< एस्तेर 2 >

1 इन बातों के बाद जब राजा क्षयर्ष का गुस्सा ठंडा हो गया, तब उसने रानी वशती की, और जो काम उसने किया था, और जो उसके विषय में आज्ञा निकली थी उसकी भी सुधि ली।
Hagi ana zama huvagaregeno'a kini ne' Serksisina arimpa ahe'zamo'ma uramigeno'a, Vasti'ma hu'nea zanku agesa nentahino, Vasti'a kuinia omanigahie huno'ma huvempama hu'nea zanku agesa antahi'ne.
2 तब राजा के सेवक जो उसके टहलुए थे, कहने लगे, “राजा के लिये सुन्दर तथा युवा कुँवारियाँ ढूँढ़ी जाएँ।
Hagi kini ne'mofo tava'oma'are'ma mani'ne'za knare antahintahima nemiza vene'nemo'za anage hu'naze, huge'za venema ovase'ne'nia hentofa agi agonane mofa'nerami hake'za avre'za eho hu'za hu'naze.
3 और राजा ने अपने राज्य के सब प्रान्तों में लोगों को इसलिए नियुक्त किया कि वे सब सुन्दर युवा कुँवारियों को शूशन गढ़ के रनवास में इकट्ठा करें और स्त्रियों के प्रबन्धक हेगे को जो राजा का खोजा था सौंप दें; और शुद्ध करने के योग्य वस्तुएँ उन्हें दी जाएँ।
Hagi kini ne'moka mago mago kumatera ranra kva vahetami zamazeri otitere huge'za venema omasenenia knarenare mofaneramina zamavare'za rankumate Susa enkeno, kini ne'moka eri'za ne' Hegai kegava huzmante'neno zamavufagama eri so'ema hanaza zana nezaminige'za zamavufaga eri so'e nehu'za knare'nare mofa'nea zoregahaze.
4 तब उनमें से जो कुँवारी राजा की दृष्टि में उत्तम ठहरे, वह रानी वशती के स्थान पर पटरानी बनाई जाए।” यह बात राजा को पसन्द आई और उसने ऐसा ही किया।
Ana nehu'za mani'nenagenka anampinti'ma kini ne'moka kenankeno kavesi'nia mofa avrenankeno Vasti nona erino kuinia manigahie.
5 शूशन गढ़ में मोर्दकै नामक एक यहूदी रहता था, जो कीश नाम के एक बिन्यामीनी का परपोता, शिमी का पोता, और याईर का पुत्र था।
Hagi ananknafina mago Jiu nera Simei nemofo Kisi negeho Benzameni nagapinti ne' agi'a Modekaiakino Susa rankumapina kini ne'mofo ra nompi nemania nere.
6 वह उन बन्दियों के साथ यरूशलेम से बँधुआई में गया था, जिन्हें बाबेल का राजा नबूकदनेस्सर, यहूदा के राजा यकोन्याह के संग बन्दी बना के ले गया था।
Hagi korapara Babiloni kini ne' Nebukatnesama Jerusalemi kumapinti'ma vahe'tmima kinama huzmanteno zamavare'noma vu'nefi, Modekaiane Juda vahe kini ne' Jehoiakininena zanavre'za vu'naze.
7 उसने हदास्सा नामक अपनी चचेरी बहन को, जो एस्तेर भी कहलाती थी, पाला-पोसा था; क्योंकि उसके माता-पिता कोई न थे, और वह लड़की सुन्दर और रूपवती थी, और जब उसके माता-पिता मर गए, तब मोर्दकै ने उसको अपनी बेटी करके पाला।
Hagi Modekaia'a mago mofara nesaro kegava hu'neankino, ana mofamofo agi'a Hadasha'e, mago agi'a Esta'e. Na'ankure Estana nerera nefa'a ko fri'ne. Hagi ana mofara avufgamo'ene agi'agonamo'a hentofaza hu'ne. Hagi nerera afa'ma nefrigeno'a, Modekai'a avreno agra mofa'agna huno kegava hu'ne.
8 जब राजा की आज्ञा और नियम सुनाए गए, और बहुत सी युवा स्त्रियाँ, शूशन गढ़ में हेगे के अधिकार में इकट्ठी की गईं, तब एस्तेर भी राजभवन में स्त्रियों के प्रबन्धक हेगे के अधिकार में सौंपी गई।
Hagi kini ne' Serksisima kema atreno, knare'nare mofa'nema haketa zamavareta Susa rankumate ehoma higeno'a, rama'a mofa'nerami zamavare'za neazafi Estanena anampi avre'za Susa kumate Hegai azampi eme ante'naze.
