< प्रेरितों के काम 17 >
1 १ फिर वे अम्फिपुलिस और अपुल्लोनिया होकर थिस्सलुनीके में आए, जहाँ यहूदियों का एक आराधनालय था।
A KAAHELE laua ma Amepipoli, a ma Apolonia, hele ae la laua i Tesalonike, a malaila kekahi halehalawai o ka poe Iudaio.
2 २ और पौलुस अपनी रीति के अनुसार उनके पास गया, और तीन सब्त के दिन पवित्रशास्त्रों से उनके साथ वाद-विवाद किया;
Komo aku la o Paulo io lakou la, e like me kona aoao mau, a ekoiu Sabati ana i kamailio aku ai ia lakou, ma ka palapala hemolele;
3 ३ और उनका अर्थ खोल-खोलकर समझाता था कि मसीह का दुःख उठाना, और मरे हुओं में से जी उठना, अवश्य था; “यही यीशु जिसकी मैं तुम्हें कथा सुनाता हूँ, मसीह है।”
E wehewehe ana a e hooiaio ana, he pono ke make ka Mesia, a e ala hou ae mai ka make mai; a o Iesu nei, ka mea a'u e hai aku nei ia oukou, oia no ka Mesia.
4 ४ उनमें से कितनों ने, और भक्त यूनानियों में से बहुतों ने और बहुत सारी प्रमुख स्त्रियों ने मान लिया, और पौलुस और सीलास के साथ मिल गए।
A ae aku la kekahi poe o lakou, a hoopili aku la me Paulo laua me Sila, a me kekahi poe Helene haipule he nui loa, a me na wahine koikoi aole kakaikahi.
5 ५ परन्तु यहूदियों ने ईर्ष्या से भरकर बाजार से लोगों में से कई दुष्ट मनुष्यों को अपने साथ में लिया, और भीड़ लगाकर नगर में हुल्लड़ मचाने लगे, और यासोन के घर पर चढ़ाई करके उन्हें लोगों के सामने लाना चाहा।
Lili nae na ludaio manaoio ole, a kii aku la i mau kanaka ino o ka poe palaualelo, a hoakoakoa iho la i poe nui, a hoohaunaele iho la i ke kulanakauhale, lele aku la i ka hale o Iasona, imi iho la ia laua e alako i kanaka.
6 ६ और उन्हें न पाकर, वे यह चिल्लाते हुए यासोन और कुछ भाइयों को नगर के हाकिमों के सामने खींच लाए, “ये लोग जिन्होंने जगत को उलटा पुलटा कर दिया है, यहाँ भी आए हैं।
A i ka loaa ole o laua, kauo mai la lakou ia Iasona, a me kekahi poe hoahanau i na luna o ua kulanakauhale la, uwauwa mai la lakou, O keia poe nana i hoohaunaele i ko na aina a pau, ua hele mai hoi lakou ia nei;
7 ७ और यासोन ने उन्हें अपने यहाँ ठहराया है, और ये सब के सब यह कहते हैं कि यीशु राजा है, और कैसर की आज्ञाओं का विरोध करते हैं।”
Na Iasona i hookipa ia lakou. Ua hana lakou a pau ma ke ku e i ke kanawai o Kaisara; no ka mea, ke olelo mai nei lakou, he alii e o Iesu.
8 ८ जब भीड़ और नगर के हाकिमों ने ये बातें सुनीं, तो वे परेशान हो गये।
Pioloke iho la ka ahakanaka, a me na luna o ke kulanakauhale i keia mau mea, i ko lakou lohe ana.
9 ९ और उन्होंने यासोन और बाकी लोगों को जमानत पर छोड़ दिया।
A lawe lakou i uku panai no Iasona, a no kekahi poe o ae, alaila bookuu aku la ia lakou.
10 १० भाइयों ने तुरन्त रात ही रात पौलुस और सीलास को बिरीया में भेज दिया, और वे वहाँ पहुँचकर यहूदियों के आराधनालय में गए।
Hoouna koko ae la na hoahanau ia Paulo laua me Sila i Beroia i kapo. A hiki laua ilaila, komo ae la iloko o ka halehalawai o ka poo Iudaio.
11 ११ ये लोग तो थिस्सलुनीके के यहूदियों से भले थे और उन्होंने बड़ी लालसा से वचन ग्रहण किया, और प्रतिदिन पवित्रशास्त्रों में ढूँढ़ते रहे कि ये बातें ऐसी ही हैं कि नहीं।
Oi aku ko lakou nei maikai, i ko Tesalonike, no ka mea, ua apo mai lakou i ka olelo me ka manao koke, huli no hoi lakou i kela la i keia la ma ka palapala hemolele, ina paha ho oiaio keia mau mea.
12 १२ इसलिए उनमें से बहुतों ने, और यूनानी कुलीन स्त्रियों में से और पुरुषों में से बहुतों ने विश्वास किया।
No ia mea, nui no lakou i manaoio mai, a me na wahine Helene koikoi, a me na kane aohe uuku.
