथ गया, और नासरत में आया, और उनके वश में रहा; और उसकी माता ने ये सब बातें अपने मन में रखीं।
Anante Jisasi'a nerera'ene nefa'ene Nasareti uramino umani'neno, nererane nefane kea amage ante'ne. Hianagi nerera'a maka'zama hiazana agu'afi erintegeno me'ne.
52 ५२ और यीशु बुद्धि और डील-डौल में और परमेश्वर और मनुष्यों के अनुग्रह में बढ़ता गया।
Jisasi'a knare antahintahizane hanavene nena nehigeno, Anumzamo'a avesinentegeno, vahe'mo'zanena avesinte'naze.