9 वह युवती उसकी दृष्टि में अच्छी लगी; और वह उससे प्रसन्न हुआ, तब उसने बिना विलम्ब उसे राजभवन में से शुद्ध करने की वस्तुएँ, और उसका भोजन, और उसके लिये चुनी हुई सात सहेलियाँ भी दीं, और उसको और उसकी सहेलियों को रनवास में सबसे अच्छा रहने का स्थान दिया।
Hagi Hegai'ma Estama negeno'a, tusiza huno musena hunteno avesinte'ne. Ana'ma nehuno'a, ame huno Estana avufgama eri so'ema hu zantamine ne'zanena nemino, kini ne'mofo kumapinti 7ni'a eri'za mofanerami huzmantege'za kini ne'mofona marerirfa nompi Estana avre'za ome kegava hunte'naze.
10 १० एस्तेर ने न अपनी जाति बताई थी, न अपना कुल; क्योंकि मोर्दकै ने उसको आज्ञा दी थी, कि उसे न बताना।
Hagi Esta'a kuma'ane vahe'amofo agia ahe forera osu'ne, na'ankure Modekaia'a anara osuo huno hunte'negu anara hu'ne.
11 ११ मोर्दकै तो प्रतिदिन रनवास के आँगन के सामने टहलता था ताकि जाने कि एस्तेर कैसी है और उसके साथ क्या हो रहा है?
Hagi Modekaia'a maka zupa Esta'ma mani'nea nomofo avuga vano nehuno, Estana na'anoma huntesnagura keno vano hutere hu'ne.
12 १२ जब एक-एक कन्या की बारी आई, कि वह क्षयर्ष राजा के पास जाए, और यह उस समय हुआ जब उसके साथ स्त्रियों के लिये ठहराए हुए नियम के अनुसार बारह माह तक व्यवहार किया गया था; अर्थात् उनके शुद्ध करने के दिन इस रीति से बीत गए, कि छः माह तक गन्धरस का तेल लगाया जाता था, और छः माह तक सुगन्ध-द्रव्य, और स्त्रियों के शुद्ध करने का अन्य सामान लगाया जाता था।
Hagi ana maka mofa'nema kini ne'mofo avugama vanagura 12fu'a ikampi zamavufaga kegava hu'za erifatgo hute'za vugahaze. Hagi 6'a ikampina mere nehaza masave freno nevnigeno 6si'a ikama vagamare'nigeno'a, mago 6si'a ikampina mnanentake zama eri haviama hu'nea masave freno nevnigeno ana 6si'a ikamo'a ome vagaregahie.
13 १३ इस प्रकार से वह कन्या जब राजा के पास जाती थी, तब जो कुछ वह चाहती कि रनवास से राजभवन में ले जाए, वह उसको दिया जाता था।
Hagi kini ne'mofo avugama vunaku'ma hanigeno'a, kukeno avasesezano inankna zanku'ma avesi'nia zana anama mase'nenia nompintira amisageno eri'neno kini ne'mofo avuga vugahie.
14 १४ साँझ को तो वह जाती थी और सवेरे को वह लौटकर रनवास के दूसरे घर में जाकर रखैलों के प्रबन्धक राजा के खोजे शाशगज के अधिकार में हो जाती थी, और राजा के पास फिर नहीं जाती थी। और यदि राजा उससे प्रसन्न हो जाता था, तब वह नाम लेकर बुलाई जाती थी।
Hagi kinagama sesigeno'a, kini ne'mofo nompi kini ne'ene umani'nenigeno komatanigeno'a, ete mago nompi vanigeno agonknaza hari'naza ne' Sasgasi'e nehia ne'mo kegava huzmantegahie.
15 १५ जब मोर्दकै के चाचा अबीहैल की बेटी एस्तेर, जिसको मोर्दकै ने बेटी मानकर रखा था, उसकी बारी आई कि राजा के पास जाए, तब जो कुछ स्त्रियों के प्रबन्धक राजा के खोजे हेगे ने उसके लिये ठहराया था, उससे अधिक उसने और कुछ न माँगा। जितनों ने एस्तेर को देखा, वे सब उससे प्रसन्न हुए।
Hagi Abihaili mofa Esta'a Modekaina nenogokino agrama kini ne'ma ome ke knama egeno'a, mago kukenaguro avasase zankura zamantahi onke'neanki kva'amo Hegai'ma huhamprinte'nea zantami eri hankre'ne. Hagi Estama ke'naza vahe'amo'za muse hunente'za mago zamarimpa hunte'naze.