13 १३ किन्तु जब थिस्सलुनीके के यहूदी जान गए कि पौलुस बिरीया में भी परमेश्वर का वचन सुनाता है, तो वहाँ भी आकर लोगों को भड़काने और हलचल मचाने लगे।
A ike ka poe Iudaio no Tesalonike ua haiia ka olelo a ke Akua ma Beroia e Paulo, kele mai no hoi lakou ilaila, a hoohaunaele i kanaka.
14 १४ तब भाइयों ने तुरन्त पौलुस को विदा किया कि समुद्र के किनारे चला जाए; परन्तु सीलास और तीमुथियुस वहीं रह गए।
Alaila hoouna koke ae la na hoabanau ia Paulo e hele i kai; aka, noho iho la o Sila laua me Temoteo malaila.
15 १५ पौलुस के पहुँचाने वाले उसे एथेंस तक ले गए, और सीलास और तीमुथियुस के लिये यह निर्देश लेकर विदा हुए कि मेरे पास अति शीघ्र आओ।
A o ka poe alakai aku ia Paulo, lawe aku la lakou ia ia i Atenai. A loaa ia lakou kahi kauoha no Sila laua me Timoteo, e hele koke laua io na la, alaila hoi mai la lakou.
16 १६ जब पौलुस एथेंस में उनकी प्रतीक्षा कर रहा था, तो नगर को मूरतों से भरा हुआ देखकर उसका जी जल उठा।
I ko Paulo kali ana ia laua ma Atenai, ua hooeoeuia kona naau iloko ona, i kona ike ana, ua lilo loa ke kulanakauhale i ka malama kii.
17 १७ अतः वह आराधनालय में यहूदियों और भक्तों से और चौक में जो लोग मिलते थे, उनसे हर दिन वाद-विवाद किया करता था।
Nolaila, hoopaapaa aku la ia me ka poe Iudaio maloko o ka halehalawai, a me kekahi poe haipule, a ma kahi kuai no hoi i kela la i keia la, me ka poe i halawai me ia.
18 १८ तब इपिकूरी और स्तोईकी दार्शनिकों में से कुछ उससे तर्क करने लगे, और कुछ ने कहा, “यह बकवादी क्या कहना चाहता है?” परन्तु दूसरों ने कहा, “वह अन्य देवताओं का प्रचारक मालूम पड़ता है,” क्योंकि वह यीशु का और पुनरुत्थान का सुसमाचार सुनाता था।
Hoopaapaa aku la ia ia kekahi poe akeakamai o ka poe Epikoureio, a me ka poe Setoiko. A i mai la kekahi poe, Heaha ka mea a keia haukae e olelo mai ai? I mai la kekahi, Me he kanaka e hai ana i na akua e keia; no ka mea, ua hai i mai la no oia ia Iesu ia lakou, a me ke alahouana.
19 १९ तब वे उसे अपने साथ अरियुपगुस पर ले गए और पूछा, “क्या हम जान सकते हैं, कि यह नया मत जो तू सुनाता है, क्या है?
Lalau aku la lakou ia ia, a lawe aku la ia ia i Areiopago, i aku la, E hiki anei ia makou ke ao i keia olelo hou au e hai mai nei?
20 २० क्योंकि तू अनोखी बातें हमें सुनाता है, इसलिए हम जानना चाहते हैं कि इनका अर्थ क्या है?”
No ka mea, ko lawo mai nei oe i na mea o na ko makou mau pepeiao, ke makemake nei makou e ike i ke ano o keia mau mea.
21 २१ (इसलिए कि सब एथेंस वासी और परदेशी जो वहाँ रहते थे नई-नई बातें कहने और सुनने के सिवाय और किसी काम में समय नहीं बिताते थे।)
(O ko Atonai a pau a me ko laila malihini, o ka lakou hana wale no keia, o ka bai mai a me ka hoolohe aku i na mea hou.)
22 २२ तब पौलुस ने अरियुपगुस के बीच में खड़ा होकर कहा, “हे एथेंस के लोगों, मैं देखता हूँ कि तुम हर बात में देवताओं के बड़े माननेवाले हो।
Alaila ku mai la o Paulo mawaenakonu o Areiopago, i mai ia, E na kanaka o Atonai nei, ke ike nei au, ua ikaika loa oukou i ka malama i na akua, ma na mea a pau.
23 २३ क्योंकि मैं फिरते हुए तुम्हारी पूजने की वस्तुओं को देख रहा था, तो एक ऐसी वेदी भी पाई, जिस पर लिखा था, ‘अनजाने ईश्वर के लिये।’ इसलिए जिसे तुम बिना जाने पूजते हो, मैं तुम्हें उसका समाचार सुनाता हूँ।
No ka mea, i ko'u hele ana ae, nana aku la au i ko oukou mea e hoomana'i, a ike au i kokahi lele, ua palapalaia maluna penei, NO KE AKUA IKE OLE IA. Nolaila o ka mea a oukou e hoomana naaupo aku ai, oia no ka'u e bai aku nei ia oukou.