16 १६ अतः एस्तेर राजभवन में राजा क्षयर्ष के पास उसके राज्य के सातवें वर्ष के तेबेत नामक दसवें महीने में पहुँचाई गई।
Hagi Serksisima 7ni'a kafuma kinima nemanige'za ana kafumofona, 10ni ikana Tebetie nehaza ikante Estana avre'za noma'are eme ami'naze.
17 १७ और राजा ने एस्तेर को और सब स्त्रियों से अधिक प्यार किया, और अन्य सब कुँवारियों से अधिक उसके अनुग्रह और कृपा की दृष्टि उसी पर हुई, इस कारण उसने उसके सिर पर राजमुकुट रखा और उसको वशती के स्थान पर रानी बनाया।
Ana higeno kini ne'mo'a mago'a mofa'neramima avesizmante'neama'a agatereno Estana tusiza huno avesinte'ne. Hagi Esta'a vene omase mofa'nea mika zamagatereno kini ne'mofo avesira eri knare higeno, kini ne'mo'a tusi muse hunenteno kuini fetorira antaninteno, Vasti nontera Estana kuinia azeri oti'ne.
18 १८ तब राजा ने अपने सब हाकिमों और कर्मचारियों को एक बड़ा भोज दिया, और उसे एस्तेर का भोज कहा; और प्रान्तों में छुट्टी दिलाई, और अपनी उदारता के योग्य इनाम भी बाँटे।
Ana huteno kini ne'mo'a Estana ne'za krenenteno azeri musena nehuno, ranra kva vahe'ane eri'za vahe'anena kehige'za ana ne'zantera e'naze. Ana nehuno kini ne'mo'ma kegavama hu'nea kumatamimpi vahekura ananknarera manigasa hiho nehuno maka vahera musezana zami'ne.
19 १९ जब कुँवारियाँ दूसरी बार इकट्ठा की गई, तब मोर्दकै राजभवन के फाटक में बैठा था।
Hagi vene omase mofa'nemo'za mago'enema emeri atruma nehazageno'a, Modekai'a kini ne'mofo kuma kafante mani'ne.
20 २० एस्तेर ने अपनी जाति और कुल का पता नहीं दिया था, क्योंकि मोर्दकै ने उसको ऐसी आज्ञा दी थी कि न बताए; और एस्तेर मोर्दकै की बात ऐसी मानती थी जैसे कि उसके यहाँ अपने पालन-पोषण के समय मानती थी।
Hagi Modekai'ma asami'nea kante anteno Esta'a agra igati mofa mani'ne mago vahera erinte amara huno osami'ne.
21 २१ उन्हीं दिनों में जब मोर्दकै राजा के राजभवन के फाटक में बैठा करता था, तब राजा के खोजे जो द्वारपाल भी थे, उनमें से बिगताना और तेरेश नामक दो जनों ने राजा क्षयर्ष से रूठकर उस पर हाथ चलाने की युक्ति की।
Hagi Modekai'ma kini ne'mofo kuma kafante'ma nemania knafina, kini ne'mofo eri'za netrena Bithanake Teresikea tusi zanarimpa kini ne' Serkisisina ahenenteke ahe frinaku oku'a nanekea retro hu'na'e.
22 २२ यह बात मोर्दकै को मालूम हुई, और उसने एस्तेर रानी को यह बात बताई, और एस्तेर ने मोर्दकै का नाम लेकर राजा को चितौनी दी।
Hianagi Modekaia'a ana oku nanekezni'a antahiteno, vuno kuini a' Estana ome asamigeno Esta'a Modekai'ma hia nanekea erino kini nera ome asami'ne.
23 २३ तब जाँच पड़ताल होने पर यह बात सच निकली और वे दोनों वृक्ष पर लटका दिए गए, और यह वृत्तान्त राजा के सामने इतिहास की पुस्तक में लिख लिया गया।
Hagi ana nanekema hake'za erifore'ma hazageno'ma tamagema me'nege'za nege'za, ana netrena zanazeri'za vahe'ma zamahe'zama nehanti'za zafare hantizageke fri'na'e. Hagi ama ana agenkea kini vahe'mofo agenkema krenentaza avontafepi krente'naze.

< एस्तेर 2 >