24 २४ जिस परमेश्वर ने पृथ्वी और उसकी सब वस्तुओं को बनाया, वह स्वर्ग और पृथ्वी का स्वामी होकर हाथ के बनाए हुए मन्दिरों में नहीं रहता।
O ke Akua nana i bana ke ao nei, a me na mea a pau iloko, o ka Haku no ia o ka lani a me ka honoa, aole ia e nobo maloko o ka hale i hanaia e na lima;
25 २५ न किसी वस्तु की आवश्यकता के कारण मनुष्यों के हाथों की सेवा लेता है, क्योंकि वह तो आप ही सब को जीवन और श्वास और सब कुछ देता है।
Aole hoi ia i malamaia e na lima kanaka, aole nae ia i nelo i kekahi mea; nana no i haawi mai nei ke ola no na mea a pau, a me ka banu, a me na mea a pau;
26 २६ उसने एक ही मूल से मनुष्यों की सब जातियाँ सारी पृथ्वी पर रहने के लिये बनाई हैं; और उनके ठहराए हुए समय और निवास के सीमाओं को इसलिए बाँधा है,
A nana no i hana i na lahuikanaka a pau i ke koko hookahi, i noho lakou ma ka honua nei; aia hoi ua paa i kona manao kahiko ka hope o na wa, a me na mokuna o ko iakou wahi e noho ai;
27 २७ कि वे परमेश्वर को ढूँढ़े, और शायद वे उसके पास पहुँच सके, और वास्तव में, वह हम में से किसी से दूर नहीं हैं।
I imi lakou i ke Akua, ina paha lakou e haha a e loaa no ia, aole hoi ia e loihi aku o kela mea keia mea o kakou;
28 २८ क्योंकि हम उसी में जीवित रहते, और चलते फिरते, और स्थिर रहते हैं; जैसे तुम्हारे कितने कवियों ने भी कहा है, ‘हम तो उसी के वंश भी हैं।’
No ka mea, maloko ona e ola nei, a e hele nei, a e noho nei kakou; e like me ka olelo ana a kekahi haku mele o oukou, He poe keiki kakou nana.
29 २९ अतः परमेश्वर का वंश होकर हमें यह समझना उचित नहीं कि ईश्वरत्व, सोने या चाँदी या पत्थर के समान है, जो मनुष्य की कारीगरी और कल्पना से गढ़े गए हों।
Ina he poe keiki kakou na ke Akua, aole pono ia kakou ke manao i ko ke Akua ano, ua like ia me ke gula, a me ke kala, a me ka pohaku i kalaiia ma ke akamai a me ka noonoo o kanaka.
30 ३० इसलिए परमेश्वर ने अज्ञानता के समयों पर ध्यान नहीं दिया, पर अब हर जगह सब मनुष्यों को मन फिराने की आज्ञा देता है।
Hoomanawanui mai la ke Akua i na wa o keia naaupo ana; aka, keia manawa, ke kauoha mai nei ia i kanaka a pau ma na wahi a pau loa, e mihi.
31 ३१ क्योंकि उसने एक दिन ठहराया है, जिसमें वह उस मनुष्य के द्वारा धार्मिकता से जगत का न्याय करेगा, जिसे उसने ठहराया है और उसे मरे हुओं में से जिलाकर, यह बात सब पर प्रमाणित कर दी है।”
No ka mea, ua hoomaopopo oia i ka la e hookolokolo ai i ko ke ao nei me ka pono, na ke kanaka ana i olelo ai; ua hoike pono mai hoi ia i ka oiaio o ia mea i na kanaka a pau, i kona hoala ana mai ia ia, mai ka make mai.
32 ३२ मरे हुओं के पुनरुत्थान की बात सुनकर कितने तो उपहास करने लगे, और कितनों ने कहा, “यह बात हम तुझ से फिर कभी सुनेंगे।”
A lohe lakou i ke alahouana o ka poe make, hoohenehene kekahi poe; a i mai la kekahi, E hoolohe hou aku paha makou ia oe i keia mea.
33 ३३ इस पर पौलुस उनके बीच में से चला गया।
No ia mea, hele aku la o Paulo mai waena aku o lakou.
34 ३४ परन्तु कुछ मनुष्य उसके साथ मिल गए, और विश्वास किया; जिनमें दियुनुसियुस जो अरियुपगुस का सदस्य था, और दमरिस नामक एक स्त्री थी, और उनके साथ और भी कितने लोग थे।
Aka hoi, pipili aku la kekahi poe ia ia, a manaoio aku la, o Dionusio, no Areiopago, kekahi o lakou, a me kekahi wahine o Damari kona inoa, a me kekahi poe pu me laua.